{"id":15538,"date":"2019-09-18T20:52:46","date_gmt":"2019-09-18T18:52:46","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=15538"},"modified":"2024-11-27T15:32:46","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:46","slug":"jozef-slobodny-pan-alvinci-z-berbereku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/jozef-slobodny-pan-alvinci-z-berbereku\/","title":{"rendered":"Jozef, slobodn\u00fd p\u00e1n Alvin\u010di z Berbereku"},"content":{"rendered":"

Cis\u00e1rsko-kr\u00e1\u013eovsk\u00fd po\u013en\u00fd mar\u0161al, predseda Dvorskej vojenskej komisie pre reformu rak\u00faskej cis\u00e1rskej arm\u00e1dy, veliaci gener\u00e1l v\u00a0Uhorsku. V\u00fdznamn\u00fd vojensk\u00fd myslite\u013e a\u00a0pedag\u00f3g. Majite\u013e c. k. pe\u0161ieho pluku \u010d. 19<\/em>.<\/p>\n

\"Alvin\u010di<\/a>

Alvin\u010di v uniforme plukovn\u00edka pe\u0161ieho pluku \u010d. 19<\/p><\/div>\n

N<\/strong>arodil sa 1. II. 1735 v\u00a0Alvin\u010di (d<\/em>nes Vintu de Jos \u2013 pozn. PeS<\/em>), v\u00a0meste\u010dku le\u017eiacom juhoz\u00e1padne od mesta Alba Iulia v\u00a0dne\u0161nej rumunskej Transylv\u00e1nii. Poch\u00e1dzal z\u00a0rodiny tamoj\u0161ieho nobilitovan\u00e9ho kalv\u00ednskeho evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra. Rodina bola ve\u013emi rozvetven\u00e1 a\u00a0po\u010detn\u00e1, mal\u00fd Alvin\u010di mal 11 s\u00farodencov, s\u00e1m bol prostredn\u00fd. V\u00a0dome otca sa mu dostalo pr\u00edsnej protestantskej v\u00fdchovy. Mravn\u00fd z\u00e1klad z\u00edskan\u00fd v\u00a0detstve ctil po\u010das celej svojej vojenskej kari\u00e9ry. Po ukon\u010den\u00ed z\u00e1kladn\u00e9ho vzdelania v\u00a0cirkevnej \u0161kole svojho otca vstupuje v\u00a0roku 1750 mlad\u00fd Alvin\u010di do hus\u00e1rskeho pluku Paul Esterh\u00e1zy \u010d. 24 (pluk rozpusten\u00fd v\u00a0roku 1775 \u2013 pozn.PeS<\/em>). Tu si osvojuje z\u00e1kladn\u00e9 vojensk\u00e9 vedomosti, n\u00e1uky a\u00a0jazdeck\u00e9 zru\u010dnosti. Slu\u017ebu u\u00a0hus\u00e1rstva ukon\u010duje v\u00a0roku 1759, ke\u010f je po \u0165a\u017ekom p\u00e1de z\u00a0ko\u0148a pri ktorom utrp\u00ed \u0165a\u017ek\u00e9 poranenie prav\u00e9ho kolenn\u00e9ho k\u013abu, v\u00a0hodnosti poru\u010d\u00edka prevelen\u00fd k\u00a0uhorskej pechote.<\/p>\n

V<\/strong>\u00a0rokoch 1756\u20131763, teda po\u010das sedemro\u010dnej vojny, je stotn\u00edk Alvin\u010di pridelen\u00fd k\u00a0batali\u00f3nu uhorsk\u00fdch granatierov (tvoren\u00fd granatiermi z\u00a0neskor\u0161\u00edch pe\u0161\u00edch plukov \u010d. 2, 19 a\u00a031 \u2013 pozn. PeS<\/em>). Akt\u00edvne zasiahol do bojov pri Torgave d\u0148a 3. XI. 1760 a\u00a0pri \u00fatokoch na opevnen\u00e9 valy pri pevnosti Svidnica v\u00a0d\u0148och 1.\u20133. X. 1760. V\u00a0obidvoch stretoch bol zranen\u00fd bod\u00e1kom a\u00a0medzi\u010dasom bol pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti majora. Vyznamenal sa obdobne u\u017e pri bojoch pri Teplici e\u0161te v\u00a0roku 1762.<\/p>\n

P<\/strong>o\u010das nasleduj\u00facej vojnovej peri\u00f3dy v\u00a0roku 1763 bol u\u017e ako major mlad\u00fd Alvin\u010di pridelen\u00fd do novosformovan\u00e9ho \u0161t\u00e1bneho telesa sl\u00fa\u017eiaceho pod po\u013en\u00fdm mar\u0161alom M\u00f3ricom, gr\u00f3fom Lacym. Po\u010das reforiem rak\u00faskej arm\u00e1dy za \u010dasov Lacyho podie\u013eal sa Alvin\u010di z\u00a0titulu svojho zaradenia v\u00a0hlavnom \u0161t\u00e1be i na tvorbe \u00faplne nov\u00e9ho pechotn\u00e9ho v\u00fdcvikov\u00e9ho poriadku. Posledn\u00e9 vojny uk\u00e1zali, \u017ee arm\u00e1da monarchie v\u00fdrazne zaost\u00e1va za trendom, ktor\u00fd svojimi reformami vojenstva na\u0161tartovalo Prusko. Za svoju slu\u017ebu a\u00a0z\u00e1sluhy bol v\u00a0roku 1771 pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti podplukovn\u00edka a\u00a0kr\u00e1tko nato v\u00a0roku 1773 do hodnosti plukovn\u00edka. Kr\u00e1tko nato mu bolo zveren\u00e9 velenie pe\u0161ieho pluku d\u2019Alton \u010d. 19. Pr\u00e1ve v\u00a0tomto uhorskom pe\u0161om pluku boli prv\u00fdkr\u00e1t zaveden\u00e9 do praxe hmatate\u013en\u00e9 v\u00fdsledky Lacyho reforiem \u2013 nov\u00fd v\u00fdcvikov\u00fd a\u00a0adjusta\u010dn\u00fd poriadok. V\u00a0roku 1786 sa Alvin\u010di stane majite\u013eom tohto pe\u0161ieho pluku a\u00a0bude n\u00edm a\u017e do svojej smrti. O\u00a0mnoho rokov nesk\u00f4r sa majite\u013eom tohto pluku a\u00a0z\u00e1rove\u0148 jeho veliacim plukovn\u00edkom stane hne\u010f po svojom naroden\u00ed korunn\u00fd princ Rudolf, syn kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka Jozefa I. Nepredbiehajme v\u0161ak.<\/p>\n

