{"id":14881,"date":"2018-12-21T11:36:41","date_gmt":"2018-12-21T09:36:41","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=14881"},"modified":"2024-11-27T15:32:48","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:48","slug":"martin-hrubala-bratislavsky-mier-z-r-1805","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/martin-hrubala-bratislavsky-mier-z-r-1805\/","title":{"rendered":"Martin Hrubala: Bratislavsk\u00fd mier z r. 1805"},"content":{"rendered":"

V p\u0159edv\u00e1no\u010dn\u00edm \u010dase a v den v\u00fdro\u010d\u00ed p\u0159\u00edjezdu kn\u00ed\u017eete Talleyranda, Napoleonova ministra zahrani\u010dn\u00edch v\u011bc\u00ed, do Pre\u0161purku (21.12.1805) p\u0159in\u00e1\u0161\u00edme text p\u0159edn\u00e1\u0161ky ze sborn\u00edku T\u0159et\u00ed koali\u010dn\u00ed v\u00e1lka 1805, v n\u011bm\u017e se Martin Hrubala v\u011bnoval ot\u00e1zce poslavkovsk\u00fdch m\u00edrov\u00fdch jedn\u00e1n\u00ed vrchol\u00edc\u00edch podpisem bratislavsk\u00e9ho, pre\u0161pursk\u00e9ho m\u00edru.<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a>

Jacques-Philippe Le Sueur, La Paix de Presbourg, reli\u00e9f na V\u00edt\u011bzn\u00e9m oblouku Carrouselu v Pa\u0159\u00ed\u017ei<\/p><\/div>\n

Bezprostredne po skon\u010den\u00ed priamych vojensk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed pri Slavkove ve\u010der 2. 12. 1805 sa rozbehli prv\u00e9 diplomatick\u00e9 sond\u00e1\u017ee o mo\u017enostiach pr\u00edmeria a k\u013eudu zbran\u00ed. Ich inici\u00e1torom bol rak\u00fasky cis\u00e1r Franti\u0161ek I., ktor\u00fd sa po zdrvuj\u00facej por\u00e1\u017eke spojeneckej arm\u00e1dy ocitol v\u00a0zlo\u017eitom vojensko-politickom postaven\u00ed. Napriek skuto\u010dnosti, \u017ee pri Slavkove tvorili rak\u00faske oddiely len asi p\u00e4tinu s\u00edl spojenej rusko-rak\u00faskej arm\u00e1dy[1]<\/a>, bolo rak\u00faske mocn\u00e1rstvo vojensky otrasen\u00e9. 20. okt\u00f3bra 1805 kapituloval gener\u00e1l Mack v\u00a0Ulme ( cca 27 000 mu\u017eov), pri Slavkove stratili Rak\u00fa\u0161ania cca 5922 mu\u017eov[2]<\/a>, arm\u00e1da arcivojvodu Karola (cca 94 000) po nerozhodnej bitke u Caldiera v Taliansku ustupovala cez Korut\u00e1nsko na pomoc Viedni a mal\u00fd zbor arcivojvodu J\u00e1na ( cca 22 000 ) operoval medzi dvomi franc\u00fazskymi arm\u00e1dami v\u00a0Tyrolsku. Rak\u00fasko bolo v\u00a0hlbokej hospod\u00e1rskej kr\u00edze, nemalo dostatok financi\u00ed na \u010fal\u0161ie pokra\u010dovanie vojny, franc\u00fazska arm\u00e1da bola hlboko v\u00a0jeho vn\u00fatrozem\u00ed,\u00a0 hlavn\u00e9 mesto Viede\u0148 bolo okupovan\u00e9. Franti\u0161ek bol aj v\u00a0n\u00e1ro\u010dnej politickej situ\u00e1cii, ktor\u00fa mu teraz\u00a0 ve\u013emi komplikovalo p\u00f4sobenie doteraz spojeneckej ruskej arm\u00e1dy na Morave a Slovensku. Naviac, \u010d\u00edm dlh\u0161ie sa zdr\u017eovala Napoleonova arm\u00e1da na habsburskom \u00fazem\u00ed, t\u00fdm re\u00e1lnej\u0161ia bola mo\u017enos\u0165 n\u00e1rodno-obrodeneck\u00fdch a revolu\u010dn\u00fdch prejavov obyvate\u013estva tohto mnohon\u00e1rodnostn\u00e9ho s\u00fa\u0161t\u00e1tia, \u010domu chcel konzervat\u00edvny monarcha ka\u017edop\u00e1dne pred\u00eds\u0165. Franc\u00fazska arm\u00e1da bola toti\u017e v\u00a0r. 1805 do ur\u010ditej miery e\u0161te st\u00e1la ch\u00e1pan\u00e1 okolit\u00fdm obyvate\u013estvom ako pokrokov\u00e1, \u010do mohlo vy\u00fasti\u0165 do ne\u017eelan\u00fdch vn\u00fatorn\u00fdch soci\u00e1lnych konfliktov.[3]<\/a><\/p>\n

Pre tieto uveden\u00e9 fakty poslal cis\u00e1r Franti\u0161ek I. knie\u017ea J\u00e1na z\u00a0Liechtensteina e\u0161te v\u00a0noci 2. 12. 1805 k\u00a0Napoleonovi, aby presk\u00famal mo\u017enos\u0165 uzavretia separ\u00e1tneho mieru a dohodol osobn\u00e9 stretnutie oboch panovn\u00edkov. Nebudeme sa teraz zaobera\u0165 opisom priebehu t\u00fdchto rokovan\u00ed, ktor\u00e9 vrcholili podp\u00edsan\u00edm pr\u00edmeria 6. 12. 1805 na Slavkovskom z\u00e1mku, nie je to t\u00e9mou tohto pr\u00edspevku. Pre n\u00e1s je nateraz zauj\u00edmav\u00fd len posledn\u00fd bod tohto troj\u010dl\u00e1nkov\u00e9ho dokumentu, v\u00a0ktorom sa p\u00ed\u0161e, \u017ee \u201e splnomocnenci z\u00a0oboch str\u00e1n sa stretn\u00fa v\u00a0Mikulove, aby sa \u010do najsk\u00f4r za\u010dali vyjedn\u00e1vania a\u00a0tak mohol by\u0165 \u010do najsk\u00f4r obnoven\u00fd mier a\u00a0s\u00falad medzi obomi cis\u00e1rskymi dvormi.\u201c[4]<\/a><\/p>\n

Jednan\u00edm za franc\u00fazsku stranu na t\u00fdchto vyjedn\u00e1vaniach bol poveren\u00fd Charles Maurice Talleyrand \u2013 P\u00e9rigord, Napoleonov minister zahrani\u010dia a sk\u00fasen\u00fd diplomat s\u00a0ve\u013ekou prest\u00ed\u017eou, Rak\u00fasky dom mali zastupova\u0165 vyslanci, ktor\u00ed u\u017e\u00a0 pred bitkou pri Slavkove viedli s\u00a0Napoleonom v\u00a0Brne a nesk\u00f4r s\u00a0Talleyrandom vo Viedni neform\u00e1lne rozhovory o mieri,\u00a0 gr\u00f3f Ign\u00e1c Gyulay a gr\u00f3f Filip Stadion.<\/p>\n

