Rok 2015 sa nielen v celoeurópskom merítku nesie v duchu pripomienok veľkých udalostí významných i pre euroregión Slovenska. Pripomíname si nielen rok 200. výročia narodenia národného buditeľa Ľudovíta Štúra, ale i 200. výročie bitky pri Waterloo, ktorá dala definitívnu bodku za napoleonskými vojnami. Tie po viac ako dve desaťročia zbedačovali Európu. Myšlienkový kvas francúzskej revolúcie z roku 1789 zasiahol celú vtedajšiu Európu. Neobišiel ani Uhorsko, v ktorom sa v rokoch 1794-1795 odohral politický proces proti tzv.uhorským jakobínom. Myšlienky francúzskej revolúcie sa šírili vedno s vojskami už napoleonského Francúzska. Vojnové udalosti v tom čase neobišli ani územie Slovenska ktoré bolo integrálnou súčasťou uhorského kráľovstva.

Počas napoleonských vojen sa obyvateľstvo západnej časti Slovenska mohlo dvakrát bezprostredne stretnúť s vojakmi francúzskeho cisára Napoleona I. . Prvkrát v roku 1805 v mesiacoch november-december keď bola obsadená Bratislava – hlavné mesto Uhorska. V nej bola po neslávnej bitke pri Slavkove podpísaná v prímasovom paláci mierová zmluva medzi francúzskym a rakúskym cisárstvom. Napoleon I.  sa následkom tzv.prešporského mieru stal de facto vedúcim politickým faktorom kontinentálnej Európy. Bratislavu a jej okolie Francúzi opustili až v januári roku 1806. Druhýkrát bola Bratislava a jej okolie konfrontované s francúzskymi jednotkami a jednotkami francúzskych spojencov /saské a hessenské jednotky/ v mesiacoch máj-júl 1809. Francúzi a ich spojenci zaútočili niekoľkokrát na opevnené predmostie ležiace na petržalskej strane Dunaja. Cisárska pravidelná armáda posilnená uhorskými nepravidelnými insurekčnými jednotkami však predmostie udržali. Francúzski velitelia po neúspešných pokusoch o prerazenie obrany a po sérii neúspešných výsadkoch cez Dunaj opakovane bombardovali mesto, pričom delostrelecké ostreľovanie napáchalo veľké škody na majetku a životoch obyvateľstva. Mesto však vojensky nedobyli.

Bratislava bola Francúzom vydaná až na základe prímeria. Vlastné mierové rozhovory začali v Mošoni a predchádzali im série bojov v ktorých síce Rakúšania boli porazení, uchovávali si však stále bojaschopnosť. Vojna v roku 1809 bola pre Rakúsko, ktoré ju viedlo tentokrát úplne osamotené a bez spojencov opäť korunovaná porážkou, hoci v bitke pri Asperne rakúsky vrchný veliteľ, arciknieža Karol Ľudovít Rakúsky porazil ako prvý na svete Napoleona I. v poľnej bitke. Mierové podmienky obsiahnuté v tzv.schonbrunnskom mieri boli pre Rakúsko oveľa tvrdšie ako tie z roku 1805. Ako to vždy býva, na rozhodnutia mocných vždy doplácal obyčajný ľud. V roku 1805 Francúzi držali líniu Viedeň – Bratislava – Trnava – Gabčíkovo – Mošoň. Cesta medzi Bratislavou a Brnom bola pre francúzske záujmy strategická. Bratislavu a okolie držal zbor maršala Mikuláša Davouta ktorý mal jednu svoju divíziu dislokovanú vo Viedni. Územie tzv.Devínskej brány /na starých mapách známe ako Porta Hungarica – Uhorská brána/ bolo už od stredoveku najschodnejšou cestou z Moravy a českého kráľovstva na územie horného Uhorska. Zabezpečenie a udržanie cesty z Prešporka v dvoch smeroch – prvý popod hrad Devín cez nivu rieky Morava až k starej česko-uhorskej hranici, prípadne údolím Vydrice cez Lamač popod úpätie Malých Karpát cez Stupavu a Malacky – bolo z vojenského hľadiska pre maršala Davouta kategorickým imperatívom. Cesta poskytovala priamu komunikačnú líniu k hlavným francúzskym silám pod Napoleonom I. stojacim na moravských poliach v okolí Brna. Zabezpečením tejto cesty nehrozilo Francúzom na bratislavskom smere žiadne vojenské prekvapenie zo strany Rakúšanov, aj keď sa Napoleon obával vojenskému vystúpeniu Uhorska proti nemu. Neutralitou Uhorska si Napoleon I. vôbec nebol istý. Koncom novembra roku 1805 sa na pomedzí katastrov Záhorskej Bystrice a Devínskej Novej Vsi odohrala jazdecká zrážka medzi francúzskymi jazdnými jágrami a husármi, proti ktorým sa postavili husári palatínovho husárskeho pluku č.12. Pluk bol v tom čase posádkou vo Svätom Jure pri Bratislave. Palatínovi jazdci boli porazení, francúzska presila bola veľká.