\"Alvin\u010di<\/a>

Alvin\u010di ako po\u013en\u00fd podmar\u0161al<\/p><\/div>\n

P<\/strong>o\u010das vojny o\u00a0bavorsk\u00e9 dedi\u010dstvo v\u00a0rokoch 1778\u20131779 sa Alvin\u010di viackr\u00e1t osobne vyznamen\u00e1va \u2013 spomeniem dobytie mesta Halberschwedt (dnes Bystrzyca – pozn. PeS<\/em>) v\u00a0Sliezsku. Jeho jednotka tu vzala do zajatia prusk\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka urodzen\u00e9ho p\u00f4vodu \u2013 plukovn\u00edka princa Hessen-Philpstahla. Odmenou Alvin\u010dimu za tento skutok i\u00a0za pr\u00edkladn\u00e9 velenie a\u00a0vedenie svojho pluku bolo udelenie hodnosti gener\u00e1lmajora 30. I. a\u00a015. II. 1779 mu bol udelen\u00fd Rytiersky kr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie. O\u00a0rok nato si na radu mar\u0161ala gr\u00f3fa Lacyho vyber\u00e1 kr\u00e1\u013e Jozef II. gener\u00e1lmajora Alvin\u010diho ako u\u010dite\u013ea vojenstva a\u00a0taktiky pre svojho najstar\u0161ieho synovca a\u00a0bud\u00faceho n\u00e1sledn\u00edka tr\u00f3nu \u2013 arciknie\u017ea Franti\u0161ka a\u00a0jeho mlad\u0161\u00edch bratov. Alvin\u010di je uvo\u013enen\u00fd zo slu\u017eby a\u00a0pres\u00eddli na \u010das v\u00fduky do Florencie.<\/p>\n

P<\/strong>o\u010das vojny Rak\u00faska s\u00a0Vysokou Portou v\u00a0rokoch 1787\u20131792 Alvin\u010di sl\u00fa\u017eil ako velite\u013e brig\u00e1dy pod velen\u00edm sl\u00e1vneho cis\u00e1rskeho po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Ernesta Gideona, slobodn\u00e9ho p\u00e1na Laudona.<\/p>\n

Po v\u00ed\u0165aznom obliehan\u00ed Belehradu zapo\u010datom 15. IX. 1789, na ktorom mal v\u00fdrazn\u00fd podiel aj Alvin\u010di, 8.\u00a0X. tureck\u00e1 pos\u00e1dka sklad\u00e1 zbrane a\u00a0gener\u00e1l Osman-pa\u0161a vyd\u00e1va pevnos\u0165 cis\u00e1rskym. Alvin\u010di je pov\u00fd\u0161en\u00fd na n\u00e1vrh mar\u0161ala Laudona do hodnosti podmar\u0161ala. V\u00a0suite mar\u0161ala Laudona sa nach\u00e1dza i\u00a0bud\u00faci n\u00e1sledn\u00edk tr\u00f3nu a\u00a0jeho priamy \u017eiak, arciknie\u017ea Franti\u0161ek. D\u0148a 27.V. 1789 sa st\u00e1va podmar\u0161alom. Z\u00e1rove\u0148 Alvin\u010di obdr\u017eal za\u010diatkom roku 1790 velenie rak\u00faskeho vojensk\u00e9ho uskupenia ur\u010den\u00e9ho k\u00a0nasadeniu na \u00fazem\u00ed vtedaj\u0161ieho rak\u00faskeho Nizozemska \u2013 dnes \u010das\u0165 \u00fazemia belgick\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Po drobn\u00fdch \u00faspechoch sa cis\u00e1rski dostali k\u00a0luty\u0161skej pevnosti (dnes Li\u00e9g\u00e9 \u2013 pozn. PeS<\/em>) ktor\u00fa br\u00e1nili povstaleck\u00e9 jednotky neuzn\u00e1vaj\u00face rak\u00fasku nadvl\u00e1du a\u00a0financovan\u00e9 boli tamoj\u0161\u00edm biskupom. Uprostred pr\u00edprav k\u00a0\u00fatoku na pevnos\u0165 utrpel Alvin\u010di p\u00e1dom z\u00a0ko\u0148a op\u00e4\u0165 v\u00e1\u017eny \u00faraz. Zo zdravotn\u00fdch d\u00f4vodov bol na \u010das n\u00faten\u00fd zlo\u017ei\u0165 velenie a\u00a0lie\u010di\u0165 sa. V\u00a0roku 1790 sa st\u00e1va kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm komorn\u00edkom.<\/p>\n

\"Alvin\u010di<\/a>

Alvin\u010di ako po\u013en\u00fd zbrojmajster a veliaci gener\u00e1l v Uhorsku.<\/p><\/div>\n

P<\/strong>ri vypuknut\u00ed I. koali\u010dnej vojny eur\u00f3pskych kraj\u00edn proti revolu\u010dn\u00e9mu Franc\u00fazsku v apr\u00edli roku 1792 nach\u00e1dzame e\u0161te nedolie\u010den\u00e9ho Alvin\u010diho op\u00e4\u0165 v\u00a0\u010dinnej slu\u017ebe. Jeho b\u00fdval\u00fd \u017eiak, teraz u\u017e cis\u00e1r a\u00a0kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek ho okam\u017eite menuje velite\u013eom \u010dasti arm\u00e1dy dislokovanej v\u00a0rak\u00faskom Nizozemsku. Tentokr\u00e1t Alvin\u010di sl\u00fa\u017eil pod velen\u00edm po\u013en\u00e9ho zbrojmajstra gr\u00f3fa Clerfayta (Clerfayt svojho \u010dasu bol u\u010dite\u013eom vojensk\u00fdch vec\u00ed a\u00a0taktiky mlad\u0161\u00edch bratov kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka \u2013 arciknie\u017eat Karola \u013dudov\u00edta, bud\u00facich uhorsk\u00fdch palat\u00ednov Alexandra Leopolda a\u00a0Jozefa Antona \u2013 pozn. PeS<\/em>). Alvin\u010di sa z\u00fa\u010dastnil bojov o\u00a0pevnos\u0165 Lougville a\u00a0bol osobne pr\u00edtomn\u00fd pri kapitula\u010dnom akte, ktor\u00e9mu pre Clerfaytovu chorobu predsedal. Za\u010diatkom roku 1793 osved\u010duje svoje schopnosti v\u00a0Clerfaytovom zbore pod priamym velen\u00edm star\u00e9ho po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Fridricha Jozi\u00e1\u0161a, princa Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00e9ho. Alvin\u010di vedie jemu zveren\u00e9 jednotky uv\u00e1\u017elivo a\u00a0podie\u013ea sa na v\u00ed\u0165aznom boji pri Neerwindene 18.\u00a0III.\u00a01793. \u00datok n\u00edm veden\u00fdch jednotiek na stred franc\u00fazskej zostavy rozhodol bitku v\u00a0prospech rak\u00faskych cis\u00e1rskych vojsk. Za svoje z\u00e1sluhy pri Neerwindene je Alvin\u010dimu udelen\u00fd Komand\u00e9rsky kr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie \u2013 je to celkovo 27. prom\u00f3cia.<\/p>\n

