{"id":15079,"date":"2019-06-04T09:20:07","date_gmt":"2019-06-04T07:20:07","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=15079"},"modified":"2024-11-27T15:32:47","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:47","slug":"alexander-leopold-nominalny-velitel-uhorskej-kralovskej-insurekcie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/alexander-leopold-nominalny-velitel-uhorskej-kralovskej-insurekcie\/","title":{"rendered":"Alexander Leopold, nomin\u00e1lny velite\u013e uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie"},"content":{"rendered":"

Alexander Leopold<\/strong><\/p>\n

(14. VIII. 1772 Florencia \u2013 12. VII. 1795 Laxenburg)<\/p>\n

\u00a0<\/strong>A<\/em><\/strong>rciknie\u017ea rak\u00faske, princ uhorsk\u00fd, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd miestodr\u017eite\u013e a\u00a0palat\u00edn uhorsk\u00fd. Mlad\u0161\u00ed brat kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka, arciknie\u017ea\u0165a Ferdinanda Modensk\u00e9ho. Star\u0161\u00ed brat arciknie\u017eat Karola \u013dudov\u00edta, Jozefa Antona a\u00a0J\u00e1na Krstite\u013ea. Nomin\u00e1lny\u00a0velite\u013e uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie. Plukovn\u00edk, majite\u013e hus\u00e1rskeho pluku \u010d. 2.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>N<\/strong>arodil sa v\u00a0Tosk\u00e1nsku ako \u0161tvrt\u00fd syn arciknie\u017ea\u0165a Petra Leopolda (neskor\u0161ieho kr\u00e1\u013ea Leopolda II.). Po smrti svojho str\u00fdka, kr\u00e1\u013ea Jozefa II., a\u00a0n\u00e1stupe svojho otca na tr\u00f3n sa zo s\u00farodencami pres\u0165ahoval v\u00a0m\u00e1ji 1790 z\u00a0Florencie do Viedne. Nezauj\u00edmali ho politick\u00e9, diplomatick\u00e9 ani vojensk\u00e9 vedy. Od detstva prechov\u00e1val n\u00e1klonnos\u0165 k\u00a0pr\u00edrodn\u00fdm ved\u00e1m – matematike, fyzike a\u00a0ch\u00e9mii. Len okrajovo ho zauj\u00edmali hospod\u00e1rsko-pr\u00e1vne n\u00e1uky. Florentsk\u00fd pal\u00e1c Pitti sa stal v\u010faka rozh\u013eadu Petra Leopolda, tosk\u00e1nskeho knie\u017ea\u0165a, miestom v\u00fduky mlad\u00fdch arciknie\u017eat vo vo\u013enom\u00a0osvieteneckom duchu. Do vojensk\u00fdch n\u00e1uk ho spolo\u010dne s bratmi Franti\u0161kom, Ferdinandom, Karolom a\u00a0Jozefom zasv\u00e4covali \u013eudia ako Alvin\u010di, Clerfayt, Mack a\u00a0in\u00ed. V\u0161etci mlad\u00e9ho Alexandra hodnotili ako vojensky nevzdel\u00e1vate\u013en\u00e9ho a\u00a0odmietaj\u00faceho discipl\u00ednu. Od mladosti ho zauj\u00edmala botanika, ch\u00e9mia, fyzika, matematika a hudba. S\u00a0ob\u013eubou nav\u0161tevoval lek\u00e1rne, \u0161pit\u00e1ly a\u00a0kni\u017enice. Fascinoval ho kritick\u00fd postoj kr\u00e1\u013ea Jozefa II. ku katol\u00edckej cirkvi a\u00a0jeho n\u00e1klonnos\u0165 k ved\u00e1m. S\u00e1m str\u00fdko Jozef po\u010das svojej n\u00e1v\u0161tevy na florentskom dvore utr\u00fasil: \u201eZ toho nebude arciknie\u017ea ale arcichemik. Nech ho vezme \u010dert!\u201c Mo\u017eno nevedel ani s\u00e1m ako bl\u00edzko je k\u00a0pravde\u2026<\/p>\n