Napoleon predstavil Talleyrandovi svoju v\u00edziu mieru a\u00a0po\u017eadoval od neho len prevedenie svojej v\u00f4le do jemnej\u0161ej re\u010di diplomatov. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 uvies\u0165, \u017ee Talleyrand nes\u00fahlasil s\u00a0Napoleonov\u00fdm postojom k\u00a0Rak\u00fasku. Ten cis\u00e1r vyjadril u\u017e druh\u00e9ho d\u0148a po v\u00ed\u0165aznej Slavkovskej bitke, kedy v\u00a0liste Talleyrandovi do Viedne nazna\u010duje, \u017ee mierov\u00e9 podmienky pre porazen\u00e9 Rak\u00fasko bud\u00fa tvrd\u00e9 a\u00a0cis\u00e1r Franc\u00fazov ne\u00fastupn\u00fd: \u201e M\u00f4\u017eem V\u00e1m nap\u00edsa\u0165 len dve slov\u00e1. Arm\u00e1da sto tis\u00edc mu\u017eov pod veden\u00edm oboch cis\u00e1rov je \u00faplne zni\u010den\u00e1. Ak\u00fdko\u013evek protokol o vyjedn\u00e1van\u00ed je bezcenn\u00fd. Tieto jednania sa anuluj\u00fa, preto\u017ee sa uk\u00e1zalo, \u017ee je to vojensk\u00e1 les\u0165, ktor\u00e1 ma mala uspa\u0165. Gener\u00e1l Gyulay p\u00edsal arcivojvodovi Karolovi, \u017ee sa chyst\u00e1 bitka. T\u00fdm zo seba urobil \u0161pi\u00f3na. Povedzte p\u00e1novi Stadionovi, \u017ee som na ich les\u0165 nenaletel a preto som ich poslal nasp\u00e4\u0165 do Brna. Preto\u017ee prehrali bitku, nem\u00f4\u017eu by\u0165 podmienky rovnak\u00e9 ako predt\u00fdm.\u201c[5]<\/a><\/p>\n

Taktie\u017e v\u00a0povestnej Slavkovskej preklam\u00e1cii vojakom nap\u00edsanej 3. decembra nach\u00e1dzame tieto slov\u00e1: \u201e… Mier u\u017e nieje \u010faleko. Ale ako som s\u013e\u00fabil svojmu n\u00e1rodu e\u0161te pred prekro\u010den\u00edm R\u00fdna, uzavriem len tak\u00fd mier, ktor\u00fd mi poskytne z\u00e1ruku a\u00a0na\u0161im spojencom zabezpe\u010d\u00ed n\u00e1hradu…\u201c[6]<\/a><\/p>\n

Talleyrand na Napoleonov list v\u00a0ten ist\u00fd de\u0148 odpoved\u00e1 z\u00a0Viedne: \u201e… Ak\u00e9 \u013eahk\u00e9 by bolo teraz \u00faplne zni\u010di\u0165 Habsburgovcov. Mysl\u00edm v\u0161ak, \u017ee na\u0161\u00edm z\u00e1ujmom by vyhovovalo viac da\u0165 im pevn\u00e9 miesto v\u00a0na\u0161om franc\u00fazskom syst\u00e9me, ako ich pokori\u0165… \u201c[7]<\/a> Sk\u00fasen\u00fd diplomat toti\u017e spr\u00e1vne predpokladal, \u017ee tvrd\u00fdmi mierov\u00fdmi podmienkami nebude bud\u00faci uzavret\u00fd mier stabiln\u00fd. Jeho z\u00e1merom bolo naopak ve\u013ekodu\u0161nou dohodou nastoli\u0165 rovnov\u00e1hu s\u00edl v\u00a0Eur\u00f3pe, dosiahnu\u0165 skuto\u010dn\u00fd, dlhodob\u00fd pokoj, a tak najlep\u0161ie vyu\u017ei\u0165 v\u00ed\u0165azstvo franc\u00fazskych zbran\u00ed aj na poli diplomatickom.<\/p>\n

Svoj n\u00e1zor na t\u00fato t\u00e9mu vyslovil u\u017e v\u00a0liste p\u00edsanom zo \u0160trasburgu e\u0161te pred Slavkovskou bitkou, v\u00a0\u010dase po kapitul\u00e1cii\u00a0 Macka v\u00a0Ulme. Z\u00e1klad bud\u00faceho usporiadania videl v\u00a0tom, \u017ee sa \u201e…Rak\u00fasko nem\u00e1 zrazi\u0165 a po\u0161liapa\u0165 viac, ako to zodpoved\u00e1 z\u00e1ujmom Eur\u00f3py. Pokia\u013e by mu boli vn\u00faten\u00e9 pr\u00edli\u0161 tvrd\u00e9 obete, muselo by na \u010das ust\u00fapi\u0165 tejto potrebnosti, ale len by \u010dakalo na pr\u00edle\u017eitos\u0165 k\u00a0revan\u0161u a pripravovalo by nov\u00fa koal\u00edciu. Ak mu v\u0161ak pod\u00e1me milostiv\u00fa ruku, urob\u00edme z\u00a0tohto aktu z\u00e1kladn\u00fa oporu na\u0161ej politiky v\u00a0Eur\u00f3pe, oddel\u00edme ho od Anglicka, Pruska a Ruska, prostredn\u00edctvom neho odzbroj\u00edme na\u0161ich nepriate\u013eov, zneutralizujeme cel\u00fd kontinent, a tak bude \u00faplne vyrie\u0161en\u00fd probl\u00e9m najtrvalej\u0161ieho mieru, v\u00a0ak\u00fd rozum len dovo\u013euje d\u00fafa\u0165.\u201c[8]<\/a><\/p>\n

Je pozoruhodn\u00e9, ako jasne Talleyrand vystihol podstatu probl\u00e9mu a ako presne sa jeho predpovede v r. 1809 naplnili. Schopnos\u0165 diplomatickej predv\u00eddavosti ho viedla k\u00a0tomu, aby o\u00a0nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r po uzavret\u00ed mieru v\u00a0Tyl\u017ei r. 1807 podal demisiu. Sk\u00fasen\u00fd diplomat si toti\u017e spr\u00e1vne v\u010das uvedomil, \u017ee cesta konfronta\u010dnej politiky, ktorou sa cis\u00e1r Franc\u00fazov vybral, je z\u00a0dlhodobej\u0161ieho h\u013eadiska neudr\u017eate\u013en\u00e1 a\u00a0vopred ods\u00faden\u00e1 na ne\u00faspech. V\u00a0roku 1805 v\u0161ak franc\u00fazsky minister aj napriek vn\u00fatorn\u00e9mu nes\u00fahlasu e\u0161te pln\u00ed v\u0161etky Napoleonove pr\u00edkazy a d\u00e1va mu v\u00fdborn\u00e9 rady, ako najlep\u0161ie da\u0165 formu tomu, \u010do si cis\u00e1r prial.[9]<\/a><\/p>\n