Z<\/strong>a\u010diatkom roku 1794 vel\u00ed gener\u00e1lmajor Alvin\u010di z\u00e1lo\u017en\u00e9mu zboru rak\u00faskej hlavnej arm\u00e1dy operuj\u00facej pod po\u013en\u00fdm mar\u0161alom, princom Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00fdm. Po\u010das \u00faspe\u0161nej ofenz\u00edvy v\u00a0bojoch pri Landrecies v\u00a0d\u0148och 21.\u201330.\u00a0IV.\u00a01794 bol v\u00a0\u0161arv\u00e1tke ne\u010faleko Marollies pri v\u00fdpade franc\u00fazskeho oddielu dvakr\u00e1t zranen\u00fd \u2013 bod\u00e1kom do prav\u00e9ho stehna a\u00a0\u0161ab\u013eou do prav\u00e9ho kolena. Bojisko v\u0161ak ovl\u00e1dol ako v\u00ed\u0165az napriek ut\u0155\u017een\u00fdm zraneniam. E\u0161te na bojisku je star\u00fdm po\u013en\u00fdm mar\u0161alom, princom Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00fdm pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti po\u013en\u00e9ho zbrojmajstra. Star\u00e9 a\u00a0nov\u00e9 zranenia ho v\u0161ak limituj\u00fa v\u00a0slu\u017ebe pri bojov\u00fdch jednotk\u00e1ch. Alvin\u010diho rozh\u013ead a\u00a0takt neostal nepov\u0161imnut\u00fd a\u00a0tak sa st\u00e1va na rozkaz kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka st\u00e1va vojensk\u00fdm pridelencom, sty\u010dn\u00fdm d\u00f4stojn\u00edkom pri spojeneck\u00fdch jednotk\u00e1ch nizozemsk\u00e9ho dedi\u010dn\u00e9ho princa, Viliama Fridricha Oran\u017esko-Nassavsk\u00e9ho. Alvin\u010di sa dokonca st\u00e1va na ist\u00fd \u010das pobo\u010dn\u00edkom dedi\u010dn\u00e9ho princa (Viliam Fridrich dosadne v\u00a0roku 1815 na holandsk\u00fd tr\u00f3n ako Viliam I. \u2013 pozn. PeS<\/em>). Dedi\u010dn\u00fd princ Oran\u017esko-Nassavsk\u00fd mal vojensk\u00fd i\u00a0\u013eudsk\u00fd re\u0161pekt pred Alvin\u010dim. Do konca Alvin\u010diho \u017eivota ostali v\u00a0sporadickom p\u00edsomnom kontakte. Fridrich Viliam prebral d\u0148a 30.\u00a0V.\u00a01794 velenie nad spojen\u00fdm nizozemsko-rak\u00faskym zborom operuj\u00facim na breho Sambry v\u00a0okol\u00ed Charleroi. Alvin\u010di s\u00a0dedi\u010dn\u00fdm princom Fridrichom Viliamom vybojovali v\u00a0tom \u010dase mno\u017estvo mnoho bitiek a\u00a0drobn\u00fdch stretov: v\u00a0j\u00fani 1794 v\u00a0priestore Charleroi \u2013 Gosselies bojovali proti \u010dasti franc\u00fazskej tzv. Ard\u00e9nskej arm\u00e1dy pod gener\u00e1lom Desjardinisom, \u010falej v\u00a0prvej bitke pri Fleurus d\u0148a 16.\u00a0VI.\u00a01794. Tu dobyli v\u00ed\u0165azstvo nad franc\u00fazskou Arm\u00e1dou Sambry a\u00a0M\u00e1sy pod velen\u00edm gener\u00e1la Jourdana. D\u00f4kaz o\u00a0svojej osobnej stato\u010dnosti podal Alvin\u010di po\u010das bitky pri Fleurs, ke\u010f boli pod n\u00edm zastrelen\u00e9 dva kone. V\u00a0druhej bitke pri Fleurus d\u0148a 26.\u00a0VI.\u00a01794 velil Alvin\u010di spolo\u010dne s\u00a0Fridrichom Viliamom \u00fato\u010dnej kol\u00f3ne spojeneckej arm\u00e1dy.<\/p>\n

H<\/strong>oci sa \u00fato\u010diacim spojencom spo\u010diatku podaril prielom a\u00a0s\u00fastreden\u00fdm n\u00e1porom prin\u00fatili Franc\u00fazov k\u00a0sporiadan\u00e9mu \u00fastupu zo stratami. Po\u013en\u00fd mar\u0161al Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00fd z\u00a0opatrnosti neposkytol z\u00e1lohy k\u00a0zve\u013eadeniu \u00fatoku. Franc\u00fazi tento k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd moment majstrovsky vyu\u017eili a\u00a0pre\u0161li do proti\u00fatoku. Cis\u00e1rskym sp\u00f4sobil franc\u00fazsky proti\u00fatok ve\u013ek\u00e9 straty a\u00a0op\u00fa\u0161\u0165ali v\u00a0zm\u00e4tku bojisko. \u00dastup kryli nizozemsko-rak\u00faske jednotky.<\/p>\n

F<\/strong>ranc\u00fazi tak po tejto bitke pre\u0161li do ofenz\u00edvy, Rak\u00fa\u0161ania stratili i\u00a0pevnos\u0165 Charleroi. Za svoje slu\u017eby na nizozemskom bojisku a\u00a0za v\u00ed\u0165azstvo pri Charleroi \u2013 Gosselies bol Alvin\u010di dekorovan\u00fd ve\u013ekokr\u00ed\u017eom Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Star\u00fd po\u013en\u00fd mar\u0161al, princ Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00fd, veter\u00e1n tureck\u00fdch vojen, zlo\u017eil velenie a\u00a0prevzal ho po\u013en\u00fd zbrojmajster, gr\u00f3f Clerfayt. Alvin\u010di dostal od neho rozkaz vyvies\u0165 rak\u00faske cis\u00e1rske vojsko z\u00a0belgick\u00e9ho \u00fazemia na \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho Nemecka k\u00a0doln\u00e9mu toku R\u00fdna. N\u00e1sledne mal ubytova\u0165 mu\u017estvo v\u00a0zimn\u00fdch t\u00e1boroch. S\u00fa\u010dasne Clerfayt menoval Alvin\u010diho velite\u013eom obrannej l\u00ednie medzi D\u00fcsseldorfom a\u00a0Wesselom, ktor\u00fa nechal na strategick\u00fdch miestach opevni\u0165 pod\u013ea Alvin\u010diho r\u00e1d. D\u0148a 21.\u00a0V.\u00a01794 dost\u00e1va Alvin\u010di hodnos\u0165 po\u013en\u00e9ho zbrojmajstra.<\/p>\n