O<\/strong>d roku 1765 nebol \u00farad kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho uhorsk\u00e9ho miestodr\u017eite\u013ea \u2013 palat\u00edna riadne obsaden\u00fd. Uhorsk\u00e9 stavy sa nevedeli dohodn\u00fa\u0165 na prijate\u013en\u00fdch kandid\u00e1toch, ktor\u00ed by vyhovovali v\u0161etk\u00fdm stran\u00e1m \u0161\u013eachty vz\u00e1jomne s\u00faperiacim o\u00a0moc a\u00a0vplyv v\u00a0Uhorsku. Po smrti palat\u00edna P\u00e1llfyho M\u00e1ria Ter\u00e9zia nemohla z\u00a0vlastn\u00e9ho uv\u00e1\u017eenia a rozhodnutia \u00farad nik\u00fdm obsadi\u0165, hoci bola riadne korunovanou uhorskou kr\u00e1\u013eovnou. Situ\u00e1ciu rie\u0161ila menovan\u00edm svojho za\u0165a Karola Alberta Kazim\u00edra ad interim, uhorsk\u00fd snem menovanie odobril. Mlad\u00fd miestodr\u017eite\u013e natrvalo pres\u00eddlil do Pre\u0161porka. Plnopr\u00e1vnym palat\u00ednom v\u0161ak nikdy nebol. Spoluvl\u00e1dca a kr\u00e1\u013e Jozef II. preto spravoval po odst\u00fapen\u00ed Karola Alberta Kazim\u00edra pri svojom n\u00e1stupe na tr\u00f3n v\u0161etky uhorsk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti z\u00a0Viedne a s\u00e1m po smrti matky\u00a0bol rozhodnut\u00fd v\u00a0r\u00e1mci \u010falekosiahlej reformy \u010dlenenia \u00fazemia Uhorska a\u00a0jeho spr\u00e1vy \u00farad kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho miestodr\u017eite\u013ea \u2013 palat\u00edna \u00faplne zru\u0161i\u0165.<\/p>\n

U<\/strong>horsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 klenoty s\u00fa prevezen\u00e9 z\u00a0Pre\u0161porku do Viedne. Jozef II. sa na uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea korunova\u0165 ned\u00e1va. Ako pejorat\u00edvne naz\u00fdvan\u00fd \u201ekr\u00e1\u013e v\u00a0klob\u00faku\u201c vl\u00e1dne Uhorsku aj bez ok\u00e1zal\u00e9ho korunova\u010dn\u00e9ho ceremoni\u00e1lu. Kr\u00e1tko pred smr\u0165ou odvol\u00e1va umieraj\u00faci Jozef II. v\u00e4\u010d\u0161inu svojich dekr\u00e9tov a\u00a0reformn\u00fdch nariaden\u00ed. Napriek odporu \u0161\u013eachty a\u00a0r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi ostali v\u00a0platnosti patenty o\u00a0t\u00fdkaj\u00face sa zru\u0161enia nevo\u013en\u00edctva a n\u00e1bo\u017eenskej tolerancie \u2013 slobody vyznania \u2013 pre v\u0161etky krajiny monarchie. Len jeho pred\u010dasn\u00e1 smr\u0165 20. II. 1790 zabr\u00e1nila \u00fapln\u00e9mu zru\u0161eniu \u00faradu uhorsk\u00e9ho palat\u00edna, pri\u010dom post kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho uhorsk\u00e9ho kancel\u00e1ra mal by\u0165 ponechan\u00fd na\u010falej s\u00a0jednou obmenou \u2013 uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm kancel\u00e1rom sa nemala sta\u0165 viac duchovn\u00e1 osoba \u2013 v\u00a0tomto pr\u00edpade \u0148ou b\u00fdval u\u017e od stredoveku ostrihomsk\u00fd arcibiskup, pr\u00edmas Uhorska. D\u00f4vodom bola Jozefova obava z\u00a0kumul\u00e1cie cirkevnej i\u00a0svetskej moci v\u00a0jednom \u00farade a\u00a0mo\u017en\u00fd op\u00e4tovn\u00fd n\u00e1rast vplyvu r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi ako v\u00a0\u010dasoch vl\u00e1dy uhorsk\u00fdch kr\u00e1\u013eov po\u010dn\u00fac Leopoldom I. a\u017e po jeho matku, M\u00e1riu Ter\u00e9ziu. Mnoh\u00ed si Jozefovou smr\u0165ou vyd\u00fdchli a\u00a0d\u00fafali v\u00a0n\u00e1vrat star\u00fdch \u010dasov M\u00e1rie Ter\u00e9zie, blahej pam\u00e4ti.<\/p>\n

