{"id":15018,"date":"2019-04-15T09:00:41","date_gmt":"2019-04-15T07:00:41","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=15018"},"modified":"2024-11-27T15:32:47","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:47","slug":"karol-filip-emanuel-knieza-schwarzenberg","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/karol-filip-emanuel-knieza-schwarzenberg\/","title":{"rendered":"Karol Filip Emanuel, knie\u017ea Schwarzenberg"},"content":{"rendered":"

Karol Filip Emanuel, knie\u017ea Schwarzenberg<\/strong><\/p>\n

(15. IV. 1771 Viede\u0148 \u2013 15. X. 1820 k\u00fapele Markt pri Lipsku)<\/p>\n

\u00a0<\/strong>C. k. po\u013en\u00fd mar\u0161al, generalissimus, diplomat, politik. Majite\u013e hul\u00e1nskeho pluku \u010d.2. <\/em><\/p>\n

Pluk niesol jeho meno a\u017e do roku 1918.<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

P<\/strong>och\u00e1dzal zo staro\u010desk\u00e9ho vzne\u0161en\u00e9ho rodu, z\u00a0jeho tzv. juho\u010deskej (orlickej) l\u00ednie ktor\u00e1 v\u00a0roku 1688 z\u00edskala knie\u017eac\u00ed titul. Jeho rodi\u010dmi boli J\u00e1n Nepomuk Anton, knie\u017ea Lichtenstein a\u00a0M\u00e1ria Eleon\u00f3ra roden\u00e1 gr\u00f3fka Etlingen-Wallensteinov\u00e1.<\/p>\n

Po ukon\u010den\u00ed z\u00e1kladn\u00e9ho vzdelania v\u00a0dome rodi\u010dov ktor\u00e9 mu poskytli v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti tej doby (medzi s\u00fakromn\u00fdch u\u010dite\u013eov mlad\u00e9ho Schwarzenberga patrili Jozef Haslinger a\u00a0profesori J\u00e1n Mayer a\u00a0Franti\u0161ek V\u0161ete\u010dka) za\u010dal svoju vojensk\u00fa dr\u00e1hu ako 16-ro\u010dn\u00fd v\u00a0pe\u0161om pluku \u201eBraunschwieg-Wolfenbuttel<\/em>\u201c v\u00a0hodnosti podporu\u010d\u00edka. Po kr\u00e1tkom \u010dase str\u00e1venom v\u00a0\u0161t\u00e1boch po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala M\u00f3rica Lacyho, gener\u00e1la jazdy Jozefa, gr\u00f3fa Kinsk\u00e9ho a\u00a0po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Gideona Ernesta Laudona v\u00a0ktor\u00fdch vykon\u00e1val pomocn\u00e9 funkcie odch\u00e1dza v\u00a0roku 1787 do vojny s\u00a0Tureckom. Prv\u00fdkr\u00e1t dokazuje svoju udatnos\u0165 na bojisku napriek nedu\u017eiv\u00e9mu vzh\u013eadu. Ku kruhu jeho priate\u013eov v\u00a0tom \u010dase patrili mlad\u0161\u00ed princ z\u00a0Ligny, \u010falej gr\u00f3f Dietrichstein a\u00a0jeho spolubojovn\u00edk Jozef August\u00edn, knie\u017ea Poniatovsk\u00fd.<\/p>\n

P<\/strong>o \u00faspe\u0161nom \u00fatoku na pevnos\u0165 \u0160abac je Schwarzenberg pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti kapit\u00e1na. \u0164a\u017een\u00edm ale trp\u00ed jeho zdravie, po\u010das bojov na okol\u00ed Belehradu ochorie a\u00a0dost\u00e1va dovolenku na zotavenie ktor\u00fa tr\u00e1vi na svojich majetkoch v\u00a0ju\u017en\u00fdch \u010cech\u00e1ch. V roku 1790 je pov\u00fd\u0161en\u00fd na majora.<\/p>\n