Napoleon ovplyvnen\u00fd ned\u00e1vnym ve\u013ek\u00fdm v\u00ed\u0165azstvom sa koncom r. 1805 c\u00edtil dostato\u010dne siln\u00fd a nebol ochotn\u00fd k\u00a0ak\u00fdmko\u013evek v\u00fdznamnej\u0161\u00edm \u00fastupkom. V\u00a0takomto duchu in\u0161truoval aj Talleyranda pred\u00a0 za\u010diatkom rozhovorov v\u00a0Mikulove.<\/p>\n

Viedensk\u00e1 spr\u00e1va zo 7. decembra uverejnen\u00e1 v novin\u00e1ch\u00a0Pressburger Zeitung uv\u00e1dza, \u017ee Talleyrand, Stadion aj Gyulay odcestovali hne\u010f 6. 12. 1805 do Mikulova, aby za\u010dali mierov\u00e9 rozhovory.[10]<\/a> Tam v\u0161ak padlo rozhodnutie za\u010da\u0165 rokovania v\u00a0Brne, kde boli na\u0148 lep\u0161ie podmienky. Preto d\u0148a 7.12.1805 sa Talleyrand ubytoval v\u00a0Brne,[11]<\/a>kde spolu s n\u00edm pri\u0161iel taktie\u017e bavorsk\u00fd minister Normann, ako z\u00e1stupca bavorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, Napoleonovho spojenca. Rak\u00faski deleg\u00e1ti mali neust\u00e1ly kontakt s\u00a0cis\u00e1rom Franti\u0161kom ubytovan\u00fdm v\u00a0Hol\u00ed\u010di prostredn\u00edctvom kuri\u00e9rov, ktor\u00fd neust\u00e1le pendlovali medzi n\u00edm a Brnom. U\u017e 10. 12. 1805 bola v\u00a0Miestodr\u017eite\u013eskom pal\u00e1ci dohodnut\u00e1 a uzavret\u00e1 zmluva medzi Franc\u00fazskom a Bavorsk\u00fdm kurfirstvom, ktor\u00e1 vyhlasovala nez\u00e1visl\u00e9 Bavorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, garantom ktor\u00e9ho bol Napoleon. Dokument podp\u00edsali Talleyrand a bar\u00f3n von Gravenreuth.[12]<\/a><\/p>\n

Napoleon mal v\u00fdhrady vo\u010di osobe gr\u00f3fa Stadiona, rak\u00faskeho vyslanca v\u00a0Petrohrade, a tak sa miesto neho stal hlavn\u00fdm deleg\u00e1tom knie\u017ea J\u00e1n\u00a0Liechtenstein, mu\u017e, ktor\u00fd zastupoval Rak\u00fasko aj pri podpise pr\u00edmeria a\u00a0cis\u00e1rovi Franc\u00fazov viac vyhovoval. Po tejto \u00faprave rak\u00faskeho vyjedn\u00e1vacieho t\u00edmu a\u00a0nutn\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch, sa rozhovory medzi z\u00e1stupcami oboch str\u00e1n mali za\u010da\u0165 13. 12. 1805.[13]<\/a><\/p>\n

Napoleon de\u0148 predt\u00fdm (12.12.) odcestoval z Brna do Viedne a\u00a0odobral sa priamo na z\u00e1mok Sch\u00f6nbrunn[14]<\/a>, \u010d\u00edm dal najavo, \u017ee nechce priamo zasahova\u0165 do vyjedn\u00e1van\u00ed a\u00a0zveruje ich Talleyrandovi. E\u0161te 11. 12. 1805 mal \u00fadajne poveda\u0165 svojmu ministrovi: \u201e J \u00b4ai gagn\u00e9 une grande victoire, vous \u00e9tes un grand ministre\u201c,[15]<\/a> v\u00a0preklade vylo\u017een\u00e9 ako \u201e z\u00edskal som ve\u013ek\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo a vy ste teraz ve\u013ek\u00fd minister\u201c, \u010d\u00edm nazna\u010doval, \u017ee mierov\u00e9 podmienky bud\u00fa tvrd\u00e9 a \u017eel\u00e1 si svoj \u201e ve\u013ek\u00fd\u201c nekompromisn\u00fd mier. Talleyrand pod\u013ea in\u0161trukci\u00ed predostiera poni\u017euj\u00face po\u017eiadavky. V\u00a0hlavn\u00fdch bodoch po\u017eadoval od Rak\u00faska zrieknutie sa Ben\u00e1tska, Dalm\u00e1cie a Istrie, \u00fazem\u00ed v\u00a0Nemecku, kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 tituly pre svojich spojencov Bavorsko a W\u0171rttembersko, ako aj odst\u00fapenie Tyrolska a ve\u013ek\u00e9 vojensk\u00e9 repar\u00e1cie, to v\u0161etko bez nejakej v\u00fdznamnej\u0161ej kompenz\u00e1cie pre Habsburgovcov.<\/p>\n

Man\u00e9vrovac\u00ed priestor rak\u00faskych vyslancov bol po \u0165a\u017ekej vojenskej por\u00e1\u017eke ve\u013emi obmedzen\u00fd, no takto formulovan\u00e9 podmienky ne\u010dakali. Cis\u00e1r Franti\u0161ek sa spolu z\u00a0Liechtensteinom spoliehali na Napoleonovu ve\u013ekodu\u0161nos\u0165 s\u00a0oh\u013eadom na ich ochotu spolupracova\u0165, ktor\u00fa prejavili pri dojedn\u00e1van\u00ed pr\u00edmeria a s\u00fahlase s\u00a0okam\u017eit\u00fdm odsunom rusk\u00fdch vojsk z\u00a0Moravy a Slovenska. Ur\u010dit\u00e9 n\u00e1deje sa vkladali taktie\u017e do arm\u00e1dy arcivojvodu Karola. Chrabr\u00fd vojak, no nesk\u00fasen\u00fd diplomat knie\u017ea Liechtenstein v\u0161ak nedok\u00e1zal dr\u017ea\u0165 krok s Talleyrandom, ktor\u00fd sa stal ved\u00facou osobou cel\u00e9ho vyjedn\u00e1vania, a tak sa postupne z\u00a0rokovan\u00ed st\u00e1val jednostrann\u00fd franc\u00fazsky dikt\u00e1t.<\/p>\n

Pre zl\u00fa hygienick\u00fa situ\u00e1ciu v\u00a0Brne sa rokovania o\u00a0mieri d\u0148a 16.12.1805 preru\u0161ili. Rak\u00faskym vyjedn\u00e1va\u010dom padla t\u00e1to prest\u00e1vka vhod a odi\u0161li za svojim cis\u00e1rom do Hol\u00ed\u010da pre \u010fal\u0161ie in\u0161trukcie, preto\u017ee nechceli nies\u0165 zodpovednos\u0165 za prijatie \u0165a\u017ek\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 boli zatia\u013e predbe\u017ene na\u010drtnut\u00e9 Talleyrandom.[16]<\/a><\/p>\n