J<\/strong>eho mlad\u0161\u00ed brat a\u00a0n\u00e1stupca na uhorskom tr\u00f3ne, Leopold II., u\u017e pri n\u00e1stupe rozhodol dekr\u00e9tom z\u00a08. III. 1790 o\u00a0prepracovan\u00ed uhorskej \u00fastavy,\u00a0 jej noveliz\u00e1cii, a\u00a0obnovil tak pr\u00e1vny stav spr\u00e1vy Uhorska z\u00a0\u010dias vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie. S\u00fa\u010das\u0165ou bol aj nov\u00fd v\u00fdnos o\u00a0vo\u013ebe palat\u00edna z\u00a010. VII. 1790. Pod\u013ea uhorsk\u00fdch reg\u00fal korunov\u00e1ciu uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea v\u017edy previedli palat\u00edn a\u00a0ostrihomsk\u00fd arcibiskup, pr\u00edmas Uhorska. \u00darad palat\u00edna v\u0161ak odd\u00e1vna predstavoval v\u00a0Uhorsku neuralgick\u00fd bod tamoj\u0161ej politickej sc\u00e9ny, najm\u00e4 pre chronick\u00fd odpor uhorskej \u0161\u013eachty vo\u010di viedensk\u00e9mu cis\u00e1rovi \u2013 ni\u010d na tom nemenilo, \u017ee bol u\u017e od roku 1526 z\u00e1rove\u0148 uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom. Nemenej d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu tu hrala ved\u013ea mocensk\u00fdch amb\u00edcii i\u00a0konfesion\u00e1lna ot\u00e1zka \u2013 uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachta vyzn\u00e1vala s\u00edce \u201eNatio Hungarica\u201c, teda uhorsk\u00fd n\u00e1rod bez bli\u017e\u0161ieho nacion\u00e1lneho podt\u00f3nu, delila sa v\u0161ak vertik\u00e1lne (od knie\u017eat a\u017e po zemep\u00e1nov) i\u00a0horizont\u00e1lne, a\u00a0to pod\u013ea vierovyznan\u00ed \u2013 na r\u00edmskych katol\u00edkov, luter\u00e1nov a\u00a0kalv\u00ednov. Ch\u00fdbal politick\u00fd a mocensk\u00fd faktor, ktor\u00fd by tento rozpor vedel v\u00a0pomyslenom priese\u010dn\u00edku eliminova\u0165 a \u010dasom odstr\u00e1ni\u0165. Hist\u00f3ria Uhorska mnohokr\u00e1t uk\u00e1zala, \u017ee osoba panovn\u00edka na to v\u0161ak vhodn\u00e1 nebola a\u00a0osoba kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho kancel\u00e1ra nemohla by\u0165 ani dosta\u010duj\u00faca.<\/p>\n

V<\/strong>tedaj\u0161\u00ed ostrihomsk\u00fd pr\u00edmas, gr\u00f3f Ba\u0165\u00e1ny, pri\u0161iel s\u00a0my\u0161lienkou, aby kr\u00e1\u013e\u00a0 Leopold II. pon\u00fakol \u00farad palat\u00edna niektor\u00e9mu s\u00a0jeho nadan\u00fdch mlad\u0161\u00edch synov. Kr\u00e1\u013e za\u010dal upratova\u0165 v\u00a0rodine a\u00a0ur\u010dil ako predv\u00eddav\u00fd, uv\u00e1\u017eliv\u00fd a\u00a0l\u00e1skav\u00fd otec pole p\u00f4sobnosti svojim star\u0161\u00edm synom. Prvoroden\u00fd Franti\u0161ek sa st\u00e1va n\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu, Ferdinand sa ujme tr\u00f3nu v\u00a0Tosk\u00e1nsku, Karol \u013dudov\u00edt sa venuje vojenstvu a\u00a0diplomacii, Alexander Leopold pr\u00edrodn\u00fdm n\u00e1uk\u00e1m a\u00a0Jozef Anton vojenstvu, ekon\u00f3mii, diplomacii. Ostatn\u00ed kr\u00e1\u013eovi synovia s\u00fa e\u0161te primlad\u00ed. Ved\u013eaj\u0161ej, modenskej l\u00ednii Habsburgovcov, d\u2019Este, sa \u00farad uhorsk\u00e9ho palat\u00edna nepon\u00fakol. Popravde, t\u00e1to vetva arcidomu bola u\u017e v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch pova\u017eovan\u00e1 za excentrick\u00fa. Arciknie\u017ea Alexander Leopold, medzit\u00fdm u\u017e enfant terrible kr\u00e1\u013eovej rodiny a\u00a0\u010dud\u00e1k, zo svojou\u00a0kandidat\u00farou po dlhom prehov\u00e1ran\u00ed otca i\u00a0bratov s\u00fahlas\u00ed.<\/p>\n