N<\/strong>a cis\u00e1rskej korunov\u00e1cii kr\u00e1\u013ea Leopolda II. ktor\u00e1 sa kon\u00e1 vo Frankfurte nad Mohanom obdr\u017e\u00ed \u010destn\u00fa hodnos\u0165 prv\u00e9ho str\u00e1\u017emajstra Arci\u00e9rskej gardy<\/em>. N\u00e1sledne si vo Viedni prehlbuje svoje vojensk\u00e9 vedomosti s\u00fastavn\u00fdm \u0161t\u00fadiom pri\u010dom sa venuje i\u00a0spolo\u010densk\u00fdm n\u00e1uk\u00e1m. V roku 1791 je prevelen\u00fd od pechoty k\u00a0jazde, menovan\u00fd je d\u00f4stojn\u00edkom val\u00f3nskeho pluku drag\u00fanov \u201eLatour<\/em>\u201c. Zo svojim plukom sa z\u00fa\u010dastnil bitiek pri Philipsbourgu a\u00a0Estenfene. V roku 1792 je Schwarzenberg pov\u00fd\u0161en\u00fd na podplukovn\u00edka a\u00a0menovan\u00fd velite\u013eom dobrovo\u013en\u00edckeho hul\u00e1nskeho pluku v\u00a0rak\u00faskej Hali\u010di. Pri jednej z\u00a0obhliadok ter\u00e9nu utrp\u00ed p\u00e1dom z\u00a0ko\u0148a v\u00e1\u017eny \u00faraz \u010do sa nesk\u00f4r prejav\u00ed na jeho ch\u00f4dzi. V z\u00e1vere roku 1793 sa hl\u00e1si do slu\u017eby a\u00a0e\u0161te nedolie\u010den\u00fd vel\u00ed predvoju cis\u00e1rskej arm\u00e1dy v b\u00fdvalom Rak\u00faskom\u00a0Nizozemsku (dne\u0161n\u00e9 Holandsko – pozn. PeS<\/em>) pod po\u013en\u00fdm mar\u0161alom Jozi\u00e1\u0161om, princom Koburgsk\u00fdm. Bojuje proti Franc\u00fazom pri Neerwindene, vyznamen\u00e1va sa pri dob\u00fdjan\u00ed poz\u00edcii pri Ohnaningu. Za\u010diatkom roka 1794 ho kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek I. menuje plukovn\u00edkom kyrysn\u00edckeho pluku \u201eWallis<\/em>\u201c ktor\u00fd je toho \u010dasu pos\u00e1dkou vo Viedni. Plukovn\u00edk Schwarzenberg \u010fakuje za t\u00fato poctu, \u017eiada sa v\u0161ak prelo\u017ei\u0165 ku kyrysn\u00edckemu pluku \u201eZeschwitz<\/em>\u201c ktor\u00fd je nasadzovan\u00fd do bojov v\u00a0arm\u00e1de princa Koburgsk\u00e9ho. Ako veliaci d\u00f4stojn\u00edk svojho pluku sa s\u00a0n\u00edm vyznamen\u00e1va pri Premonte a\u00a0Cateau kde si priamo na bojisku vysluhuje Rytiersky kr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie, ktor\u00fd mu ude\u013euje osobne panovn\u00edk.<\/p>\n

P<\/strong>o zime roku 1795 ktor\u00fa str\u00e1vil v\u00a0\u010cech\u00e1ch v\u00a0kruhu svojej rodiny sa vracia k\u00a0svojmu pluku. \u00da\u010dastn\u00ed sa bojov na okol\u00ed Mohu\u010de, pri Heidelbergu, Nidde, \u010falej tie\u017e bitiek pri Ambergu, Wurzburgu, Frankenthale a\u00a0Pfrimme. Ako 28-ro\u010dn\u00fd je Schwarzenberg pov\u00fd\u0161en\u00fd po bitke pri Limburgu v\u00a0roku 1799 do hodnosti gener\u00e1lmajora. Zap\u00e1ja sa do bojov na mnoh\u00fdch miestach Nemecka pod velen\u00edm arciknie\u017eat Karola \u013dudov\u00edta a\u00a0J\u00e1na Krstite\u013ea na hornom R\u00fdne. Schwarzenberg tu vel\u00ed men\u0161iemu pozorovaciemu zboru. Nesk\u00f4r sa vo vojenskom zoskupen\u00ed po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Hotzeho z\u00fa\u010dastn\u00ed obliehania Kehlu. N\u00e1sledne je Schwarzenberg prevelen\u00fd do Talianska, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sp\u00e4\u0165 do Nemecka kde vel\u00ed uskupeniu vojsk na okol\u00ed Mannheimu.<\/p>\n

\u00da<\/strong>\u010dastn\u00ed sa bojov pri Ostrachu, Stockachu a\u00a0Donaueschingene. Zo svojimi vojakmi str\u00e1\u017ei hranicu na R\u00fdne. Kr\u00e1tko nato je povolan\u00fd do \u0160vaj\u010diarska odkia\u013e\u00a0 jeho oddiely vyl\u00e1kali zbor franc\u00fazskeho gener\u00e1la Baraguay d’Hilliersa z\u00a0Heilbronnu. Vyznamenal sa nesk\u00f4r pri druhom \u00fatoku na Mannheim.<\/p>\n

Po spr\u00e1vach o\u00a0n\u00e1hlom zhor\u0161en\u00ed sa choroby jeho man\u017eelky, u\u017e predt\u00fdm ovdovelej gr\u00f3fky Esterh\u00e1zyovej rodenej Hohenfeld s\u00a0ktorou sa zosob\u00e1\u0161il v\u00a0roku 1798 po\u017eiadal o\u00a0mimoriadnu dovolenku a\u00a0po\u010das nej zah\u0155\u0148al po\u010das pobytu doma svoju man\u017eelku v\u0161emo\u017ene dostupnou starostlivos\u0165ou. Po\u010das tejto mimoriadnej dovolenky bol pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti po\u013en\u00e9ho podmar\u0161ala. V \u0165a\u017een\u00ed roku 1800 velil sil\u00e1m bojuj\u00facim pod arciknie\u017ea\u0165om J\u00e1nom Krstite\u013eom pri Hohenlindene. V tom \u010dase je na n\u00e1vrh arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta menovan\u00fd majite\u013eom hul\u00e1nskeho pluku \u010d. 2.<\/p>\n