U<\/strong>\u017e za\u010diatkom roku 1795 je po\u013en\u00fd zbrojmajster Alvin\u010di prevelen\u00fd k\u00a0rak\u00faskej cis\u00e1rskej arm\u00e1de operuj\u00facej na toku horn\u00e9ho R\u00fdna, dislokovanej medzi mestom Kostnica a\u00a0na okol\u00ed Bodamsk\u00e9ho jazera. Velite\u013e Alvin\u010di sa venuje v\u00fdcviku jednotiek a\u00a0podnik\u00e1 s\u00fastavn\u00e9 in\u0161pek\u010dn\u00e9 cesty k\u00a0jednotliv\u00fdm plukom svojej arm\u00e1dy. Na odstr\u00e1nenie nedostatkov a\u00a0ne\u0161v\u00e1rov medzi vojakmi nev\u00e1ha pou\u017ei\u0165 i\u00a0tvrd\u00e9 telesn\u00e9 tresty. Mor\u00e1lka i\u00a0discipl\u00edna vojakov len tak dosahuj\u00fa uspokojuj\u00facich v\u00fdsledkov. Svoju pozornos\u0165 ako roden\u00fd protestant Alvin\u010di obracia i\u00a0k\u00a0n\u00e1v\u0161teve miestnych pam\u00e4tihodnost\u00ed. V\u00a0Kostnici nav\u0161t\u00edvil miesta via\u017euce sa k\u00a0pobytu majstra J\u00e1na Husa a posledn\u00fdch chv\u00ed\u013e jeho \u017eivota. Tu str\u00e1vil Alvin\u010di cel\u00fd polrok. Jeho organiza\u010dn\u00fd talent neost\u00e1va nadriaden\u00fdmi nepov\u0161imnut\u00fd. E\u0161te pred vypuknut\u00edm \u0165a\u017eenia v\u00a0roku 1795 je Alvin\u010di ako splnomocnenec panovn\u00edka a\u00a0Dvorskej vojenskej rady vyslan\u00fd na radu arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta do Tirolska, aby presk\u00famal stav tamoj\u0161\u00edch vojensk\u00fdch s\u00edl ur\u010den\u00fdch k\u00a0nasadeniu na talianskom fronte proti franc\u00fazskej Talianskej arm\u00e1de pod velen\u00edm dovtedy nezn\u00e1meho div\u00edzneho gener\u00e1la Napoleona Bonaparteho. V\u00a0tom \u010dase je menovan\u00fd za veliaceho gener\u00e1la na \u00fazem\u00ed z\u00e1padnej Hali\u010de. No zakr\u00e1tko je povolan\u00fd op\u00e4\u0165 do Tirolska ako in\u0161pektor tamoj\u0161\u00edch vojsk a n\u00e1sledne\u00a0na talianskom fronte prevezme velenie.<\/p>\n

\"Napoleonov<\/a>

Napoleonov \u00fatok cez most pri Arcole sa stal n\u00e1metom na obal \u010dokol\u00e1dy. Predmostie h\u00e1jil Alvin\u010diho pe\u0161\u00ed pluk.<\/p><\/div>\n

U<\/strong>\u017e v\u00a0predo\u0161lom \u0165a\u017een\u00ed tam Rak\u00fa\u0161ania utrpeli por\u00e1\u017eky, z\u00e1mysel bol vyzbroji\u0165 a\u00a0zorganizova\u0165 tirolsk\u00fa domobranu. D\u00f4le\u017eitou Alvin\u010diho \u00falohou bolo s\u00fastredi\u0165 a\u00a0preskupi\u0165 porazen\u00e9 rak\u00faske jednotky po\u013en\u00e9ho zbrojmajstra Petra, slobodn\u00e9ho p\u00e1na Beaulieau, ktor\u00e9 boli \u00faplne zdemoralizovan\u00e9. Alvin\u010dimu sa to s\u00a0vyp\u00e4t\u00edm s\u00edl podarilo. Jednotky boli nanovo vyzbrojen\u00e9, zaopatren\u00e9 a\u00a0pripraven\u00e9 na boj. D\u0148a 22.\u00a0X.\u00a01796 prekra\u010duje Alvin\u010diho arm\u00e1da rieku Tagliamento. Na okol\u00ed Mantovy sa nach\u00e1dza rak\u00faska arm\u00e1da pod velen\u00edm po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Dagoberta, gr\u00f3fa Wurmsera. Av\u0161ak 10.\u00a0V.\u00a01797 je Wurmser porazen\u00fd pri Lodi. Obratne man\u00e9vruj\u00faci Franc\u00fazi pod Napoleonom ho prin\u00fatili k\u00a0\u00fastupu smerom k mestu a\u00a0pevnosti Mantova. Rak\u00fa\u0161ania utrpeli v\u00e1\u017ene por\u00e1\u017eky v\u00a0trojd\u0148ovej bitke pri Castiglione v\u00a0d\u0148och 3.\u20135.\u00a0VIII.\u00a01796 a\u00a0Bassane v\u00a0d\u0148och 8.\u20139.\u00a0IX.\u00a01797. Franc\u00fazi tak prenikli k Mantove a\u00a0strategick\u00e1 situ\u00e1cia Wurmserovej arm\u00e1dy sa za\u010dala zhor\u0161ova\u0165. V nej sa nach\u00e1dzali i\u00a0cis\u00e1rske pluky tvoren\u00e9 Slov\u00e1kmi \u2013 2. pe\u0161\u00ed pluk \u201eArciknie\u017ea Franti\u0161ek Karol\u201c a\u00a030. hus\u00e1rsky pluk \u201eGr\u00f3f Wurmser\u201c (Po pre\u010d\u00edslovan\u00ed v\u0161etk\u00fdch plukov cis\u00e1rskej arm\u00e1dy Wurmserov hus\u00e1rsky pluk obdr\u017eal poradov\u00e9 \u010d\u00edslo 8 ktor\u00e9 niesol a\u017e do roku 1918 \u2013 pozn. PeS<\/em>). Star\u00fd po\u013en\u00fd mar\u0161al dal prednos\u0165 uchovaniu \u017eivotov svojich vojakov v\u00a0mantovskej pevnosti ako vies\u0165 ich do zni\u010duj\u00facej bitky. D\u00fafal v\u00a0skor\u00fd pr\u00edchod pos\u00edl pod Alvin\u010dim.<\/p>\n