B<\/strong>a\u0165\u00e1nyho n\u00e1vrh sa stretol vo vysok\u00fdch uhorsk\u00fdch politick\u00fdch kruhoch sprvoti s\u00a0ve\u013ek\u00fdm prekvapen\u00edm. Vo\u013ebe samotnej predch\u00e1dzala b\u00farliv\u00e1 predsnemov\u00e1, kulo\u00e1rov\u00e1 i\u00a0priama snemov\u00e1 debata. Mocn\u00e9 uhorsk\u00e9 rody boli proti \u2013 nes\u00fahlasili Esterh\u00e1zyovci, Ile\u0161h\u00e1zyovci, Erdodyovci a\u00a0in\u00ed. Najm\u00e4 Koh\u00e1ryovci, Zayovci a\u00a0Zi\u010diovci d\u00e1vali svoj nes\u00fahlas vehementne najavo. Paradoxne, s\u00fahlasili P\u00e1lffyovci, \u010c\u00e1kyovci, Mari\u00e1\u0161iovci a\u00a0ni\u017e\u0161ia preva\u017ene evanjelick\u00e1 \u0161\u013eachta akou boli Pr\u00f3nayovci, Zme\u0161kalovci, Rakovsk\u00ed, Sentiv\u00e1nyovci, Kecerovci, Me\u0161kovci, Dessefyovci a in\u00ed. Ot\u00e1zku mohol vyrie\u0161i\u0165 len uhorsk\u00fd snem a\u00a0nebola to z\u010faleka len jednoduch\u00e1, form\u00e1lna vo\u013eba. K\u00a0ot\u00e1zke obsadenia \u00faradu uhorsk\u00e9ho palat\u00edna osobou neuhorsk\u00e9ho p\u00f4vodu dokonca zasadli renomovan\u00ed pr\u00e1vnici uhorsk\u00ed a\u00a0neuhorsk\u00ed, nako\u013eko dovtedaj\u0161ie uhorsk\u00e9 ani rak\u00faske dejiny tak\u00fato situ\u00e1ciu nepoznali.<\/p>\n

Ku cti pr\u00edmasovi Ba\u0165\u00e1nymu sl\u00fa\u017eilo, \u017ee nest\u00e1l na strane nikoho. Gener\u00e1l Gvad\u00e1ni sa o\u00a0atmosf\u00e9re na pre\u0161porskom volebnom sneme vyjadril takto: \u201e…v\u0161etci a\u00a0v\u0161ade kr\u00e1kali ako sprost\u00e9 vrany na r\u00e1ko\u0161skom poli, len vys..t\u00e9 ho.n\u00e1 nebolo vidie\u0165….\u201c Oba t\u00e1bory sa nakoniec na\u0161\u0165astie dohodli. Mocn\u00e9 katol\u00edcke rody vzniesli sprvoti dve po\u017eiadavky, nesk\u00f4r \u0161tyri. I. Nov\u00fd palat\u00edn nebude s\u00eddli\u0165 v\u00a0Pre\u0161porku, kde s\u00eddli snem; II. Palat\u00ednov\u00fdm s\u00eddlom bude bud\u00ednsky hrad; III. Palat\u00edn nebude menovan\u00fd dedi\u010dne; IV. \u00darad uhorsk\u00e9ho kancel\u00e1ra bude zast\u00e1va\u0165 v\u017edy ostrihomsk\u00fd arcibiskup. Oponenti \u017eiadali dodr\u017eiavanie a nemennos\u0165 patentov kr\u00e1\u013ea Jozefa II., t\u00fdkaj\u00face sa \u00fazemia Uhorska, a\u00a0pr\u00e1vny status quo. \u010ealej vo\u013ebu podmienili postupn\u00fdm prechodom na ma\u010far\u010dinu ako \u00faradn\u00fd jazyk v\u00a0Uhorsku rovnocenn\u00fd dovtedy u\u017e\u00edvanej latin\u010dine \u2013 pomyslime, \u017ee uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm kancel\u00e1rom b\u00fdval r\u00edmsko-katol\u00edcky cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r. V\u00a0riadnej vo\u013ebe bolo rozhodnut\u00e9, \u017ee 12. XI. 1790 sa palat\u00ednom z\u00a0v\u00f4le \u0161\u013eachty a cirkv\u00ed stal arciknie\u017ea Alexander Leopold. Ten vo\u013ebu prij\u00edma.<\/p>\n

B<\/strong>ol tak historicky prv\u00fdm pr\u00edslu\u0161n\u00edkom habsbursko-lotrinsk\u00e9ho rodu zasadnuv\u0161\u00edm na uhorsk\u00fd palat\u00ednsky stolec. Pri pre\u0161porskej korunov\u00e1cii kr\u00e1\u013ea Leopolda II. tak vznikla paradoxn\u00e1 situ\u00e1cia ak\u00e1 v\u00a0uhorsk\u00fdch dejin\u00e1ch doteraz nebola. Jeho syn Alexander Leopold ako uhorsk\u00fd palat\u00edn mu polo\u017eil na hlavu spolu s\u00a0ostrihomskm pr\u00edmasom kr\u00e1\u013eovsk\u00fa uhorsk\u00fa korunu. N\u00e1sledne e\u0161te v\u00a0jeseni 1790 bol v\u00a0Bud\u00edne, kam pres\u00eddlil, sl\u00e1vnostne in\u0161talovan\u00fd do \u00faradu a\u00a0prijal oblig\u00e1tny hold uhorskej \u0161\u013eachty. Po n\u00e1hlej smrti svojho otca v\u00a0roku 1792 sa uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom stal arciknie\u017ea Franti\u0161ek, najstar\u0161\u00ed brat Alexandra Leopolda. Franti\u0161ek, u\u017e ako uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e, reskriptom z\u00a018. marca 1792 potvrdil svojho mlad\u0161ieho brata v\u00a0\u00farade palat\u00edna, no bez dedi\u010dn\u00e9ho pr\u00e1va. Uhorsk\u00e9 pr\u00e1vo toti\u017e nepo\u010d\u00edtalo s\u00a0dedi\u010dn\u00fdm pr\u00e1vom v\u00a0ot\u00e1zke obsadenia palat\u00ednskeho \u00faradu, ani sa tak v\u00a0uhorskej hist\u00f3rii dovtedy nestalo. A\u00a0popravde, ani uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachta v\u00a0pr\u00edpade obsadenia \u00faradu palat\u00edna osobou panovn\u00edckeho rodu nepo\u010d\u00edtala \u010dasom s\u00a0touto mo\u017enos\u0165ou\u2026<\/p>\n