Napoleon rozhodol, \u017ee vyjedn\u00e1vania bud\u00fa pokra\u010dova\u0165 v\u00a0Bratislave.[17]<\/a> T\u00e1 spadala pod\u013ea textu pr\u00edmeria zo 6.12. 1805 do franc\u00fazskeho demarka\u010dn\u00e9ho p\u00e1sma. D\u0148a 11. decembra pri\u0161iel do mesta oddiel jazdectva a\u00a0na druh\u00fd de\u0148 12. 12. 1805 vpochodoval a\u00a0obsadil Bratislavu za zvukov hudby III. zbor mar\u0161\u00e1la Davouta.[18]<\/a>Vojensk\u00fdm velite\u013eom mesta bol menovan\u00fd brig\u00e1dny gener\u00e1l Kister.[19]<\/a> S\u00fadob\u00e9 spr\u00e1vy vypovedaj\u00fa, \u017ee Franc\u00fazi sa po\u010das cel\u00e9ho svojho pobytu v\u00a0Bratislave spr\u00e1vali v\u00a0r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed slu\u0161ne a\u00a0nekonfliktne a\u00a0ob\u010dasn\u00e9 prehmaty boli hne\u010f vyrie\u0161en\u00e9. \u00dasmevn\u00fd je pr\u00edpad, kedy na hrade hostinsk\u00fd pripravil jedlo pre 40-tich d\u00f4stojn\u00edkov, pri\u0161li v\u0161ak iba sedemn\u00e1sti a\u00a0sami v\u0161etko bez probl\u00e9mov zjedli. Ich nadriaden\u00fd nato jeden\u00e1stich z\u00a0nich potrestal v\u00e4zbou a\u00a0nahraden\u00edm \u0161k\u00f4d.[20]<\/a>\u00a0 Pod\u013ea Pressburger Zeitung[21]<\/a> pri\u0161iel do Bratislavy d\u0148a 19.12. 1805 mimoriadny posol ( \u201eauserordentlicher Kurier\u201c) z\u00a0rozkazom, \u017ee \u201e z\u00a0d\u00f4vodu vybratia Bratislavy ako miesta konania mierov\u00e9ho kongresu treba pripravi\u0165 ubytovanie pre vyjedn\u00e1va\u010dov a\u00a0toto nariadenie mus\u00ed by\u0165 vykonan\u00e9 okam\u017eite a\u00a0starostlivo.\u201c[22]<\/a><\/p>\n

Spr\u00e1va prekvapila magistr\u00e1t Bratislavy nato\u013eko, \u017ee ten si nar\u00fdchlo musel od miestnych aristokratov vypo\u017ei\u010da\u0165 stolov\u00fd servis a\u00a0bielize\u0148.[23]<\/a> V\u00a0z\u00e1pisnici magistr\u00e1tu sme na\u0161li z\u00e1znam, v\u00a0ktorom boli v\u0161etci \u0161\u013eachtici vyz\u00fdvan\u00ed obe\u017en\u00edkom, aby prenechali obrusy a\u00a0pr\u00edbory arcibiskupsk\u00e9mu provizorovi Jozefovi Wimmerovi, ktor\u00ed bol poveren\u00fd zabezpe\u010di\u0165 Talleyrandove ubytovanie a\u00a0v\u0161etku starostlivos\u0165 (\u201e…omnium cura…\u201c ).[24]<\/a><\/p>\n

Rak\u00faski vyslanci, knie\u017ea Liechtenstein a\u00a0gr\u00f3f Gyulay, pri\u0161li do Bratislavy u\u017e 20. 12. 1805 v\u00a0spolo\u010dnosti \u0161t\u00e1tneho sekret\u00e1ra Hoppeho, svojich gener\u00e1lov pobo\u010dn\u00edkov a\u00a0celej suity (\u201e… ihren General adjutanten und ganzer Suite…\u201c).[25]<\/a> Prv\u00fd bol ubytovan\u00fd u\u00a0gr\u00f3fa Imricha Esakischena, druh\u00fd v\u00a0dome gr\u00f3fa Szapernschena.[26]<\/a><\/p>\n

Nasleduj\u00faci de\u0148, 21. 12. 1805 v\u00a0podve\u010der pricestoval do mesta minister Talleyrand v\u00a0sprievode desiatich sekret\u00e1rov, svojho domov\u00e9ho slu\u017eobn\u00edctva (\u201e…hauspersonale\u201c) a\u00a0bol ubytovan\u00fd v\u00a0pripraven\u00fdch priestoroch knie\u017eacieho Primaci\u00e1lneho pal\u00e1ca.[27]<\/a> Hne\u010f po pr\u00edchode vysok\u00fdch vyslancov z\u00a0oboch str\u00e1n na miesto rokovan\u00ed, dostali v\u0161etci t\u00edto franc\u00fazsku \u010destn\u00fa str\u00e1\u017e (\u201e…erhielten dieselben Franz\u00f6sische Ehrenwachen\u201c).[28]<\/a><\/p>\n