B<\/strong>olo logickou vo\u013ebou, \u017ee po blok\u00e1de a p\u00e1de Mantovy prevezme vrchn\u00e9 velenie na talianskom fronte namiesto Wurmsera pr\u00e1va Alvin\u010di. Bolo mu tak s\u00faden\u00e9 sta\u0165 sa prv\u00fdm vojvodcom hist\u00f3rie napoleonsk\u00fdch vojen, ktor\u00fa bude opakovane v\u00a0kr\u00e1tkom \u010dasovom slede Napoleonom na po\u010diatku jeho hviezdnej kari\u00e9ry por\u00e1\u017ean\u00fd (p<\/em>odobn\u00fdm \u201e\u00faspechom\u201c sa bude m\u00f4c\u0165 pochv\u00e1li\u0165 v\u00a0roku 1814 po\u010das tzv. \u201ejarn\u00e9ho \u0165a\u017eenia\u201c na franc\u00fazskom \u00fazem\u00ed star\u00fd prusk\u00fd mar\u0161al Lebhardt, gr\u00f3f Blucher \u2013 pozn. PeS<\/em>). Gener\u00e1lovi Bonapartemu sekundoval u\u017e v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch brilantn\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edk \u0161t\u00e1bu, ktor\u00fd posunul nuansy a re\u017eim vojenskej \u0161t\u00e1bnej slu\u017eby o\u00a0cel\u00fd vek dopredu \u2013 Alexander Berthier.<\/p>\n

A<\/strong>k por\u00e1\u017eku pri Caldiere z\u00a012.\u00a0XI.\u00a01796 mo\u017eno pova\u017eova\u0165 pre rak\u00faske zbrane za \u010destn\u00fa a\u00a0s\u00a0miernou nads\u00e1zkou za nerozhodn\u00fa (rak\u00faske straty dosahovali 1500 zabit\u00fdch a\u00a0zranen\u00fdch, 800 zajat\u00fdch a 2 kan\u00f3nov), \u010fal\u0161ie u\u017e predznamen\u00e1vali mo\u017en\u00fa katastrofu, i\u00a0ke\u010f v\u00a0drobn\u00fdch lok\u00e1lnych stretoch mali v\u010faka skvelej \u013eahkej uhorskej jazde a\u00a0intu\u00edcii jej velite\u013eov navrch Rak\u00fa\u0161ania. Nasledovala sl\u00e1vna bitka pri Arcole d\u0148a 15.\u201317.\u00a0X.\u00a01797 a\u00a0druh\u00e1 bitka pri Rivoli 14.\u201315.\u00a01.\u00a01798. V\u00a0nich Alvin\u010di pri\u0161iel takmer o\u00a0\u00be z\u00a0celkov\u00e9ho po\u010detn\u00e9ho stavu svojich s\u00edl. Por\u00e1\u017eka pri Rivoli bola mimoriadne krut\u00e1: Rak\u00fa\u0161ania po\u010d\u00edtali 4000 padl\u00fdch a\u00a0zranen\u00fdch a 8000 zajat\u00fdch. Franc\u00fazi im ukoristili 20 kan\u00f3nov a\u00a011 z\u00e1stav. Pod\u013ea opera\u010dn\u00fdch pl\u00e1nov sa pri Verone mali koncom roku spoji\u0165 Davidovi\u010d s\u00a0Alvin\u010dim a\u00a0udrie\u0165 na Mantovu. Pl\u00e1n to bol strategicky ve\u013emi dobr\u00fd, ner\u00e1tal v\u0161ak s\u00a0franc\u00fazskou r\u00fdchlos\u0165ou a\u00a0akcieschopnos\u0165ou.<\/p>\n

M<\/strong>edzit\u00fdm gener\u00e1l Bonaparte porazil 21.\u00a0XI.\u00a01797 v\u00a0prvej bitke pri Rivoli jednotky gener\u00e1la Davidovi\u010da. Ten ustupoval so svojou Tirolskou arm\u00e1dou na sever Talianska. T\u00fdm ist\u00fdm smerom, no severoz\u00e1padnej\u0161ie ustupovali i\u00a0rozbit\u00e9 Alvin\u010diho jednotky Friulskej arm\u00e1dy. Z\u00e1mysel udrie\u0165 na Mantovu a\u00a0opakovan\u00e9 pokusy o\u00a0vyslobodenie z\u00a0nej vrchn\u00e9ho velite\u013ea a\u00a0jeho arm\u00e1du sa nepodarili, hoci Alvin\u010diho vojaci boli na doh\u013ead od Mantovy. Vidiac bezv\u00fdchodiskov\u00fa situ\u00e1ciu prij\u00edma Wurmser kapitul\u00e1ciu. Mantovsk\u00e1 pevnos\u0165 \u010destne kapitulovala 16.\u00a0I.\u00a01798. Po\u013en\u00fd mar\u0161al gr\u00f3f Wurmser i\u00a0jeho vojaci dostali slobodn\u00fd odchod bez zbran\u00ed. Dvorsk\u00e1 vojensk\u00e1 rada okam\u017eite zbavila Wurmsera a\u00a0Alvin\u010diho velenia a\u00a0vymenovala na ich miesto arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta, v\u00ed\u0165aza z\u00a0nemeck\u00e9ho frontu. U\u017e pri poslednej vojne s\u00a0Vysokou Portou rysovala sa potreba genera\u010dne i\u00a0vojensky obmeni\u0165 a\u00a0zreformova\u0165 rak\u00fasku cis\u00e1rsku arm\u00e1du. \u010cas v\u0161ak kone\u010dne nastal a\u00a0Alvin\u010dimu bolo s\u00faden\u00e9 do\u017ei\u0165 sa prahu nov\u00fdch \u010dasov. St\u00e1va sa toho roku kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm tajn\u00fdm radcom, pri\u010dom titul kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho komorn\u00edka mu na\u010falej ost\u00e1va.<\/p>\n

D<\/strong>\u0148om 8.\u00a0III.\u00a01798 bol Alvin\u010di menovan\u00fd predsedaj\u00facim novoutvorenej Dvorskej vojenskej komisie ur\u010denej k\u00a0\u010fal\u0161\u00edm reform\u00e1m cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. Z\u00e1rove\u0148 sa stal od 10.\u00a0VI.\u00a01797 veliacim gener\u00e1lom na \u00fazem\u00ed Uhorska. Napriek por\u00e1\u017ekam na talianskom fronte prijal tieto funkcie s\u00a0jemu vrodenou zodpovednos\u0165ou a\u00a0pedantnos\u0165ou. Podie\u013eal sa na novom v\u00fdcvikovom predpise pre jazdectvo i\u00a0pechotu. Zaoberal sa i\u00a0vzh\u013eadom vojensk\u00fdch uniforiem, kde mu bol n\u00e1pomocn\u00fd star\u00fd mar\u0161al Wurmser. Alvin\u010di bol praktik, presadzoval napr\u00edklad zmenu ko\u017eenej antikizuj\u00facej univerz\u00e1lnej prilby vzor 1798 a\u00a0navrhoval jej \u2013 najm\u00e4 u\u00a0pechoty \u2013 nahradenie praktickej\u0161\u00edm, modifikovan\u00fdm \u010d\u00e1kovom vych\u00e1dzaj\u00facim z\u00a0uhorsk\u00fdch hus\u00e1rskych. Ne\u00faspe\u0161ne. Aj ke\u010f sa v poli starn\u00faci Alvin\u010di viac neobjavil, staval sa proti intrig\u00e1nstvu a\u00a0diletantstvu v\u00a0arm\u00e1dnych \u0161t\u00e1boch a komisi\u00e1ch, ktor\u00fdch hlavn\u00fdm predstavite\u013eom bol nov\u00fd viedensk\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edk gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu, podmar\u0161al Mack, ktor\u00fd kedysi s\u00a0Alvin\u010dim na florentskom dvore vzdel\u00e1val kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch princov vo vojenskom umen\u00ed.<\/p>\n