A<\/strong>lexander Leopold sa nar\u00fdchlo venoval \u0161t\u00fadiu uhorsk\u00e9ho pr\u00e1va a\u00a0uhorsk\u00fdch staro\u017eitnost\u00ed. Zauj\u00edmali ho okrajovo aj hospod\u00e1rske z\u00e1le\u017eitosti. V\u00a0prv\u00fdch rokoch svojho p\u00f4sobenia v \u00farade ho vy\u010derp\u00e1vali konflikty s\u00a0predstavite\u013emi r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi. Kritizoval majetkov\u00e9 pomery cirkvi v\u00a0Uhorsku a\u00a0videl, ako sa sp\u00e4tne vracia na mocensk\u00e9 poz\u00edcie, ktor\u00e9 mala za vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Mimoriadne naklonen\u00fd bol protestantom oboch konfesi\u00ed \u2013 luter\u00e1nskej i\u00a0kalv\u00ednskej. Ako najvy\u0161\u0161ie postaven\u00fd svetsk\u00fd patr\u00f3n evanjelickej cirkvi augsbursk\u00e9ho vyznania bol pr\u00edtomn\u00fd na jej rokovaniach v\u00a0rokoch 1790\u20131791, ktor\u00e9 sa konali v\u00a0Pe\u0161ti a\u00a0Bud\u00edne. Obdivoval protestantsk\u00fd racionalizmus. V\u00e4\u010d\u0161inu z\u00a0jeho partnerov v\u00a0pr\u00edrodovedn\u00fdch di\u0161put\u00e1ch aj v di\u0161put\u00e1ch\u00a0exaktn\u00fdch vied tvorili protestanti. Nem\u00f4\u017eme ho v\u0161ak ozna\u010di\u0165 za patr\u00f3na uhorsk\u00fdch protestantov tak, ako bol nimi oslavovan\u00fd a\u00a0ozna\u010dovan\u00fd jeho str\u00fdko, blahej pam\u00e4ti kr\u00e1\u013e Jozef II. Mlad\u00fd palat\u00edn ve\u013emi ostro ods\u00fadil popravu franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho p\u00e1ru a\u00a0franc\u00fazsku revol\u00faciu. Nedok\u00e1zal pochopi\u0165 rak\u00fasko-franc\u00fazsku vojnu. Miesto in\u0161pekcie uhorsk\u00fdch plukov sa rad\u0161ej zaoberal napr\u00edklad ovocin\u00e1rstvom, konkr\u00e9tne \u0161tepen\u00edm marh\u00fa\u013e a\u00a0bi\u017e\u00e1lm. \u017div\u00fd z\u00e1ujem v\u00a0\u0148om vzbudil nov\u00fd rozmach ban\u00edctva a\u00a0dob\u00fdvania r\u00fad v\u00a0Sedmohradsku. Vojensk\u00e9 veci ho v\u00f4bec nezauj\u00edmali \u2013 nech\u00e1val sa informova\u0165 len o\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fdch veciach. Jeho vlastn\u00e9 vl\u00e1dnutie sa odohr\u00e1valo medzi \u0161t\u00fadiom spisov, pobytom v\u00a0chemick\u00fdch a\u00a0fyzik\u00e1lnych kabinetoch, muzic\u00edrovan\u00edm a\u00a0pobytom v\u00a0kni\u017eniciach. Ve\u013emi r\u00e1d nav\u0161tevoval r\u00f4zne \u0161koly kde sa prejavil ako vn\u00edmav\u00fd dobrodinec a\u00a0jeho finan\u010dn\u00e1 podpora \u0161kolstva bola ve\u013emi \u0161tedr\u00e1. Podporil napr\u00edklad pre\u0161porsk\u00e9 evanjelick\u00e9 l\u00fdceum, blatnopotock\u00e9 kalv\u00ednske kol\u00e9gium, i\u00a0r\u00f4zne r\u00edmsko-katol\u00edcke \u0161koly. Osobitne poskytol povozy i\u00a0kone na prepravu u\u010debn\u00fdch pom\u00f4cok pre potreby viedensk\u00fdch i r\u00f4znych \u0161k\u00f4l zhotoven\u00e9 v\u00a0Taliansku a inde. U\u017e v\u00a0tom \u010dase sa v\u00a0bud\u00ednskom pal\u00e1ci vyskytuje mlad\u0161\u00ed brat Alexandra Leopolda, arciknie\u017ea Jozef Anton. Ten sa za\u010d\u00edna venova\u0165 slu\u017ebe v arm\u00e1de pri uhorsk\u00fdch hus\u00e1roch i pechote a d\u00f4kladne sa oboznamuje s geografiou Uhorska.<\/p>\n