Rak\u00faska deleg\u00e1cia prich\u00e1dzaj\u00faca priamo od cis\u00e1ra Franti\u0161ka dostala s\u00fahlas na prijatie \u0165a\u017ek\u00fdch mierov\u00fdch podmienok, preto rokovania r\u00fdchlo postupovali, i ke\u010f sa sna\u017eila bojova\u0165 o\u00a0ka\u017ed\u00fa pr\u00e1vnu formul\u00e1ciu. Mierov\u00e9 rokovania v\u00a0Bratislave nesprev\u00e1dzali sprievodn\u00e9 sl\u00e1vnostn\u00e9 reprezenta\u010dno-spolo\u010densk\u00e9 podujatia ako b\u00fdvalo zvykom pri podobn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach a\u00a0ak\u00e9 sa konali napr. v\u00a0r 1814-15 vo Viedni po\u010das Viedensk\u00e9ho kongresu. Rak\u00faski deleg\u00e1ti prich\u00e1dzali ka\u017ed\u00fd de\u0148 k\u00a0Talleyrandovi do Primaci\u00e1lneho pal\u00e1ca a dohadovali u\u017e len podrobnosti, v\u00a0z\u00e1sade boli n\u00faten\u00fd franc\u00fazske n\u00e1vrhy akceptova\u0165. Po\u010das viano\u010dn\u00fdch dn\u00ed bola dosiahnut\u00e1 dohoda vo v\u0161etk\u00fdch bodoch a bol skoncipovan\u00fd v\u00fdsledn\u00fd text zmluvy. Ten bol datovan\u00fd na 26. 12. 1805, av\u0161ak mierov\u00e1 listina mala by\u0165 pod\u013ea na\u0161ich prame\u0148ov podp\u00edsan\u00e1 a\u017e o de\u0148 nesk\u00f4r 27. 12. 1805! v\u00a0Zrkadlovom s\u00e1le Primaci\u00e1lneho pal\u00e1ca.[29]<\/a> Pr\u00ed\u010dinu tejto skuto\u010dnosti nepozn\u00e1me, av\u0161ak potvrdzuje to spr\u00e1va v miestnych Pressburger Zeitung ako aj z\u00e1znam v\u00a0z\u00e1pisnici magistr\u00e1tu mesta, kde sa zhodne uv\u00e1dza podpis zmluvy na de\u0148 27. 12. 1805.[30]<\/a> To by znamenalo, \u017ee d\u00e1tum 26. december, ktor\u00fd sa \u010dasto v literat\u00fare uv\u00e1dza ako de\u0148 podp\u00edsania Bratislavsk\u00e9ho mieru, je nespr\u00e1vny! Napoleon mal dokument ratifikova\u0165 v\u00a0Sch\u0151nbrunne e\u0161te v\u00a0de\u0148 podpisu a Franti\u0161ek v\u00a0Hol\u00ed\u010di 30. 12. 1805.[31]<\/a> Protokol o v\u00fdmene ratifika\u010dn\u00fdch spisov m\u00e1 d\u00e1tum 1. 1. 1806 z\u00a0Viedne.[32]<\/a> Mierov\u00e1 zmluva bola prostredn\u00edctvom franc\u00fazskeho gener\u00e1la Clarka vo Viedni ofici\u00e1lne uverejnen\u00e1 (\u201e…allgemein bekannt gemacht.\u201c) d\u0148a 28.12. 1805.[33]<\/a> Po tejto spr\u00e1ve bolo v\u00a0ten ist\u00fd de\u0148 odsl\u00fa\u017een\u00e9 v\u00a0metropolitnom kostole sv. \u0160tefana vo Viedni sl\u00e1vnostn\u00e9 Te Deum.[34]<\/a><\/p>\n

Pod\u013ea ist\u00fdch memo\u00e1rov\u00fdch spr\u00e1v sa mal Napoleon e\u0161te 26.12. stretn\u00fa\u0165 ne\u010faleko Viedne s\u00a0arcivojvodom Karolom, kde mu pri tejto pr\u00edle\u017eitosti \u00fadajne ozn\u00e1mil, \u017ee o\u00a0mieri je u\u017e rozhodnut\u00e9.[35]<\/a><\/p>\n

Talleyrand odi\u0161iel z\u00a0Bratislavy pod\u013ea jedn\u00fdch \u00fadajov 29. 12. 1805[36]<\/a>, pod\u013ea in\u00fdch 30. 12. 1805 do Viedne aj so svojim sprievodom.[37]<\/a> Franc\u00fazske vojsko muselo pod\u013ea dohodnut\u00fdch podmienok vypr\u00e1zdni\u0165 mesto behom piatich dn\u00ed od ratifik\u00e1cie zmluvy, t. j. do 6.1. 1806, posledn\u00e9 franc\u00fazske vojensk\u00e9 jednotky v\u0161ak opustili mesto a\u017e v\u00a0noci zo d\u0148a 7. na 8.1. 1806.[38]<\/a><\/p>\n

Arcibiskupsk\u00fd provizor Jozef Wimmer sa vo svojom hl\u00e1sen\u00ed magistr\u00e1tu Bratislavy s\u0165a\u017euje na Talleyrandov sprievod, preto\u017ee \u201e jeho \u013eudia narobili ve\u013ek\u00e9 v\u00fddavky, ktor\u00e9 s\u013e\u00fabili e\u0161te pred odchodom uhradi\u0165, av\u0161ak neurobili to.\u201c[39]<\/a> Taktie\u017e hl\u00e1si, \u017ee \u201e vykonali \u0161kody na vypo\u017ei\u010dan\u00fdch krehk\u00fdch stoln\u00fdch s\u00faprav\u00e1ch ako aj na ostatnom zariaden\u00ed.\u201c[40]<\/a><\/p>\n

Podp\u00edsan\u00edm Bratislavskej mierovej zmluvy bolo Rak\u00fasko na\u010das vyraden\u00e9 z \u201e koncertu ve\u013emoc\u00ed \u201c ak pou\u017eijeme tento v\u00fdraz z\u00a0diplomacie 18. storo\u010dia. Niektor\u00ed odborn\u00edci hovoria o jeho poklese na \u00farove\u0148 mocnosti a trvalo tri roky, k\u00fdm op\u00e4\u0165 v\u00fdraznej\u0161ie zasiahlo do eur\u00f3pskej politiky.[41]<\/a> Uzavret\u00e9 mierov\u00e9 podmienky boli pre Habsbursk\u00fa monarchiu neprijate\u013en\u00e9. Rak\u00fasky cis\u00e1r stratil v\u0161etky \u00fazemia v\u00a0Taliansku a Nemecku, musel s\u00fahlasi\u0165 s\u00a0udelen\u00edm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch titulov Bavorsk\u00e9mu a W\u00fcrttembersk\u00e9mu kurfirstovi, B\u00e1densko dosiahlo status ve\u013ekovojvodstva. Rak\u00fasko muselo odst\u00fapi\u0165 svoje Tyrolsko a Vorarlberg a uzna\u0165 franc\u00fazsku hegem\u00f3niu v\u00a0nemeck\u00fdch krajin\u00e1ch, ako aj nez\u00e1vislos\u0165 Helv\u00e9tskej a Batavskej republiky, nehovoriac o ve\u013ek\u00fdch vojnov\u00fdch repar\u00e1ci\u00e1ch. Habsbursk\u00e9 mocn\u00e1rstvo stratilo 63 000 km2 \u00fazemia s\u00a0takmer s\u00a0tromi mili\u00f3nmi obyvate\u013eov.<\/p>\n