Pozornosti francúzskeho velenia neunikli ani opevnené miesta na tejto strategickej tepne. Pajštúnsky hrad bol počas kuruckých povstaní proti Habsburgovcom viackrát poškodený. Dielo skazy dovŕšili francúzski vojaci v roku 1805. Hrad Devín bol v roku 1805 ušetrený, toto šťastie žiaľ v roku 1809 nemal. Po uzavretí prímeria bol Francúzmi vyhodený do vzduchu. Smutnému osudu neunikol ani Bratislavský hrad. Dielo skazy vykonali na hrade táboriaci cisárski rakúski vojaci. Nepozornosťou fajčiara vzbĺkol pušný prach v prachárni a hrad  roku 1811 vyhorel. V ruinách ležal temer 140 rokov. Netreba pripomínať, že hrady v Devíne a Bratislave využívalo rakúske velenie aj ako miesta ktoré vzhľadom na svoju polohu boli výbornými pozorovateľňami a v prípade priamych bojov poskytovali dobré možnosti pre obranu.

Mikroregión Stupavy ako bývalého Pálffyovského panstva má svoje miesto vo vojenských dejinách raného 19.storočia. S určitosťou môžme povedať, že ak by maršal Davout neprešiel cez stupavský chotár, Napoleonovi I. by v slavkovskej bitke výrazne chýbal. Jeho zbor mal na pravom krídle francúzskej bitevnej zostavy kľúčovú úlohu : pútať  a spomaľovať útok hlavných rusko-rakúskych síl a nedovoliť im výrazne zatlačiť francúzske jednotky.

V roku 1809 boli v Stupave a okolí garnizonované saské jednotky. Svoju životnú púť tu skončili dvaja saskí vojaci. Línia držaná Francúzmi sa oproti tej z roku 1809 výrazne zmenila. Po prehratej bitke pri Rábe/Gyori v júni 1809 kde Napoleonov nevlastný syn Eugen Beuharnais za asistencie generála Macdonalda porazil rakúsku armádu arcikniežaťa Jána Krstiteľa a uhorskú insurekciu pod palatínom Jozefom Antonom, vyzerala francúzska línia nasledovne : začínala Viedňou, kopírovala tok rieky Moravy od dnešnej slovensko-českej hranice až po sútok s Dunajom pod Devínom, ďalej sa tiahla tokom Dunaja cez Bratislavu až po Komárno. Francúzom na tomto úseku velil opäť preslávený maršal Davout. Napoleon I. vydal rozkaz vojensky dobyť hlavné mesto Uhorska. Rakúšania sa však zakopali na petržalskom predmostí a úspešne odrážali útoky francúzskej presily. Porazení obrancovia Rábu ustúpili do komárňanskej pevnosti ktorá sa úspešne Francúzom bránila a po ľavom dunajskom brehu sa presúvali na pomoc obrancom prešporského predmostia ktorým velil generálmajor Bianchi. Prekročiť Dunaj na uhorskom smere sa Francúzom v roku  1809 vďaka húževnatosti najmä uhorských vojakov nepodarilo. Vojnové operácie v roku 1809 boli poslednými operáciami napoleonských vojen na území Slovenska. Napoleon prišiel inkognito do Bratislavy v júli 1809 na jednodennú návštevu aby si prezrel hrad i mesto. Po nej pokračoval do Rábu.  Bratislava i okolie sa z tejto druhej francúzskej návštevy spamätávali len veľmi ťažko a celá ríša z ďalšej prehratej vojny ešte ťažšie. O dva roky neskôr  nakoniec ríša zbankrotovala . Vtedajší obyčajní ľudia vyšli úplne na psí tridsiatok.