V<\/strong> roku 1794 sa podarilo rak\u00faskej i uhorskej tajnej pol\u00edcii odhali\u0165 siln\u00e9 sprisahanie tzv. \u201euhorsk\u00fdch jakob\u00ednov\u201c, na \u010dele ktor\u00fdch st\u00e1l gr\u00f3f Martini\u010d. Vy\u0161etrovanie zistilo, \u017ee ide o\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ie politick\u00e9 sprisahanie na uhorskom \u00fazem\u00ed od \u010dasov Ve\u0161el\u00e9niho sprisahania. Postavenie Alexandra Leopolda sa stalo ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fdm nako\u013eko sa v\u00a0mladosti nezaoberal nieto vojensk\u00fdmi, diplomatick\u00fdmi ba \u0161t\u00e1tnopolitick\u00fdmi ani pr\u00e1vnymi ot\u00e1zkami. Nepo\u010d\u00edtalo sa z\u00a0h\u013eadiska hierarchie medzi mu\u017esk\u00fdmi potomkami \u2013 bol pr\u00edslu\u0161n\u00edkom tzv. sekondgenit\u00fary vl\u00e1dnucej v\u00a0Tosk\u00e1nsku \u2013 s jeho v\u00fdznamnej\u0161ou politickou anga\u017eovanos\u0165ou v\u00a0r\u00e1mci spr\u00e1vy \u0161t\u00e1tu. Teraz sa mu to vypomstilo \u2013 st\u00e1l pred probl\u00e9mom, ktor\u00fd musel vyrie\u0161i\u0165 ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd miestodr\u017eite\u013e i\u00a0brat panovn\u00edka. Po\u010das pojedn\u00e1van\u00ed priamo osobne predsedal Sedmipanskej stolici (Septemviralu<\/em>), druh\u00e9mu najvy\u0161\u0161iemu pr\u00e1vnemu org\u00e1nu Uhorska. Procesu sa teda z\u00fa\u010dastnil nielen ako sudca, ale i\u00a0ako palat\u00edn v\u00a0jednej osobe. Viedensk\u00fd dvor uva\u017eoval o\u00a0rozpusten\u00ed uhorsk\u00e9ho snemu a\u00a0o\u00a0obsaden\u00ed Uhorska vojskom. Po skon\u010den\u00ed pojedn\u00e1vania s\u00a0hlavn\u00fdmi piatimi akt\u00e9rmi, Martinkovi\u010dom a\u00a0magn\u00e1tmi Sigrajom, Hajn\u00f3cim, Lackovi\u010dom a\u00a0Sv\u00e4tomartinsk\u00fdm, a\u00a0ich n\u00e1slednej bud\u00ednskej poprave, ktorej tie\u017e osobne predsedal, sa s\u00a0podlomen\u00fdm psychick\u00fdm zdrav\u00edm odi\u0161iel na \u010das lie\u010di\u0165 do Viedne. Miesto popravy uhorsk\u00fdch jakob\u00ednov predstavuje odvtedy jeden zo symbolov odporu Uhorska proti Viedni. Jeho kr\u00e1\u013eovsk\u00fd brat Franti\u0161ek ho po mnoh\u00fdch pokarhaniach kone\u010dne zahrnul chv\u00e1lou a\u00a0uznan\u00edm. Alexander Leopold v\u0161ak odch\u00e1dza na\u010das do \u00fastrania.<\/p>\n