Bratislavsk\u00fd mier by sme mohli ozna\u010di\u0165 ako tzv. bleskov\u00fd mier, preto\u017ee bol uzavret\u00fd na vtedaj\u0161ie pomery obdivuhodne r\u00fdchlo. Jednania za\u010dali 13. 12. v Brne, od 16. do 21. 12 boli preru\u0161en\u00e9 a u\u017e 26. 12. bola dosiahnut\u00e1 kone\u010dn\u00e1 podoba zmluvy. Pr\u00ed\u010dinou tejto skuto\u010dnosti bol fakt, \u017ee ako Franti\u0161ek, tak aj Napoleon potrebovali uzavrie\u0165 mier \u010do najsk\u00f4r. Usudzuje sa, \u017ee okrem u\u017e v \u00favode spomenut\u00fdch d\u00f4vodov na rak\u00faskeho panovn\u00edka a\u017e pr\u00edli\u0161 zap\u00f4sobila ned\u00e1vna por\u00e1\u017eka pri Slavkove, ktorej sa osobne z\u00fa\u010dastnil. Treba v\u0161ak poveda\u0165, \u017ee Napoleon hodne riskoval a\u00a0sk\u00fa\u0161al hranicu Franti\u0161kovej ochoty uzavrie\u0165 mier, preto\u017ee Rak\u00fasko napriek prehratej bitke disponovalo st\u00e1le e\u0161te takmer sto tis\u00edcovou arm\u00e1dou arcivojvodu Karola, ktor\u00e1 postupovala z\u00a0talianskeho frontu k\u00a0Viedni, ako aj men\u0161\u00edm arm\u00e1dnym zborom arcivojvodu J\u00e1na a pokia\u013e by nedo\u0161lo k\u00a0r\u00fdchlemu podpisu dohody, dostal by sa cis\u00e1r Franc\u00fazov do ve\u013ek\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed. Franc\u00fazska arm\u00e1da toti\u017e s\u00edce zv\u00ed\u0165azila, ale aj ona u\u017e mala v\u0161etk\u00e9ho dos\u0165 a potrebovala odpo\u010dinok. Jej z\u00e1sobovacie l\u00ednie boli hodne roztiahnut\u00e9, operovala hlboko v\u00a0nepriate\u013eskom \u00fazem\u00ed a potrebovala doplni\u0165 svoje prerieden\u00e9 stavy. Okrem vojensk\u00fdch probl\u00e9mov znepokojoval Napoleona stav financi\u00ed vo Franc\u00fazsku, kde hrozil bankrot.[42]<\/a> To v\u0161etko v\u0161ak nepriebojn\u00fd Franti\u0161ek nebral do \u00favahy, poddal sa Napoleonovmu n\u00e1tlaku a s\u00fahlasil s\u00a0hlavn\u00fdmi franc\u00fazskymi po\u017eiadavkami.<\/p>\n

Vojnov\u00e1 kontrib\u00facia bola p\u00f4vodne pre Rak\u00fasky dom ur\u010den\u00e1 vo v\u00fd\u0161ke 100 mil. zlat\u00fdch, bola v\u0161ak zn\u00ed\u017een\u00e1 na polovicu a\u00a0Talleyrand po\u010das mierov\u00fdch vyjedn\u00e1van\u00ed bez s\u00fahlasu svojho cis\u00e1ra z\u013eavil e\u0161te 10 mil. zlat\u00fdch. S\u00e1m navrhoval Napoleonovi od\u0161kodni\u0165 Rak\u00fasko \u00fazem\u00edm na \u00fakor Turecka a\u00a0aspo\u0148 tak zmierni\u0165 tvrd\u00e9 franc\u00fazske po\u017eiadavky, jeho n\u00e1vrh v\u0161ak nebol prijat\u00fd.[43]<\/a> Nesk\u00f4r mal Napoleon Talleyrandovi vytkn\u00fa\u0165, \u017ee svojvo\u013ene zn\u00ed\u017eil \u010diastku vojnov\u00fdch repar\u00e1ci\u00ed.[44]<\/a><\/p>\n

Podpisom Bratislavsk\u00e9ho mieru stratili Habsburgovci vplyv na v\u00fdvoj v\u00a0nemeck\u00fdch krajin\u00e1ch a takmer tis\u00edcro\u010dn\u00e1 Sv\u00e4t\u00e1 r\u00edmska r\u00ed\u0161a n\u00e1roda nemeck\u00e9ho ukon\u010dila onedlho existenciu. Od r. 1806 sa Franti\u0161ek p\u00edsal ako \u201e prv\u00fd \u201c rak\u00fasky cis\u00e1r. Po ne\u00faspe\u0161nom vojnovom dobrodru\u017estve a nasledovnom diplomatickom ne\u00faspechu museli nutne nasledova\u0165 person\u00e1lne v\u00fdmeny v\u00a0panovn\u00edkovom kabinete. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee dvor bol rozdelen\u00fd na st\u00fapencov reforiem, zapo\u010dat\u00fdch e\u0161te Jozefom II. a\u00a0skupinu konzervat\u00edvcov, ku ktorej sa mierne prikl\u00e1\u0148al aj cis\u00e1r. Reformisti brali na zodpovednos\u0165 pr\u00e1ve z\u00e1stancov vojny s\u00a0Franc\u00fazskom, \u017ee dohnali Rak\u00fasko do tohto stavu, a\u00a0t\u00fdm si z\u00edskali do\u010dasn\u00fd vplyv na dvore. Panovn\u00edk prepustil kabinetn\u00e9ho ministra Colloreda a vicekancel\u00e1ra Cobenzla, na miesto ktor\u00e9ho bol dosaden\u00fd gr\u00f3f Filip Stadion[45]<\/a>, mu\u017e odmietnut\u00fd Napoleonom po\u010das mierov\u00fdch rokovan\u00ed.<\/p>\n

Pri hodnoten\u00ed v\u00fdznamu dosiahnut\u00e9ho mieru pre Franc\u00fazsko s\u00a0odstupom takmer 200 rokov mus\u00edme uvies\u0165, \u017ee Talleyrand mal vo svojich \u00favah\u00e1ch pravdu, pokia\u013e predpokladal, \u017ee po pokoruj\u00facich podmienkach bude Rak\u00fasko \u010daka\u0165 trpezlivo na svoj revan\u0161 a nezmieri sa s por\u00e1\u017ekou. Mierov\u00fd stav vydr\u017eal tri roky, po\u010das\u00a0 ktor\u00fdch Rak\u00fa\u0161ania uskuto\u010dnili reformu arm\u00e1dy a ako tak skonsolidovali verejn\u00e9 financie. Nebol to mier, ktor\u00fd by zaru\u010doval stabilitu a rovnov\u00e1hu s\u00edl v\u00a0Eur\u00f3pe, a preto bolo len ot\u00e1zkou \u010dasu, kedy vypukne nov\u00fd vojensk\u00fd konflikt. Napoleon s\u00edce dosiahol do\u010dasne svoje ciele, ale napokon pr\u00e1ve jeho netaktn\u00e1 a ambici\u00f3zna politika bez v\u00fdznamnej\u0161\u00edch \u00fastupkov, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00a0diplomacii tak \u010dasto potrebn\u00e9, sa mu okrem in\u00fdch s\u00favislost\u00ed stala osudnou, ke\u010f na konci r. 1814 a\u00a0po Waterloo v r. 1815 st\u00e1l osamoten\u00fd bez spojencov proti cel\u00e9mu zvy\u0161ku Eur\u00f3py, \u010do nutne viedlo k\u00a0jeho p\u00e1du. Podp\u00edsan\u00fd mier znamenal v praxi\u00a0rozpad III. protifranc\u00fazskej koal\u00edcie, i\u00a0ke\u010f Anglicko a\u00a0Rusko mier s\u00a0Franc\u00fazskym cis\u00e1rstvom neuzavreli.<\/p>\n