A staré Rakúsko? Po prehratej vojne a vydaji cisárovej dcéry Márie Lujzy za Napoleona I. sa stalo Napoleonovým spojencom. Nakrátko. Aj keď cisárski tiahli spoločne s Francúzmi a temer celou Európou v zbrani na Rus v roku 1812, o necelý rok bolo všetko inak. Vojnové šťastie je vrtkavé. Od Francúzska sa nakoniec  Rakúsko odvrátilo a na čele širokej európskej koalície došlo po dvakrát do porazeného Paríźa – v roku 1814 i v roku 1815. Láskavému čitateľovi pripomínam, že pritom boli i uhorské pluky doplňované zo slovenského územia.  Na ich slávu a hrdinstvo upozorňoval vo svojich dielach o tri desaťročia neskôr i sám Ľudovít  Štúr. To je však už iná história…

Klub vojenskej histórie Bratislava-Petržalka – C.k. husársky pluk č.12 „Palatín uhorský“ sa venuje nielen vojenskej histórii napoleonského obdobia v mikroregióne Bratislavy. Sme občianske združenie ľudí ktorým nie je ľahostajná ani civilná história popri vojenskej. Okrem oživovania a udržiavania historických vojenských tradícii aktívne spolupracujeme s registrovanými cirkvami a inými organizáciami. KVH Bratislava-Petržalka v spolupráci s orgánmi samosprávy je dlhoročným spoluorganizátorom kultúrno-historickej akcie Obliehania Bratislavy Napoleonom ktorá má dlhoročnú tradíciu a zaraďuje sa k najprestížnejším kultúrnym akciám hlavného mesta Bratislavy. V týchto dňoch finišujú prípravy na trochu netradičnú akciu – Husársky pochod 2015. V spolupráci s našimi českými priateľmi , francúzskymi gardovými námorníkmi Les Marines, pripravujeme pochod z hradu Devín na Pajštúnsky hrad a do Stupavy. Chceme si pripomenúť udalosti odohrávajúce sa na periférii uhorského hlavného mesta v rokoch 1805-1809. Konkrétne sa jedná o pripomienku zničenia hradu Pajštún Francúzmi a o pochod maršala Davouta na moravské polia v roku 1805 a tiež tragický koniec hradu Devín v roku 1809. Trasa pochodu ktorý sa uskutoční 21.III. 2015 je nasledovná : hrad Devín – niva rieky Moravy – Devínska Nová Ves – Marianka – hrad Pajštún – Stupava. Privítame medzi sebou i záujemcov o netradičnú jarnú vychádzku. Spod devínskeho hradu vypochodujeme cca o 8.oo ráno. Členovia KVH Bratislava-Petržalka sa v minulosti zúčastnili rekonštrukcii historických bojov napoleonskej epochy na území celej Európy : Hollabrunn /Rakúsko/, Pivka /Slovinsko/, Nysa /Poľsko/, Gyor /Maďarsko/, Slavkov /Česko/, Lipsko /Nemecko/, Peschiera, Tolentino /Taliansko/, Montereau /Francúzsko/. Viac o našej činnosti sa láskavý čitateľ môže dozvedieť na našej webovej stránke www.hr12.eu.

Peter Sabanoš
kancelár KVH Bratislava-Petržalka