N<\/strong>ielen udatnos\u0165 ale i\u00a0spolo\u010densko-diplomatick\u00e9 vlohy knie\u017ea\u0165a Schwarzenberga neostali na viedenskom dvore nepov\u0161imnut\u00e9. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek I. ho poveril ofici\u00e1lne zastupova\u0165 Rak\u00fasko na korunov\u00e1cii c\u00e1ra Alexandra I. Nov\u00fd c\u00e1r si Schwarzenberga ob\u013e\u00fabil a\u00a0tak ten ostal nejak\u00fd \u010das na c\u00e1rskom dvore. Je pravdepodobn\u00e9 \u017ee po\u010das Schwarzenbergovho pobytu v\u00a0Petrohrade a\u00a0Moskve boli za\u010dat\u00e9 nez\u00e1v\u00e4zn\u00e9 rokovania o\u00a0pr\u00edpadnom rusko – rak\u00faskom vojenskom spojenectve a\u00a0o\u00a0vyslan\u00ed rak\u00faskej vojenskej misie do Petrohradu. Po uzavret\u00ed lunn\u00e9vilsk\u00e9ho mieru v\u00a0r.1801 a\u00a0po ukon\u010den\u00ed pobytu na c\u00e1rskom dvore sa Schwarzenberg vracia do \u010ciech na svoje majetky. Ich spr\u00e1vu zanedb\u00e1val po\u010das vojnov\u00fdch rokov i\u00a0po\u010das svojej politickej misie v\u00a0Rusku.<\/p>\n

K<\/strong>e\u010f bola na obzore nov\u00e1 vojna s\u00a0Franc\u00fazskom, obdr\u017eal velenie rak\u00faskych s\u00edl v\u00a0Innskej \u0161tvrti. V marci 1805 bol zvolen\u00fd viceprezidentom Dvorskej vojnovej rady, z\u00e1stupcom a\u00a0z\u00e1rove\u0148 najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta. V jesennom \u0165a\u017een\u00ed roku 1805 velil samostatne operuj\u00facemu zboru v\u00a0Nemecku nach\u00e1dzaj\u00facom sa v\u00a0arm\u00e1dnom zv\u00e4zku pod velen\u00edm arciknie\u017ea\u0165a Ferdinanda d\u00b4Este, skuto\u010dn\u00fdm velite\u013eom bol v\u0161ak po\u013en\u00fd mar\u0161al slobodn\u00fd p\u00e1n Mack. Schwarzenbergovo v\u00ed\u0165azstvo pri Junningene (11. X.) kde na \u010dele \u00fato\u010diacich kyrysn\u00edkov pluku \u010d.6 \u201eMack<\/em>\u201c porazil franc\u00fazsku zostavu pod mar\u0161alom Neyom bolo jedin\u00fdm svetl\u00fdm bodom rak\u00faskych s\u00edl operuj\u00facich v\u00a0priestore Ulmu. Vysl\u00fa\u017eil si tak Komand\u00e9rsky kr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Po\u013en\u00fd mar\u0161al slobodn\u00fd p\u00e1n Mack neposl\u00fachol radu svojich d\u00f4stojn\u00edkov – medzi nimi tie\u017e Schwarzenberga, Bianchiho a\u00a0samotn\u00e9ho arciknie\u017ea\u0165a Ferdinanda, nepohol sa z\u00a0hlavn\u00fdmi silami z\u00a0priestoru Ulmu ktor\u00fd bol zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n obk\u013e\u00fa\u010den\u00fd franc\u00fazskou arm\u00e1dou pod priamym velen\u00edm Naapoleona. Rak\u00fa\u0161ania s\u00fa n\u00faten\u00ed 17. X. kapitulova\u0165. Mack a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ina d\u00f4stojn\u00edkov \u0161t\u00e1bu a\u00a0arm\u00e1da padaj\u00fa do franc\u00fazskeho zajatia.<\/p>\n

Arciknie\u017ea Ferdinand d’Este a\u00a0knie\u017ea Schwarzenberg s\u00a0asi 2000 jazdcami vyr\u00e1\u017eaj\u00fa v\u00a0noci zo 15.\u201316. X. 1805 z\u00a0Ulmu s\u00a0\u00famyslom prebi\u0165 sa do \u010ciech. Pl\u00e1n pochodu vymyslel plukovn\u00edk Fridrich Vincent Bianchi, hlavn\u00fd adjutant arciknie\u017ea Ferdinanda. Za 8 dn\u00ed oddiel prejde 850 km v\u00a0s\u00fastavnom dotyku a\u00a0zr\u00e1\u017ekach s\u00a0dotieraj\u00facou franc\u00fazskou jazdou pod velen\u00edm princa Murata. 24. X. 1805 dosahuje prerieden\u00fd rak\u00fasky oddiel \u010desk\u00fa hranicu a\u00a0vstupuje do Chebu. \u010cas\u0165 zachr\u00e1niv\u0161ej sa jazdy sa z\u00fa\u010dastn\u00ed bitky pri \u0160tokoch ne\u010faleko Jihlavy proti bavorskej arm\u00e1de chr\u00e1niacej franc\u00fazske tylo. Por\u00e1\u017eka rak\u00fasko-ruskej arm\u00e1dy 2. XII. pri Slavkove a\u00a0n\u00e1sledne bratislavsk\u00fd mier (26. XII.) kon\u010dia t\u00fato vojnu. Rusko ktor\u00e9ho arm\u00e1da ustupuje \u00fazem\u00edm neutr\u00e1lneho Uhorska je na\u010falej vo vojnovom stave s\u00a0Franc\u00fazskom.<\/p>\n