\"Alvin\u010diho<\/a>

Alvin\u010diho ka\u0161tie\u013e v Berbereku. Po jeho smrti jeho majetok pre\u0161iel na rod Minuzzi.<\/p><\/div>\n

V<\/strong>ojnov\u00fdch udalost\u00ed v\u00a0rokoch 1799\u20131801 a 1805 sa po\u013en\u00fd zbrojmajster Alvin\u010di akt\u00edvne u\u017e nez\u00fa\u010dastnil. Patril k\u00a0zostavovate\u013eom tajnej in\u0161trukcie palat\u00edna Jozefa Antona ur\u010denej pre pr\u00edpad napadnutia Uhorska franc\u00fazskym vojskom. Vst\u00fapila do platnosti 31.\u00a0X.\u00a01805 a\u00a0zah\u0155\u0148ala v\u0161etky ot\u00e1zky spr\u00e1vy \u0161t\u00e1tu. Sta\u0165 o\u00a0\u010dinnosti vojska bola jeho dielom a\u00a0po prehratej vojne bol jeho krok s\u00a0odstupom \u010dasu ve\u013emi vysoko hodnoten\u00fd. Na \u00fazem\u00ed Uhorska sa v\u010faka jej d\u00f4sledn\u00e9mu dodr\u017eiavaniu v\u00f4bec nebojovalo. Brigadierovi Maximili\u00e1novi, gr\u00f3fovi Koloni\u010dovi a\u00a0gener\u00e1lovi Maximili\u00e1novi Fridrichovi, gr\u00f3fovi Merveldtovi operuj\u00facim na okol\u00ed Pre\u0161porka a\u00a0na \u017ditnom ostrove kategoricky zak\u00e1zal vojensky vyst\u00fapi\u0165 proti franc\u00fazskym vojsk\u00e1m. Ke\u010f sa dozvedel o\u00a0Merveldtovej chybe, v\u010faka ktorej sa pred Pre\u0161porkom pri Z\u00e1horskej Bystrici zrazili hus\u00e1ri palat\u00ednovho pluku s\u00a0franc\u00fazskymi hus\u00e1rmi a\u00a0jazdn\u00fdmi j\u00e1grami, kategoricky zak\u00e1zal pod pr\u00edsnym trestom ak\u00e9ko\u013evek \u010fal\u0161ie vojensk\u00e9 akcie (Brigadier gr\u00f3f Koloni\u010d bol okam\u017eite zbaven\u00fd velenia, kr\u00e1tko internovan\u00fd a\u00a0penzionovan\u00fd, gener\u00e1la Merveldta \u010dakal vojensk\u00fd s\u00fad. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek mu nakoniec udelil milos\u0165. \u2013 pozn. PeS<\/em>). Reformy rak\u00faskej arm\u00e1dy pod Mackovou gesciou Alvin\u010di negoval, zdali sa mu nerealizovate\u013en\u00e9 s\u00a0oh\u013eadom na vtedaj\u0161iu finan\u010dn\u00fa situ\u00e1ciu monarchie. Kriticky sa staval i\u00a0k\u00a0v\u00fdberu velite\u013esk\u00fdch k\u00e1drov a\u00a0verejne potieral menovanie nekompetentn\u00fdch velite\u013eov a\u00a0zlo\u017eenie reformn\u00fdch komisii. Bolo mu v\u0161ak e\u0161te v\u00a0roku 1804 samotn\u00fdm Mackom a\u00a0palat\u00ednom Jozefom Antonom taktne nazna\u010den\u00e9 aby sa k\u00a0neuhorsk\u00fdm vojensk\u00fdm veciam viac verejne nevyjadroval.<\/p>\n

\"Alvin\u010diho<\/a>

Alvin\u010diho erb.<\/p><\/div>\n

P<\/strong>o n\u00e1vrate spojen\u00fdch arm\u00e1d arciknie\u017eat Karola \u013dudov\u00edta a\u00a0J\u00e1na Krstite\u013ea z\u00a0Talianska sa Alvin\u010di s\u00a0nimi v\u00a0K\u00f6rmende stretol, no uhorsk\u00e9 \u00fazemie bolo striktne viazan\u00e9 neutralitou. Po prehratej slavkovskej bitke nadviazal Alvin\u010di p\u00edsomn\u00fd kontakt s\u00a0gener\u00e1lom Kutuzovom a\u00a0v\u0161emo\u017ene bol n\u00e1pomocn\u00fd potreb\u00e1m rusk\u00fdch vojsk, ktor\u00e9 sa cez Uhorsko vracali do vlasti presne ur\u010denou trasou. Na stretnut\u00ed palat\u00edna Jozefa Antona s\u00a0gener\u00e1lom Kutuzovom v\u00a0ka\u0161tieli v\u00a0N\u00e1da\u0161i \u2013 dnes Trst\u00edn \u2013 sa kategoricky postavil proti spolo\u010dn\u00e9mu pl\u00e1nu palat\u00edna a gener\u00e1la oprie\u0165 sa o\u00a0lesn\u00fd mas\u00edv Bielych\u00a0Karp\u00e1t a\u00a0po doplnen\u00ed arm\u00e1dy \u010derstv\u00fdmi jednotkami\u00a0pochoduj\u00facimi z\u00a0Ruska a\u00a0arm\u00e1dy oboch arciknie\u017eat opakovane za\u00fato\u010di\u0165 na Franc\u00fazov. K\u00a0tomuto kroku ho viedli nielen politick\u00e9 rozhodnutia a\u00a0novovzniknut\u00e1 situ\u00e1cia po spolo\u010dnom stretnut\u00ed pri Sp\u00e1lenom mlyne moravsk\u00fdch N\u00e1sedlov\u00edc medzi Napoleonom a\u00a0Franti\u0161kom o\u00a0ktorom mal vedomos\u0165 \u2013 ako i\u00a0strategick\u00fd rozh\u013ead. V\u00a0pr\u00edpade ne\u00faspechu by sa Franc\u00fazi \u013eahko dostali do vojnou nezasiahnut\u00fdch oblast\u00ed v\u00a0Uhorsku nechr\u00e1nen\u00fdmi cestami cez priesmyky v\u00a0Karpatoch, ktor\u00e9 predstavovali navy\u0161e prirodzen\u00fa hranicu medzi Moravou a\u00a0Uhorskom, a\u00a0zaplavili by tak uhorsk\u00e9 \u00fazemie. V\u00a0tom \u010dase v\u00a0Uhorsku okrem slabu\u010dk\u00e9ho Merveldtovho zboru na juhu Slovenska a okrem pos\u00e1dok pravidelnej arm\u00e1dy, nebolo nijak\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ie bojaschopn\u00e9 teleso schopn\u00e9 zastavi\u0165 mo\u017en\u00fd franc\u00fazsky n\u00e1por. Bolo jasn\u00e9, \u017ee uhorsk\u00fa insurekciu nie je mo\u017en\u00e9 v\u00a0tak kr\u00e1tkom \u010dase zvola\u0165 a efekt\u00edvne postavi\u0165 do po\u013ea. Okrem toho \u2013 obaja panovn\u00edci dohodli pr\u00edmerie. To sa ale nevz\u0165ahovalo na rusk\u00fa arm\u00e1du pochoduj\u00facu \u00fazem\u00edm cel\u00e9ho Slovenska: od Hol\u00ed\u010da cez Nitru, Rimavsk\u00fa Sobotu a Ko\u0161ice a\u017e po Dukliansky priesmyk.<\/p>\n