Na po\u010des\u0165 prijatia Bratislavsk\u00e9ho mieru nesie dodnes \u201e men\u0161\u00ed \u201c v\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak pri b\u00fdval\u00fdch Tuileri\u00e1ch (Arc de Triomphe) tento n\u00e1pis: \u201e IL SIGNE LA PAIX LE 27 DECEMBRE NOS DNANS LA CAPITALE DE LA HONGRIE \u201c a jedna z\u00a0bo\u010dn\u00fdch ul\u00edc bulv\u00e1ru Champs Elys\u00e9es je pomenovan\u00e1 ako \u201e Rue de Presbourg\u201c ( Bratislavsk\u00e1 ulica ).<\/p>\n

V\u00a0numizmatickej zbierke Mestsk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Bratislave sa nach\u00e1dza bronzov\u00e1 medaila vydan\u00e1 roku 1806 ako pamiatka na prv\u00e9 v\u00fdro\u010die podp\u00edsania mieru. V\u00a0mieste vyjednania mieru – v \u00a0Primaci\u00e1lnom pal\u00e1ci, s\u00fa v\u00a0chodbe na n\u00e1dvor\u00ed dve pam\u00e4tn\u00e9 tabule pripom\u00ednaj\u00face n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom v\u00fdznamn\u00fa udalos\u0165, ktor\u00e1 sa tu odohrala. Text na mramorov\u00fdch dosk\u00e1ch je identick\u00fd, prv\u00fd je nap\u00edsan\u00fd v\u00a0Sloven\u010dine, druh\u00fd v\u00a0Nem\u010dine a\u00a0bol tam dan\u00fd pri pr\u00edle\u017eitosti st\u00e9ho v\u00fdro\u010dia.<\/p>\n

Martin HRUBALA<\/p>\n

Malokarpatsk\u00e9 m\u00fazeum<\/p>\n

\u010eal\u0161ia pomocn\u00e1 literat\u00fara:<\/p>\n

HAJN\u00dd, J.: Obsadenie slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho mesta Bratislavy franc\u00fazskym vojskom v\u00a0napoleonsk\u00fdch vojn\u00e1ch roku 1805. Bratislava 1928.<\/p>\n

PAL\u00d3CZI, E.: Napoleon Magyarorsz\u00e1gon. Pesti H\u00edrpal 1913, X. 12.<\/p>\n

PAL\u00d3CZI, E.: Napoleon in Ungarn. Ungarische Rundschau 1914, 1. sz.<\/p>\n

PAL\u00d3CZI, E.: Napoleon en Hongrie. Revue de Hongrie 1917, 15. jun, No. 56.<\/p>\n

\n

[1]<\/a> B\u011aLINA, P.: Napoleonsk\u00e9 v\u00e1lky – pr\u011bdel v\u00a0d\u011bjin\u00e1ch mezin\u00e1rodn\u00fdch vztah\u016f a vojensk\u00e9ho um\u011bn\u00ed. In: Napoleonsk\u00e9 v\u00e1lky a \u010desk\u00e9 zem\u011b ( ed. I. \u0160ediv\u00fd, P. B\u011blina, J. Vil\u00edm, J. Vlk ). Praha 2001, s. 34.<\/p>\n

[2]<\/a> UHL\u00cd\u0158, D.: Slunce nad Slavkovem. T\u0159eb\u00ed\u010d 2000 ( reprint ), s. 398.<\/p>\n

[3]<\/a> POLI\u0160ENSK\u00dd, J.: Napoleon a srdce Evropy. Praha 1971, s. 74.<\/p>\n

[4]<\/a> Cel\u00fd text pr\u00edmeria publikoval v\u00a0preklade do \u010de\u0161tiny UHL\u00cd\u0158, D.: c. d., s. 408-409.<\/p>\n

[5]<\/a> UHL\u00cd\u0158, D.: c. d., s. 402. Pre pochopenie obsahu listu je potrebn\u00e9 uvies\u0165, \u017ee e\u0161te v\u00a0pondelok 25. 11. 1805 pri\u0161iel rak\u00fasky vyjedn\u00e1va\u010d gener\u00e1l Gyulay s\u00a0rak\u00faskym vyslancom v\u00a0Petrohrade gr\u00f3fom Stadionom za Napoleonom do Brna, aby zistili podmienky, za ktor\u00fdch by bol franc\u00fazsky cis\u00e1r ochotn\u00fd uzavrie\u0165 mier. Napoleon po\u017eadoval Ben\u00e1tsko, pre Bavorsko, W\u0171rttembersko a B\u00e1densko zv\u00e4\u010d\u0161enie ich \u00fazemia, pre Bavorov Tyrolsko. Gr\u00f3f Stadion v\u00a0rozhovore nepriamo nazna\u010dil, \u017ee Prusko sa tajne pridalo na stranu spojencov, \u010d\u00edm odkryl svoju tajn\u00fa kartu. Napoleon si z\u00a0toho odvodil, \u017ee mierov\u00e9 sond\u00e1\u017ee Rak\u00faska s\u00fa len hran\u00edm o \u010das, preto vyslancov presunul pod vojensk\u00fdm dozorom do Viedne, kde mali jedna\u0165 s\u00a0Talleyrandom.<\/p>\n

[6]<\/a> UHL\u00cd\u0158, D.: c. d., s. 403. Cel\u00fd text preklam\u00e1cie je uverejnen\u00fd tam\u017ee.<\/p>\n

[7]<\/a> LUDWIG, E.: Napoleon. New York 1926, s. 244.<\/p>\n

[8]<\/a> \u0160EDIV\u00dd, J.: Metternich kontra Napoleon. Praha 1998 ( reprint), s. 44.<\/p>\n

[9]<\/a> TARLE, V. J.: Talleyrand. Praha 1956, s. 92.<\/p>\n

[10]<\/a> MV SR, Arch\u00edv hlavn\u00e9ho mesta SR Bratislavy (\u010falej len AHMB). Pressburger Zeitung, inv. \u010d. 13165(42), (\u010falej len PZ) 10. dezember 1805, s. 1178. \u201e…Talleyrand exellenz sind gestern Nachmittags nach Nikolsburg abgereist. Die grafen Stadion und Gyulay sind gleichfalls abgereist.\u201c<\/p>\n

[11]<\/a> UHL\u00cd\u0158, D.: c. d., s. 416.<\/p>\n

[12]<\/a> Tam\u017ee, s. 423.<\/p>\n

[13]<\/a> Tam\u017ee, s. 421.<\/p>\n

[14]<\/a> AHMB, PZ, Dienstag 17. dezember 1805, s. 1198-1199. \u201e Napoleon sind den 12. dezember Abends anch 8 Uhr von Br\u00fcnn in Wien angelangt, und haben sich hieraus in das Kaiserl. Schlos Sch\u00f6nbrunn verf\u00fcget.\u201c<\/p>\n

[15]<\/a> SAS, A.: Talleyrand v\u00a0Bratislave pri uzavret\u00ed mieru v\u00a0roku 1805. Bratislava 1946, s. 9.<\/p>\n