P<\/strong>o roku 1805 je Schwarzenberg menovan\u00fd Franti\u0161kom I. mimoriadnym a\u00a0splnomocnen\u00fdm vyslancom Rak\u00faska v\u00a0Rusku. Panovn\u00edk mu ude\u013euje Rad Zlat\u00e9ho r\u00fana \u2013 dom\u00e1ce vyznamenanie Habsburgovcov. Schwarzenbergova diplomatick\u00e1 misia v\u00a0Petrohrade potrv\u00e1 temer 3 roky.<\/p>\n

C\u00e1r Alexander sa prostredn\u00edctvom Schwarzenberga usiloval z\u00edska\u0165 Rak\u00fasko na svoju stranu a\u00a0pokra\u010dova\u0165 s\u00a0n\u00edm v\u00a0boji proti Napoleonovi. Vzh\u013eadom na hospod\u00e1rsku a\u00a0politick\u00fa situ\u00e1ciu to v\u0161ak nebolo mo\u017en\u00e9. Schwarzenberg sa osved\u010dil plne ako skvel\u00fd diplomat a\u00a0partner v\u00a0rozhovoroch s\u00a0c\u00e1rom i\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi rusk\u00fdmi politick\u00fdmi \u0161pi\u010dkami.<\/p>\n

V<\/strong>\u00a0roku 1809 Rak\u00fasko vyhlasuje Franc\u00fazsku vojnu. Rusko viazan\u00e9 Tyl\u017eskou mierovou zmluvou s\u00a0Franc\u00fazkom sa vojny po jeho boku nez\u00fa\u010dastnilo. Schwarzenberg na svoju \u017eiados\u0165 op\u00fa\u0161\u0165a Petrohrad a\u00a06. VII. 1809 je u\u017e v\u00a0hlavnom stane arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta.<\/p>\n

Po Rak\u00fa\u0161anmi prehratej wagramskej bitke (5.\u20136. VII.) preber\u00e1 od svojho priate\u013ea z\u00a0mladosti po\u013en\u00e9ho podmar\u0161ala J\u00e1na, knie\u017ea Lichtensteina velenie nad rak\u00faskou jazdou ktor\u00e1 je napriek por\u00e1\u017eke st\u00e1le bojaschopn\u00e1.<\/p>\n

D\u00f4kazom vysok\u00fdch mor\u00e1lnych vlastnost\u00ed rak\u00faskych jazdcov s\u00fa \u00faporn\u00e9 boje pri Klosterneuburgu, Hollabrunne, Schongrabene a\u00a0Znojme. Schwarzenberg je v\u00a0tom \u010dase pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti gener\u00e1la jazdy. Po schonbrunnskom mieri (14. X.) a\u00a0\u010fal\u0161ej Rak\u00faskom prehratej vojne proti Franc\u00fazsku sa Schwarzenberg op\u00e4\u0165 ocit\u00e1 na poli diplomacie. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek ho menuje mimoriadnym a\u00a0splnomocnen\u00fdm ve\u013evyslancom vo Franc\u00fazsku odkia\u013e sa vracia jeho priate\u013e Klement, gr\u00f3f Metternich. Ten sa st\u00e1va nov\u00fdm ministrom rak\u00faskych zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed.<\/p>\n

I<\/strong>hne\u010f po pr\u00edchode do Par\u00ed\u017ea nadv\u00e4zuje Schwarzenberg styk s\u00a0Napoleonom ktor\u00fd si ho vysoko cen\u00ed nielen ako vojaka ale i\u00a0diplomata a\u00a0\u010dloveka. Diplomatick\u00fdmi cestami sa knie\u017ea podie\u013eal na uzatvoren\u00ed sob\u00e1\u0161a medzi arcik\u0148a\u017enou M\u00e1riou \u013dudovikou a\u00a0Napoleonom. Knie\u017ea bolo v\u0161eobecne ob\u013e\u00faben\u00e9 na cis\u00e1rskom dvore i\u00a0par\u00ed\u017eskych sal\u00f3noch tamoj\u0161ej smot\u00e1nky, v\u0161ade patrilo k\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fdm hos\u0165om. Ke\u010f\u017ee sa Napoleon pripravoval na vojnu proti Rusku, bolo Rak\u00fasko na z\u00e1klade spojeneckej zmluvy s\u00a0Franc\u00fazskom uzavretej 14. IV. 1811 povinn\u00e9 postavi\u0165 pomocn\u00fd vojensk\u00fd zbor o\u00a0sile 30 000 mu\u017eov. Na prianie sam\u00e9ho Napoleona mu mal veli\u0165 arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt, ten v\u0161ak odmietol pod b\u00fdval\u00fdm nepriate\u013eom sl\u00fa\u017ei\u0165. Rovnako sa zachoval aj arciknie\u017ea Ferdinand d\u00b4Este. Dvorsk\u00e1 vojnov\u00e1 rada vo Viedni po t\u00fdchto sk\u00fasenostiach poverila na Metternichov n\u00e1vrh velen\u00edm pr\u00e1ve Schwarzenberga ktor\u00e9ho z\u00e1rove\u0148 tento uvo\u013enil z\u00a0diplomatick\u00fdch slu\u017eieb. Menovac\u00ed dekr\u00e9t pre velenie zboru si Schwarzenberg \u00a0prevzal 15. V. 1812.<\/p>\n