P<\/strong>o\u010das svojho bud\u00ednskeho p\u00f4sobenia vo funkcii vrchn\u00e9ho velite\u013ea v Uhorsku si star\u00fd podmar\u0161al z\u00edskal absol\u00fatnu n\u00e1klonnos\u0165 palat\u00edna Jozefa Antona, s\u00a0ktor\u00fdm \u010dasto viedol rozhovory o\u00a0vojenskom umen\u00ed a\u00a0hist\u00f3rii vojenstva a\u00a0o\u00a0uhorsk\u00fdch \u0161t\u00e1tno-politick\u00fdch veciach. Stal sa tak bl\u00edzkym spolupracovn\u00edkom a\u00a0d\u00f4vern\u00edkom svojho niekdaj\u0161ieho \u017eiaka. V rokoch 1806\u20131807 b\u00fdval v\u00a0Bud\u00edne \u010dast\u00fdm hos\u0165om i\u00a0arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt, \u017eivo sa zauj\u00edmaj\u00faci o\u00a0napredovanie vojensk\u00fdch reforiem v\u00a0Uhorsku. Navy\u0161e, arciknie\u017ea mal toho \u010dasu na dvore svojho star\u0161ieho panuj\u00faceho brata ozna\u010denie \u201epersona non grata\u201c. Obe arciknie\u017eat\u00e1 ctili svojho star\u00e9ho u\u010dite\u013ea, ich vz\u0165ah k\u00a0nemu m\u00f4\u017eeme bez nads\u00e1zky ozna\u010di\u0165 ako synovsk\u00fd. Tie\u017e m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee star\u00fd Alvin\u010di ostal katalyz\u00e1torom sporov medzi arciknie\u017eatami, ktor\u00e9 v\u017edy vedel dobrou radou vyrie\u0161i\u0165.<\/p>\n

D<\/strong>\u0148om 6.\u00a0IX.\u00a01808 bol Alvin\u010di za svoje z\u00e1sluhy pri \u00faspe\u0161n\u00fdch reform\u00e1ch uhorskej brannej moci a\u00a0uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala. Bol akt\u00edvny a\u017e do posledn\u00fdch dn\u00ed svojho \u017eivota. De facto pripravil podklady pre reformu uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie, ktor\u00fa zav\u0155\u0161il jeho n\u00e1stupca v\u00a0\u00farade a\u00a0bl\u00edzky spolubojovn\u00edk, podmar\u0161al Davidovi\u010d, zo svojimi mlad\u0161\u00edmi spolupracovn\u00edkmi. Star\u00fd po\u013en\u00fd mar\u0161al Alvin\u010di bol tou osobou, ktor\u00e1 priviedla Uhorsko do novoveku vojensk\u00e9ho umenia. U\u017e za svojho \u017eivota sa stal v\u00a0arm\u00e1de \u017eij\u00facou legendou.<\/p>\n

\"P\u00f4vodn\u00fd<\/a>

P\u00f4vodn\u00fd Alvin\u010diho hrob na cintor\u00edne pe\u0161tianskej Invalidovne za\u010diatkom 20. storo\u010dia…<\/p><\/div>\n

U<\/strong>mrel napoludnie d\u0148a 25.\u00a0XI.\u00a01808 vo svojom bud\u00ednskom \u00farade na mozgov\u00fa por\u00e1\u017eku. Na z\u00e1klade svojej poslednej v\u00f4le \u017eelal si by\u0165 pochovan\u00fd na bud\u00ednskom vojenskom cintor\u00edne uprostred svojich vysl\u00fa\u017eil\u00fdch vojakov z\u00a0pe\u0161tianskej Invalidovne. Pohrebnej po\u010destnosti predsedal s\u00e1m kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek, z\u00fa\u010dastnili sa takmer v\u0161etci vojensky \u010dinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci kr\u00e1\u013eovskej rodiny a\u00a0cel\u00e1 uhorsk\u00e1 generalita.<\/p>\n

P<\/strong>o\u013en\u00fd mar\u0161al Jozef, slobodn\u00fd p\u00e1n Alvin\u010di, bol hlboko veriaci protestant, svoju vieru v\u00a0Boha bral mimoriadne v\u00e1\u017ene. Bol \u00fazkostliv\u00fd, pedantn\u00fd, ve\u013emi pr\u00edsny, ale i\u00a0\u017eovi\u00e1lny a spravodliv\u00fd. Jeho z\u00e1\u013eubami boli tabak, literat\u00fara a\u00a0dejiny umenia. Nepatril k\u00a0oslniv\u00fdm strat\u00e9gom ani k\u00a0ve\u013ek\u00fdm vojvodcom. Nebol ani dobr\u00fdm jazdcom. Osobne bol na bojisku ve\u013emi odv\u00e1\u017eny, svojim podriaden\u00fdm \u0161iel v\u017edy pr\u00edkladom.<\/p>\n