[16]<\/a> Tam\u017ee, s. 9.<\/p>\n

[17]<\/a> AHMB. 2. a. 71. Protocollum magistratuale anni 1805 (\u010falej len PM). 20. december 1805, s. 455. \u201e Ex imperatorum tam nostri quam Gallorum consensu civitatem Posoniensem pro pertractanda pace velut congressus loco destinatam haberi…\u201c Pozri taktie\u017e VY\u010cISL\u00cdK, A.: Napoleonsk\u00e9 vojny a\u00a0Bratislava. In: Bratislava. Spisy mestsk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Bratislave. Zv\u00e4zok IV. Martin 1969, s. 221.<\/p>\n

[18]<\/a> AHMB, PZ, Freytag 13. dezember 1805, s. 1185. \u201e… und gestern ein Franz\u00f6ziser korps unter dem Schalle der Feldmusik um die Demarkations Linie zu besetzen hier einger\u00fcckt.\u201c<\/p>\n

[19]<\/a> AHMB, PZ, Dienstag 17. dezember 1805, s. 1198.<\/p>\n

[20]<\/a> SAS, A.: Vojna a\u00a0mier v\u00a0Bratislave v\u00a0roku 1805. Bratislava 1946, s. 53.<\/p>\n

[21]<\/a> AHMB, PZ, Freytag 24. dezember 1805, s. 1217.<\/p>\n

[22]<\/a> AHMB, PZ, Freytag 24. dezember 1805, s. 1217-1218. \u201e … welcher Befehl auch so gleich p\u00fcnktlich vollzogen wurde…\u201c<\/p>\n

[23]<\/a> SAS, A.: Talleyrand v\u00a0Bratislave…, s. 10.<\/p>\n

[24]<\/a> AHMB, PM, 20. december 1805, s. 455.<\/p>\n

[25]<\/a> AHMB, PZ, Dienstag 24. dezember 1805, s. 1217-1218.<\/p>\n

[26]<\/a> Tam\u017ee.<\/p>\n

[27]<\/a> Tam\u017ee. Pozri tie\u017e VY\u010cISL\u00cdK, A.: c. d., s. 221; SAS, A.: Talleyrand v\u00a0Bratislave…, s. 10; AMORT, \u010c.: Kutuzov a\u00a0Napoleon na Morav\u011b. Praha 1971, s. 112.<\/p>\n

[28]<\/a> AHMB, PZ, Dienstag 24. dezember 1805, s. 1217-1218.<\/p>\n

[29]<\/a> SAS, A.: Talleyrand v\u00a0Bratislave…, s. 12; AMORT, \u010c.: c. d., s. 112.<\/p>\n

[30]<\/a> AHMB, PZ, Dienstag 31. dezember 1805, s. 1237. \u201e Es ist Friede! Den 27. wurde derselbe zwischen … auhier in Presburg unterzeichnet,…\u201c; AHMB, PM, 30. december 1805, s. 475. \u201e… Pacis Tractatum Die 27…. Posonni conclusum et sub signatum haberi, …\u201c<\/p>\n

[31]<\/a> SAS, A.: Talleyrand v\u00a0Bratislave…., s. 12.<\/p>\n

[32]<\/a> BITTER, L.: Chronologisches Verzeichnis der \u00f6sterreichischen Staatsvertr\u00e4ge. Wien 1919, II., s. 71.<\/p>\n

[33]<\/a> AMHB, PZ, Dienstag 31. dezember 1805, s. 1237.<\/p>\n

[34]<\/a> Tam\u017ee, s. 1238.<\/p>\n

[35]<\/a> Za t\u00fato inform\u00e1ciu \u010fakujem Dr. Robertovi Ouvrardovi. Z\u00a0pr\u00edle\u017eitosti tohto stretnutia mal Napoleon da\u0165 vyhotovi\u0165 pre Karola me\u010d, ktor\u00fd mu v\u0161ak napokon nedaroval.<\/p>\n

[36]<\/a> AMBH, PM, 29. december 1805, s. 475.<\/p>\n

[37]<\/a> AMBH, PZ, Dienstag 31. dezember 1805, s. 1237.\u00a0 \u201e … und gestern Taleyrand nach Wien abgereist.\u201c<\/p>\n

[38]<\/a> SAS, A.: Vojna a\u00a0mier…, s.55.<\/p>\n

[39]<\/a> AHMB, PM, 29. december 1805, s. 475. \u201e Relatio Provisoris Eappalis Josephi Vimmer…\u201c<\/p>\n

[40]<\/a> Tam\u017ee.<\/p>\n

[41]<\/a> Tu je potreba rozli\u0161ova\u0165 term\u00edny \u201e ve\u013emoc\u201c a \u201e mocnos\u0165\u201c. Za ve\u013emoc sa obecne pova\u017euje krajina, ktor\u00e1 m\u00e1 tak\u00e9 ekonomick\u00e9, diplomatick\u00e9 a vojensk\u00e9 zdroje, \u017ee je schopn\u00e1 presadzova\u0165 svoje z\u00e1ujmy bez spojencov. Mocnos\u0165ou rozumieme \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd s\u00edce m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fa vojensk\u00fa silu, av\u0161ak nie je schopn\u00fd presadzova\u0165 svoje z\u00e1ujmy bez spojenectva s\u00a0ve\u013emocou.<\/p>\n

[42]<\/a> ELLIS, G.: Napoleon. Praha \u2013 Litomy\u0161l 2001, s. 72.<\/p>\n

[43]<\/a> SAS, A.: Vojna a\u00a0mier…, s. 68-69.<\/p>\n

[44]<\/a> Tam\u017ee, s. 70.<\/p>\n

[45]<\/a> \u0160EDIV\u00dd, J.: c. d., s. 47.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V p\u0159edv\u00e1no\u010dn\u00edm \u010dase a v den v\u00fdro\u010d\u00ed p\u0159\u00edjezdu kn\u00ed\u017eete Talleyranda, Napoleonova ministra zahrani\u010dn\u00edch v\u011bc\u00ed, do Pre\u0161purku (21.12.1805) p\u0159in\u00e1\u0161\u00edme text p\u0159edn\u00e1\u0161ky ze sborn\u00edku T\u0159et\u00ed koali\u010dn\u00ed v\u00e1lka 1805, v n\u011bm\u017e se Martin Hrubala v\u011bnoval ot\u00e1zce poslavkovsk\u00fdch m\u00edrov\u00fdch jedn\u00e1n\u00ed vrchol\u00edc\u00edch podpisem bratislavsk\u00e9ho, pre\u0161pursk\u00e9ho m\u00edru.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":14882,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,1,142],"tags":[5875,6090,5867,6091],"class_list":["post-14881","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-aktuality","category-prubeh","tag-bitva-u-slavkova","tag-bratislavsky-mir","tag-napoleon","tag-talleyrand"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14881","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14881"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14881\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14885,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14881\/revisions\/14885"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14882"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14881"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14881"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14881"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}