K<\/strong>nie\u017ea bral svoju \u00falohu akiste zo zmie\u0161an\u00fdmi pocitmi nako\u013eko v\u00a0nast\u00e1vaj\u00facom ruskom \u0165a\u017een\u00ed mal bojova\u0165 po boku b\u00fdval\u00e9ho dlhoro\u010dn\u00e9ho nepriate\u013ea proti dlhoro\u010dn\u00e9mu spojencovi. Rak\u00fasky pomocn\u00fd zbor (od 30. V. rozkazom mar\u0161ala Berthiera premenovan\u00fd na I. rak\u00fasky zbor – pozn. PeS<\/em>) m\u00e1 v\u00a0tomto \u0165a\u017een\u00ed osobitn\u00e9 postavenie oproti ostatn\u00fdm pomocn\u00fdm kontingentom nemeck\u00fdch \u0161t\u00e1tov – m\u00e1 vlastn\u00fdch velite\u013eov na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach. V j\u00fani 1812 sa rak\u00fasky zbor sformovan\u00fd a\u00a0spo\u010diatku dislokovan\u00fd v\u00a0rak\u00faskej Hali\u010di d\u00e1va na pochod. Cez \u013dvov a\u00a0Lublin tiahne na Minsk kde sa m\u00e1 pod\u013ea dispoz\u00edcii z\u00a0franc\u00fazskeho hlavn\u00e9ho stanu pripoji\u0165 k\u00a0Napoleonov\u00fdm hlavn\u00fdm sil\u00e1m. Ke\u010f\u017ee bolo ju\u017en\u00e9 \u2013 prav\u00e9 kr\u00eddlo franc\u00fazskej arm\u00e1dy tvoren\u00e9 VIII. sask\u00fdm zborom pod gener\u00e1lom Reynierom porazen\u00e9 arm\u00e1dou gener\u00e1la Tormasova na pr\u00edkaz franc\u00fazskeho velenia si oba zbory \u2013 rak\u00fasky a\u00a0sask\u00fd \u2013 vymenili svoje poz\u00edcie. Najkrajnej\u0161ie ju\u017en\u00e9 \u2013 prav\u00e9 kr\u00eddlo \u2013 tak od 14. VII. tvoril I. rak\u00fasky zbor ktor\u00e9ho nadpolovi\u010dn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu tvoria uhorsk\u00e9 hus\u00e1rske a\u00a0pe\u0161ie pluky. Schwarzenberg por\u00e1\u017ea zo svojim zborom 12. VIII. pri Gorode\u010dne Rusov. N\u00e1sledn\u00e9 nev\u013e\u00fadne jesenn\u00e9 po\u010dasie sa podp\u00edsalo na zdrav\u00ed vojakov na oboch stran\u00e1ch, bojov\u00e9 akcie boli neefekt\u00edvne a\u00a0zbrzden\u00e9 po\u010das\u00edm. Tormasovej v\u00fdrazne oslabenej arm\u00e1de \u0161la na pomoc arm\u00e1da admir\u00e1la \u010ci\u010dagova. Schwarzenberg po podrobnom prieskume vystihol moment prekvapenia a\u00a0porazil pri Volkovysk\u00e1ch 16. XI. \u010ci\u010dagova sk\u00f4r ako sa stihol spoji\u0165 s\u00a0Tormasovom.<\/p>\n

Na z\u00e1klade osobnej Napoleonovej \u017eiadosti o\u00a0ocenenie Schwarzenberga priamo viedensk\u00fdm dvorom je knie\u017ea pov\u00fd\u0161en\u00e9 na po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala. S\u00e1m Napoleon mu venoval 300 000 frankov.<\/p>\n

P<\/strong>o \u00fastupe franc\u00fazskej arm\u00e1dy z\u00a0Ruska je vcelku bojaschopn\u00fd rak\u00fasky zbor odveden\u00fd na hranicu Rak\u00faskej Hali\u010de cez Bialystok a\u00a0Var\u0161avu. Po\u010das kr\u00e1tkej zast\u00e1vky a\u00a0odpo\u010dinku vojsk vo Var\u0161avskom ve\u013ekovojvodstve pom\u00e1ha knie\u017ea Schwarzenberg svojmu d\u00e1vnemu priate\u013eovi, teraj\u0161iemu ministrovi vojny knie\u017ea\u0165u Poniatovsk\u00e9mu s\u00a0organiz\u00e1ciou nov\u00fdch po\u013esk\u00fdch jednotiek s\u00a0ktor\u00fdmi by bojoval po boku Rusov a\u00a0jeho Rak\u00fa\u0161anov proti Napoleonovi. Poniatovsk\u00fd sa v\u0161ak rozhodne pokra\u010dova\u0165 v\u00a0spojenectve s\u00a0Franc\u00fazskom, bojuje teda i\u00a0na\u010falej na jeho strane. Nato op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa rak\u00faske vojsk\u00e1 var\u0161avsk\u00fa oblas\u0165 a\u00a0d\u013ea rozkazu z\u00a022. I. 1813 sa s\u00fastre\u010fuj\u00fa na okol\u00ed Krakova. Koncom janu\u00e1ra 1813 sa Schwarzenberg stret\u00e1va\u00a0 zo \u0161t\u00e1tnym sekret\u00e1rom Ruska, gr\u00f3fom Anstettom a\u00a0dojedn\u00e1vaj\u00fa spolu predbe\u017en\u00fd text pr\u00edmeria i\u00a0trasu \u00fastupu rak\u00faskeho zboru.<\/p>\n