B<\/strong>ol ve\u013emi pracovit\u00fd a\u00a0usilovn\u00fd. \u00dazko spolupracoval s\u00a0arciknie\u017ea\u0165om Karolom \u013dudov\u00edtom i\u00a0jeho bratom v\u00a0\u00farade palat\u00edna \u2013 Jozefom Antonom. Rozumel si ve\u013emi dobre i\u00a0s\u00a0podmar\u0161alom, slobodn\u00fdm p\u00e1nom Gom\u00e9zom y Parientez, n\u00e1\u010deln\u00edkom \u0161t\u00e1bu uhorskej kr\u00e1\u013eovskej insurekcie a\u00a0z\u00e1rove\u0148 \u0161\u00e9fom hlavn\u00e9ho vojensk\u00e9ho arch\u00edvu, ktor\u00fd na jeho radu zalo\u017eil arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt. Rovnako dobre si rozumel tie\u017e s\u00a0podmar\u0161alom Karolom Petrom Ottom, slobodn\u00fdm p\u00e1nom z\u00a0B\u00e1tork\u00e9zu, svojim dlhoro\u010dn\u00fdm pobo\u010dn\u00edkom. Alvin\u010di zefekt\u00edvnil a zracionlizoval uhorsk\u00fa vojensk\u00fa byrokraciu. Zaviedol do praxe pevn\u00e9 lehoty na vybavenie aktov. Podporoval mlad\u00fdch nadan\u00fdch uhorsk\u00fdch velite\u013eov. M\u00e1 hlavn\u00fd podiel na reforme uhorsk\u00e9ho vojensk\u00e9ho \u0161kolstva, najm\u00e4 na zalo\u017een\u00ed kr\u00e1\u013eovskej uhorskej vojenskej akad\u00e9mie \u2013 Ludoviky \u2013 v\u00a0roku 1808. V\u00a0nej frekventantom ob\u010das predn\u00e1\u0161al taktiku a\u00a0n\u00e1uku o fortifik\u00e1ci\u00e1ch a\u00a0tie\u017e obsadil a\u00a0vymenoval prv\u00fd profesorsk\u00fd zbor. Staral sa o\u00a0duchovn\u00e9 zaopatrenie svojich vojakov \u2013 a\u00a0to bez rozdielu ich n\u00e1bo\u017eenskej konfesie. Nastolil e\u0161te v\u00a0roku 1800 ot\u00e1zku ak\u00fatnej reformy vojensk\u00e9ho zdravotn\u00edctva ktor\u00fa si okam\u017eite osvojil arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt.<\/p>\n

\"...a<\/a>

…a dnes.<\/p><\/div>\n

V<\/strong>e\u013emi kriticky sa Alvin\u010di vyjadroval o\u00a0pe\u0161tianskej evanjelickej synode konanej v\u00a0roku 1790\u20131791, ktorej z\u00e1very v\u00f4bec neratifikoval ani palat\u00edn, ani panovn\u00edk. Ako hlboko veriaci aktivista cirkvi v\u00a0tom videl n\u00e1vrat do doby spred Toleran\u010dn\u00e9ho patentu kr\u00e1\u013ea Jozefa II. A\u00a0za priamo zodpovedn\u00fdch za tento ne\u00faspech pokladal svetsk\u00fdch patr\u00f3nov luter\u00e1nskej i kalv\u00ednskej cirkvi. Kriticky sa staval k\u00a0pietizmu a\u00a0po\u010d\u00ednaj\u00facemu pou\u017e\u00edvaniu ma\u010far\u010diny v\u00a0\u00faradoch, cirkvi, \u0161kolstve a\u00a0arm\u00e1de. Aj jeho z\u00e1sluhou sa dopomohlo k\u00a0tomu, \u017ee v\u00a0ka\u017edom pos\u00e1dkovom meste c. k. arm\u00e1dy musel by\u0165 i\u00a0protestantsk\u00fd kostol, ktor\u00fd vojaci mohli nav\u0161tevova\u0165. Nepodarilo sa mu v\u0161ak v arm\u00e1de zorganizova\u0165 samostatn\u00fa po\u013en\u00fa evanjelick\u00fa superintendenciu po vzore r\u00edmsko-katol\u00edckeho po\u013en\u00e9ho vikari\u00e1tu, hoci o\u00a0t\u00fato vec prostredn\u00edctvom palat\u00edna Jozefa Antona i\u00a0arciknie\u017ea\u0165a Karola \u017eiadal panovn\u00edka nieko\u013ekokr\u00e1t. Alvin\u010diho najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom v\u00a0uhorsk\u00fdch vojensk\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach v\u00a0posledn\u00fdch rokoch jeho \u017eivota sa stal \u010fal\u0161\u00ed z\u00a0jeho \u017eiakov, po\u013en\u00fd zbrojmajster Pavol, slobodn\u00fd p\u00e1n Davidovi\u010d. Alvin\u010di nezanechal potomkov. Zomrel ako posledn\u00fd mu\u017esk\u00fd potomok svojho rodu.<\/p>\n

Z\u00a0Alvin\u010diho pera poch\u00e1dzaj\u00fa strategick\u00e9 \u00favahy a\u00a0n\u00e1\u010drty na obranu R\u00e1bu, Pe\u0161\u0165bud\u00edna a\u00a0Pre\u0161porka, \u010falej n\u00e1vrhy na rekon\u0161trukciu kom\u00e1r\u0148anskej a\u00a0leopoldovskej pevnosti, taktie\u017e ekonomick\u00e9 \u00favahy o\u00a0n\u00e1kladoch na arm\u00e1du a\u00a0pojednania o vojenskom \u0161kolstve a\u00a0zdravotn\u00edctve. Mnoh\u00e9 z\u00a0diel podp\u00edsan\u00fdch Karolom \u013dudov\u00edtom obsahuj\u00fa my\u0161lienky Alvin\u010diho, od ktor\u00e9ho Karol \u013dudov\u00edt \u010derpal po cel\u00fd \u017eivot. Jeho v\u00fdznam pre uhorsk\u00e9 vojensk\u00e9 dejiny ako myslite\u013ea je zrovnate\u013en\u00fd s\u00a0pr\u00ednosom po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Radeck\u00e9ho a\u00a0knie\u017ea\u0165a Schwarzenberga pre rak\u00faske vojensk\u00e9 dejiny. Zvl\u00e1\u0161\u0165 cenen\u00fd je Alvin\u010diho hlbok\u00fd kalv\u00ednsky racionalizmus, ktor\u00fdm s\u00fa zn\u00e1me jeho diela…<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0Venovan\u00e9 pamiatke evanjelick\u00fdch far\u00e1rov J\u00e1na \u010cierneho a Vojtecha Adamovi\u010da.<\/strong><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

(PeS<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Cis\u00e1rsko-kr\u00e1\u013eovsk\u00fd po\u013en\u00fd mar\u0161al, predseda Dvorskej vojenskej komisie pre reformu rak\u00faskej cis\u00e1rskej arm\u00e1dy, veliaci gener\u00e1l v Uhorsku. V\u00fdznamn\u00fd vojensk\u00fd myslite\u013e a pedag\u00f3g. Majite\u013e c. k. pe\u0161ieho pluku \u010d. 19.<\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":15548,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,1,44],"tags":[],"class_list":["post-15538","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-aktuality","category-rakouska-armada"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15538","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15538"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15538\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":15560,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15538\/revisions\/15560"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15548"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15538"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15538"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15538"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}