P<\/strong>o\u010das pobytu na z\u00e1mku Laxenburg, le\u017eiacom na predmest\u00ed s\u00eddeln\u00e9ho mesta, sa arciknie\u017ea Alexander Leopold venoval najm\u00e4 svojim vedeck\u00fdm z\u00e1\u013eub\u00e1m: muzic\u00edrovaniu a fyzik\u00e1lno-chemick\u00fdm pokusom. Hodlal sa venova\u0165 nov\u00e9mu oboru \u2013 astron\u00f3mii \u2013 a\u00a0ved\u013ea nej intenz\u00edvnej\u0161iemu \u0161t\u00fadiu pr\u00edrodn\u00fdch vied, ktor\u00e9 dovtedy zanedbal pre \u0161t\u00e1tnick\u00e9 povinnosti. D\u0148a 12. VII. 1795 chcela kr\u00e1\u013eovn\u00e1 M\u00e1ria Ter\u00e9zia, druh\u00e1 man\u017eelka kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka, na nejak\u00fd \u010das nav\u0161t\u00edvi\u0165 letohr\u00e1dok Laxenburg a\u00a0robi\u0165 tam spolo\u010dnos\u0165 ob\u013e\u00faben\u00e9mu aj ke\u010f \u010dud\u00e1ckemu \u0161vagrovi. Ke\u010f sa palat\u00edn Alexander dozvedel o\u00a0jej pl\u00e1novanej n\u00e1v\u0161teve, zostrojil na jej po\u010des\u0165 s\u00a0pomocn\u00edkmi a\u00a0sluhami ve\u013ek\u00fd oh\u0148ostroj na priv\u00edtanie. \u00dadajne ho staval s\u00a0pomocn\u00edkmi cel\u00fd de\u0148. V\u00a0okamihu, ako mu ozn\u00e1mili bl\u00ed\u017eiaci sa pr\u00edchod kr\u00e1\u013eovnej, odp\u00e1lil palat\u00edn prv\u00fa raketku z\u00a0ve\u013ekolep\u00e9ho oh\u0148ostroja. T\u00e1 v\u0161ak nane\u0161\u0165astie vplyvom vetra zmenila dr\u00e1hu a nevybuchla. Dopadla na zem v\u00a0tesnej bl\u00edzkosti pyrotechniky pripravenej na odp\u00e1lenie ne\u010faleko miesta, kde st\u00e1l palat\u00edn. Postupne palat\u00edn odpa\u013eoval \u010fal\u0161ie raketky. Prekvapenie sa zdalo by\u0165 dokonal\u00e9, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 bola nad\u0161en\u00e1 efektn\u00fdm prekvapen\u00edm, ktor\u00e9 jej \u0161vagor na uv\u00edtanie prekvapil. N\u00e1hle do\u0161lo k\u00a0s\u00e9rii\u00a0mohutn\u00fdch expl\u00f3zii. Cel\u00e1 kon\u0161trukcia sa zrazu ocitla v\u00a0plame\u0148och. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 zo sprievodom sa na\u0161\u0165astie nach\u00e1dzala v\u00a0bezpe\u010dnej vzdialenosti. Dvaja palat\u00ednovi sluhovia zahynuli hne\u010f\u00a0 pri v\u00fdbuchu, traja pomocn\u00edci chv\u00ed\u013eu po expl\u00f3zii na \u0165a\u017ek\u00e9 zranenia. Takmer v\u0161etci utrpeli men\u0161ie zranenia alebo psychick\u00fd \u0161ok. Palat\u00edna Alexandra Leopolda odhodila tlakov\u00e1 vlna a horel za\u017eiva. Utrpel pop\u00e1leniny takmer cel\u00e9ho tela. Hoci stratil spo\u010diatku vedomie, zakr\u00e1tko pri\u0161iel k\u00a0sebe, no e\u0161te toho d\u0148a popoludn\u00ed v\u00a0krut\u00fdch bolestiach a\u00a0pri plnom vedom\u00ed zomrel. Pre v\u0161etk\u00fdch bola jeho smr\u0165 \u0161okom. Pochovan\u00fd je v\u00a0habsburskej hrobke nach\u00e1dzaj\u00facej sa v\u00a0kapuc\u00ednskom kostole na viedenskom Novom trhu.<\/p>\n

\u00da<\/strong>rad palat\u00edna \u2013 kr\u00e1\u013eovho uhorsk\u00e9ho miestodr\u017eite\u013ea \u2013 bol pr\u00e1zdny. Po azda e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edch peripeti\u00e1ch, ak\u00fdmi bolo jeho obsadzovanie u\u017e zomrel\u00fdm Alexandrom Leopoldom, pre\u0161iel po vo\u013eb\u00e1ch a\u00a0potvrden\u00ed kr\u00e1\u013eom Franti\u0161kom na \u010fal\u0161ieho uhorsk\u00e9ho princa, tentokr\u00e1t na kr\u00e1\u013eovho a\u00a0palat\u00ednovho mlad\u0161ieho brata, u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho Jozefa Antona. Ten bol e\u0161te za bratovho \u017eivota v\u00a0Uhorsku mimoriadne ob\u013e\u00faben\u00fd a mal s Alexandrom ve\u013emi \u00fazky a srde\u010dn\u00fd vz\u0165ah. O\u00a0Jozefovi Antonovi v\u0161ak niekedy inokedy.<\/p>\n