Schwarzenberg tu odovzd\u00e1va velenie arm\u00e1dy gener\u00e1lovi jazdy J\u00e1novi, gr\u00f3fovi Frimontovi z\u00a0Paloty a\u00a0vracia sa na svoje miesto ve\u013evyslanca v\u00a0Par\u00ed\u017ei.<\/p>\n

K<\/strong>e\u010f Napoleon po ve\u013ekom \u00fasil\u00ed zmobilizuje nov\u00fa arm\u00e1du s\u00a0ktorou pokra\u010duje v\u00a0boji, Metternich povol\u00e1va Schwarzenberga ur\u00fdchlene do Viedne ku konzult\u00e1ci\u00e1m o\u00a0\u010fal\u0161om postupe Rak\u00faska vo\u010di Franc\u00fazsku. Navzdory neprajn\u00edkom na cis\u00e1rskom dvore i\u00a0vo velen\u00ed arm\u00e1dy patri\u010dne v\u0161ak prote\u017eovan\u00fd arciknie\u017eatmi Karolom \u013dudov\u00edtom, Ferdinandom d’Este, J\u00e1nom Krstite\u013eom a\u00a0gener\u00e1lmi Kienmayerom a\u00a0princom Hohenzollernsko-Hechingensk\u00fdm je 8. V.1813 knie\u017ea Schwarzenberg menovan\u00fd generalissimom novoformuj\u00facej sa rak\u00faskej arm\u00e1dy ktorej hlavn\u00e9 sily stoja na \u00fazem\u00ed \u010ciech. \u017diada si ako n\u00e1\u010deln\u00edka \u0161t\u00e1bu gener\u00e1la jazdy Jozefa Vojtecha Radeck\u00e9ho z\u00a0Rad\u010de. Jeho \u017eiadosti je vyhoven\u00e9.<\/p>\n

Rak\u00fasko po ruskom \u0165a\u017een\u00ed v\u00a0roku 1812 v\u00a0bud\u00facom roku 1813 zachov\u00e1va ozbrojen\u00fa neutralitu vo\u010di Franc\u00fazsku a prusko-rusk\u00e9mu spojeneck\u00e9mu zv\u00e4zku. Prostredn\u00edctvom gr\u00f3fa Metternicha sa sna\u017e\u00ed sprostredkova\u0165 pr\u00edmerie medzi oboma stranami. Po ne\u00faspe\u0161nej iniciat\u00edve a\u00a0opakovan\u00fdch Metternichov\u00fdch intervenci\u00e1ch na oboch stran\u00e1ch Rak\u00fasko odovzd\u00e1va Franc\u00fazsku 7. VIII. 1813 ultim\u00e1tum v\u00a0ktorom ho \u017eiada zastavi\u0165 v\u0161etky prebiehaj\u00face vojensk\u00e9 oper\u00e1cie a\u00a0ur\u00fdchlene za\u010da\u0165 mierov\u00e9 rokovania. Pred polnocou 10. VIII. franc\u00fazska strana predklad\u00e1 zamietav\u00e9 stanovisko Rak\u00fasko vyhlasuje Franc\u00fazsku vojnu a\u00a0prip\u00e1ja sa 17. VIII. k\u00a0prusko-ruskej koal\u00edcii.<\/p>\n

S<\/strong>chwarzenberg sa v\u00a0tom \u010dase zaoberal organizovan\u00edm rak\u00faskeho vojska a\u00a0pl\u00e1novan\u00edm vojnov\u00fdch oper\u00e1cii na nemeckom a\u00a0talianskom smere. Za\u010dalo sa tzv. \u201ejesenn\u00e9 \u0165a\u017eenie<\/em>\u201c. Schwarzenbergov pl\u00e1n vojensk\u00fdch akcii vych\u00e1dzal zo s\u00fastredenia arm\u00e1d spojencov nasledovne: Hlavn\u00e1 (\u201e\u010desk\u00e1<\/em>\u201c) arm\u00e1da v\u00a0po\u010dte 275 000 vojakov v\u00a0\u010cech\u00e1ch, Blucherova (\u201esliezska<\/em>\u201c) prusko-rusk\u00e1 arm\u00e1da v\u00a0po\u010dte 95 000 vojakov v\u00a0hornom Sliezsku, v\u00a0severnom Nemecku s\u00fastreden\u00e1 Severn\u00e1 \u0161v\u00e9dsko-rusko-prusk\u00e1 arm\u00e1da pod Bernadottem o\u00a0150 000\u00a0 mu\u017eoch. Hladk\u00fd priebeh oper\u00e1cii neblaho ovplyv\u0148ovali rusk\u00fd, prusk\u00fd a\u00a0rak\u00fasky panovn\u00edk, ktor\u00ed sa pri Schwarzenbergovej arm\u00e1de zdr\u017eiavali a\u00a0vstupovali kontraprodukt\u00edvne do chodu arm\u00e1d a\u00a0priebehu oper\u00e1cii. Radeck\u00fd, ako n\u00e1\u010deln\u00edk \u0161t\u00e1bu, a\u00a0najm\u00e4 Schwarzenberg museli diplomaticky rie\u0161i\u0165 mno\u017estvo situ\u00e1cii a\u00a0nedorozumen\u00ed ktor\u00e9 viedli ku konfliktom nielen medzi korunovan\u00fdmi hlavami, ale i\u00a0medzi velite\u013emi jednotliv\u00fdch arm\u00e1d \u010di arm\u00e1dnych zborov. Franc\u00fazi pod Napoleonom por\u00e1\u017eaj\u00fa spojencov 26.\u201328.VIII. pri Dr\u00e1\u017e\u010fanoch, ich men\u0161ie sily s\u00fa v\u0161ak porazen\u00e9 spojencami 29.\u201330. VIII. pri Chlumci a\u00a0P\u0159estanove, 23. VIII. pri Katzbachu, 6. IX. pri Dennewitz. V \u201eBitke n\u00e1rodov<\/em>\u201c pri Lipsku (16.\u201319. X.) viedol Schwarzenberg osobne v\u00a0kritickom momente bitky rak\u00fasky z\u00e1lo\u017en\u00fd jazdeck\u00fd zbor proti franc\u00fazskej jazde pod kr\u00e1\u013eom Muratom, ktor\u00e1 bola takticky bl\u00edzko prielomu rak\u00fasko-ruskej zostavy. 19. X.vst\u00fapili panovn\u00edci do dobyt\u00e9ho Lipska, Franc\u00fazi ust\u00fapili na z\u00e1pad na smerom Erfurt.<\/p>\n

Pri kryt\u00ed \u00fastupu franc\u00fazskej arm\u00e1dy sa v\u00a0rieke Elstera utopil Schwarzenbergov d\u00e1vny priate\u013e Jozef, princ Poniatovsk\u00fd, ktor\u00fd bol Napoleonom de\u0148 pred bitkou ako jedin\u00fd cudzinec a\u00a0nefranc\u00faz pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti mar\u0161ala Franc\u00fazska. Po\u013esk\u00fd zbor, ktor\u00e9mu velil a\u00a0ktor\u00fd skvelo kryl \u00fastup, bol prakticky vyhladen\u00fd. Ani Ve\u013ekokr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie a\u00a0vysok\u00e9 prusk\u00e9 a\u00a0rusk\u00e9 vyznamenania, ktor\u00e9 mu spojeneck\u00ed panovn\u00edci udelili nemohli zaceli\u0165 ranu ktor\u00fa stratou priate\u013ea utrpel.<\/p>\n

P<\/strong>orazen\u00ed a\u00a0ustupuj\u00faci Franc\u00fazi dosiahli R\u00fdn, pri Hannau sa v\u0161ak postavili na odpor. 31. X. zviedli bitku s\u00a0rak\u00fasko-bavorsk\u00fdm zborom, ktor\u00fd porazili. Po s\u00e9rii zimn\u00fdch bitiek na franc\u00fazskom \u00fazem\u00ed nakoniec spojenci vst\u00fapili 31. III. 1814 do Par\u00ed\u017ea, ktor\u00fd predt\u00fdm kapituloval. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek I. sa odmietol na spolo\u010dnom sl\u00e1vnostnom vjazde panovn\u00edkov do dobyt\u00e9ho Par\u00ed\u017ea z\u00fa\u010dastni\u0165, zastupoval ho pr\u00e1ve Schwarzenberg, ktor\u00fd Par\u00ed\u017e d\u00f4verne poznal.<\/p>\n

Po Napoleonovom \u00fateku z\u00a0Elby v\u00a0marci 1815 spojenci reaktivovali svoje arm\u00e1dy a\u00a0do ich \u010dela sa op\u00e4\u0165 postavil Schwarzenberg, arm\u00e1du s\u00fastre\u010foval na okol\u00ed nemeck\u00e9ho Heilbronnu. Do bojov v\u0161ak Rak\u00fa\u0161ania nezasiahli. Po bitk\u00e1ch pri Ligny (16. VI.), kde Franc\u00fazi naposledy zv\u00ed\u0165azili, a\u00a0Waterloo (18. VI.), kde spojen\u00e1 anglo-holandsko-prusk\u00e1 arm\u00e1da definit\u00edvne porazila Napoleona, vst\u00fapili spojenci 17. VII. op\u00e4\u0165 do Par\u00ed\u017ea. Schwarzenberg zlo\u017eil velenie a\u00a0vr\u00e1til sa domov na svoje \u010desk\u00e9 majetky.<\/p>\n

Tu ho 12. X. poctil n\u00e1v\u0161tevou rusk\u00fd c\u00e1r Alexander I., ktor\u00fd u\u00a0Schwarzenberga pobudol nieko\u013eko dn\u00ed. Po napoleonsk\u00fdch vojn\u00e1ch sa knie\u017ea stal prezidentom Dvorskej vojnovej rady, menoval ho priamo panovn\u00edk.<\/p>\n