P<\/strong>alat\u00edn Alexander Leopold nemal \u017eiadne vlohy na riadenie \u0161t\u00e1tu, ani \u0161t\u00e1tnick\u00e9 amb\u00edcie. Venoval sa v\u00a0prvom rade svojim z\u00e1ujmom \u2013 v\u00fdskumom, vede a architekt\u00fare. Bol to on, kto de facto polo\u017eil z\u00e1klady modernej uhorskej vedy a\u00a0pripravil p\u00f4du pre zalo\u017eenie Uhorskej akad\u00e9mie vied, ktor\u00fa de jure zalo\u017eil nesk\u00f4r palat\u00edn Jozef Anton.<\/p>\n

A<\/strong>lexander Leopold nebol \u017eenat\u00fd. Objavili sa n\u00e1zory, \u017ee by si vzal za man\u017eelku niektor\u00fa z\u00a0rusk\u00fdch ve\u013ekok\u0148a\u017eien, no k\u00a0pyta\u010dk\u00e1m ani \u017eenbe nikdy nedo\u0161lo. Alexander Leopold viedol neviazan\u00fd \u017eivot, av\u0161ak v\u00a0rozumn\u00fdch medziach. Nie je zn\u00e1me, \u017eeby mal potomkov. Nedok\u00e1zal rie\u0161i\u0165 zlo\u017eitej\u0161ie vn\u00fatropolitick\u00e9 probl\u00e9my, unikal od nich. Ve\u013emi r\u00e1d sa obklopoval vzdelan\u00fdmi \u013eu\u010fmi z\u00a0Uhorska a Talianska, svojich laick\u00fdch host\u00ed \u010dasto unavoval dlh\u00fdmi pre nich nudn\u00fdmi vedeck\u00fdmi monol\u00f3gmi. S ob\u013eubou nosil uhorsk\u00fd \u0161\u013eachtick\u00fd odev. Bol len ve\u013emi vla\u017ene veriacim katol\u00edkom. Cirkevn\u00fdm probl\u00e9mom v\u00f4bec nerozumel. Viac si cenil sp\u00f4sob myslenia. Ve\u013emi dobre hral na \u010dembalo, r\u00e1d nav\u0161tevoval koncerty a divadlo. Arm\u00e1du pova\u017eoval za in\u0161tit\u00faciu, ktor\u00e1 \u0161t\u00e1tu a\u00a0vede uber\u00e1 financie. Svoj hus\u00e1rsky pluk finan\u010dne podporil len raz, a\u00a0to pri svojom menovan\u00ed majite\u013eom. Vojensk\u00fdmi ot\u00e1zkami sa nezaoberal, zveroval ich svojim poradcom alebo kompetentn\u00fdm velite\u013eom. Bol typick\u00fdm pacifistom. Venoval sa s\u00a0\u00faspechom organiz\u00e1cii a\u00a0zve\u013ea\u010fovaniu panstva Alc\u00fat, ktor\u00e9 po jeho smrti zdedil jeho brat a\u00a0n\u00e1stupca v\u00a0\u00farade princ Jozef Anton.<\/p>\n

Pod\u013ea niektor\u00fdch svedectiev mienil po vylie\u010den\u00ed a n\u00e1vrate do Uhorska reorganizova\u0165 spr\u00e1vny, ekonomick\u00fd a\u00a0s\u00fadny syst\u00e9m a unifikova\u0165 ich po vzore rak\u00faskych kraj\u00edn zo zvy\u0161kom monarchie. Bol si vedom\u00fd rozdielov medzi oboma \u010das\u0165ami monarchie, ktor\u00e9 sa postupom \u010dasu viac prehlbovali<\/em>.<\/p>\n

(PeS<\/em>)<\/p>\n

Aktualizovan\u00e1 verze p\u016fvodn\u00edho \u010dl\u00e1nku z 25. 4. 2019.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Arciknie\u017ea rak\u00faske, princ uhorsk\u00fd, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd miestodr\u017eite\u013e a palat\u00edn uhorsk\u00fd. Mlad\u0161\u00ed brat kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka, arciknie\u017ea\u0165a Ferdinanda Modensk\u00e9ho. Star\u0161\u00ed brat arciknie\u017eat Karola \u013dudov\u00edta, Jozefa Antona a J\u00e1na Krstite\u013ea. Nomin\u00e1lny velite\u013e uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie. Plukovn\u00edk, majite\u013e hus\u00e1rskeho pluku \u010d. 2 .<\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":15149,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,44],"tags":[6143,6145,6144],"class_list":["post-15079","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-rakouska-armada","tag-alexander-leopold","tag-palatin","tag-uherska-insurekce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15079","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15079"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15079\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":15155,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15079\/revisions\/15155"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15149"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15079"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15079"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15079"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}