13<\/strong>. I. 1817 utrpel knie\u017ea Schwarzenberg mozgov\u00fa por\u00e1\u017eku, pri ktorej prakticky ochrnul na prav\u00fa stranu tela. Lie\u010dil sa dlhodobo v\u00a0Karlov\u00fdch Varoch. Rozsiahle ochrnutie mu komplikovalo \u017eivot a\u00a0jeho n\u00e1chylnos\u0165 k\u00a0chorob\u00e1m vy\u017eadovala pomerne \u010dast\u00e9 lie\u010debn\u00e9 k\u00fary. Vojensk\u00e9ho, spolo\u010densk\u00e9ho a\u00a0politick\u00e9ho \u017eivota sa viac nez\u00fa\u010dast\u0148oval. Pob\u00fdval na svojich majetkoch a\u00a0te\u0161il sa z\u00a0rodiny a\u00a0n\u00e1v\u0161tev svojich priate\u013eov a\u00a0spolubojovn\u00edkov. Za\u010diatkom apr\u00edla 1820 prijal pozvanie sask\u00e9ho kr\u00e1\u013ea na pobyt v\u00a0k\u00fape\u013eoch v\u00a0Markte pri Lipsku, kde kr\u00e1tko pob\u00fdval po v\u00ed\u0165aznej bitke pred necel\u00fdmi siedmymi rokmi. Tu 15. X. 1820 zomiera. Jeho telesn\u00e9 pozostatky boli sprev\u00e1dzan\u00e9 saskou kr\u00e1\u013eovskou telesnou gardou a\u017e na sasko-rak\u00faske hranice. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek I. vyhl\u00e1sil v\u00a0celej monarchii trojd\u0148ov\u00fd ofici\u00e1lny \u0161t\u00e1tny sm\u00fatok. Knie\u017ea Schwarzenberg je pochovan\u00fd v\u00a0rodinnej hrobke na z\u00e1mku Orl\u00edk.<\/p>\n

B<\/strong>ol mu\u017eom ktor\u00fd de facto<\/em> porazil Napoleona. Predstavoval pomerne vz\u00e1cnu symbi\u00f3zu politika, diplomata a\u00a0vojaka. Vo vz\u0165ahu k\u00a0podriaden\u00fdm bol zhovievav\u00fd, \u00faslu\u017en\u00fd, ale pedantn\u00fd. Bol psychicky ve\u013emi odoln\u00fd, mal vyrovnan\u00fa, priate\u013esk\u00fa povahu, bol spo\u013eahliv\u00fd a\u00a0skromn\u00fd. Bol mimoriadne spolo\u010densk\u00fd. Ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fd bol u\u00a0vojakov, v\u00a0popularite sa mu mohli z\u00a0rak\u00faskych vysok\u00fdch velite\u013eov vyrovna\u0165 len arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt, a\u00a0\u010falej knie\u017ea Lichtenstein a\u00a0slobodn\u00fd p\u00e1n Kienmayer. Mal r\u00e1d literat\u00faru, dobr\u00e9 jedlo a\u00a0po\u013eova\u010dky.<\/p>\n

Schwarzenberg nadov\u0161etko miloval svoju \u017eenu a\u00a0rodinu. Mal tri deti: Fridricha, Edmunda a\u00a0Karola. \u017diadne z\u00a0nich sa nedalo na vojensk\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n

D<\/em><\/strong>\u00f4kazom jeho l\u00e1sky k\u00a0rodine a\u00a0najm\u00e4 man\u017eelke s\u00fa \u201eListy po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Schwarzenberga svojej \u017eene z\u00a0rokov 1799-1816\u201c posmrtne vydan\u00e9 v\u00a0roku 1826. Rak\u00fasky d\u00f4stojn\u00edk a\u00a0neskor\u0161\u00ed d\u00f4vern\u00edk vojvodu Z\u00e1kupsk\u00e9ho, Prokesch von Osten, nap\u00edsal v\u00a0roku 1822 dielo \u201e\u00davahy nad \u017eivotom po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala knie\u017ea\u0165a Schwarzenberga\u201c.<\/em><\/p>\n

Peter Sabano\u0161<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Bol mu\u017eom ktor\u00fd de facto porazil Napoleona. Predstavoval pomerne vz\u00e1cnu symbi\u00f3zu politika, diplomata a vojaka. Vo vz\u0165ahu k podriaden\u00fdm bol zhovievav\u00fd, \u00faslu\u017en\u00fd ale pedantn\u00fd. Bol psychicky ve\u013emi odoln\u00fd, mal vyrovnan\u00fa, priate\u013esk\u00fa povahu, bol spo\u013eahliv\u00fd a skromn\u00fd. Bol mimoriadne spolo\u010densk\u00fd. Ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fd bol u vojakov, v popularite sa mu mohli z rak\u00faskych vysok\u00fdch velite\u013eov vyrovna\u0165 len arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt, a \u010falej knie\u017ea Lichtenstein a slobodn\u00fd p\u00e1n Kienmayer.<\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":15019,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,44],"tags":[6124,6123,6126,6125],"class_list":["post-15018","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-rakouska-armada","tag-karel-filip-knize-schwarzenberg","tag-marsal-schwarzenberg","tag-schwarzenberg-napoleon","tag-schwarzenbergove-orlicka-linie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15018","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15018"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15018\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":15026,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15018\/revisions\/15026"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15019"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15018"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15018"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15018"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}