{"id":16406,"date":"2020-11-09T22:48:51","date_gmt":"2020-11-09T20:48:51","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=16406"},"modified":"2024-11-27T15:32:44","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:44","slug":"16406-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/16406-2\/","title":{"rendered":"Alexandra Pavlovna, prv\u00e1 novodob\u00e1 uhorsk\u00e1 palat\u00ednka"},"content":{"rendered":"

Alexandra Pavlovna<\/strong><\/p>\n

(29. VII. 1783 C\u00e1rske Selo, Petrohrad \u2013 16. III. 1801 Bud\u00edn)<\/p>\n

Roden\u00e1 ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 rusk\u00e1. Prv\u00e1 novodob\u00e1 uhorsk\u00e1 palat\u00ednka.<\/em><\/p>\n

Arcik\u0148a\u017en\u00e1 rak\u00faska, princezn\u00e1 uhorsk\u00e1. Prv\u00e1 man\u017eelka palat\u00edna Jozefa Antona.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"Alexandra<\/a>

Alexandra Pavlovna<\/p><\/div>\n

Narodila sa v\u00a0Katar\u00ednskom pal\u00e1ci panovn\u00edckej rezidencie v\u00a0C\u00e1rskom Sele ako tretie die\u0165a rusk\u00e9ho imper\u00e1tora Pavla I. a\u00a0jeho man\u017eelky, ruskej imper\u00e1torky M\u00e1rie Fjodorovny (za slobodna pod menom \u017dofia Dorota), predt\u00fdm rodenej princeznej Wurttenbergskej. Ved\u013ea najstar\u0161\u00edch synov Alexandra Pavlovi\u010da \u2013 neskor\u0161ieho rusk\u00e9ho imper\u00e1tora Alexandra I. \u2013 a mlad\u0161ieho Kon\u0161tant\u00edna Pavlovi\u010da, bola Alexandra Pavlovna najstar\u0161ou dc\u00e9rou panovn\u00edckeho p\u00e1ru. V\u00fdchovu najstar\u0161\u00edch det\u00ed prevzala ich star\u00e1 mama, vtedaj\u0161ia rusk\u00e1 imper\u00e1torka Katar\u00edna II. Ve\u013ek\u00e1. Nako\u013eko sama mala z\u00e1padn\u00fa v\u00fdchovu a\u00a0ako p\u00f4vodom neruska vl\u00e1dla namiesto svojho neschopn\u00e9ho a infantiln\u00e9ho man\u017eela, imper\u00e1tora Petra III. \u2013 i\u00a0v\u00fdchovu svojich vn\u00fa\u010dat prebrala plne do svojej r\u00e9\u017eie, preto\u017ee dobre poznala povahu a\u00a0sp\u00f4soby svojho syna. Svoju nevestu v\u00f4bec nepokladala za vyspel\u00fa man\u017eelku a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie za kompetentn\u00fa osobu v\u00a0ot\u00e1zke v\u00fdchovy ich vlastn\u00fdch det\u00ed. K\u00a0tomuto postoju ju iste okrem in\u00fdch negat\u00edv vo\u010di svojej neveste priviedla aj rovnak\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 z\u00a0mladosti, ke\u010f jej rovnako do man\u017eelsk\u00e9ho \u017eivota i\u00a0v\u00fdchovy jej det\u00ed vstupovala jej vlastn\u00e1 svokra, rusk\u00e1 imper\u00e1torka Al\u017ebeta I. Petrovna.<\/p>\n

Ku cti obom rodi\u010dom z\u00a0n\u00e1\u0161ho dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu sl\u00fa\u017ei, \u017ee v\u00f4li v\u0161emocnej c\u00e1rovnej ani v\u00a0najmen\u0161om neoponovali. Pavol sa zatia\u013e neru\u0161ene venoval svojim vojakom, v\u00ednu, architekt\u00fare a\u00a0metres\u00e1m, M\u00e1ria zas psom, umeniu, kvetom, po\u00e9zii a favoritom. C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. vybrala svojim vn\u00fa\u010dat\u00e1m t\u00fdch najlep\u0161\u00edch vychov\u00e1vate\u013eov a\u00a0pedag\u00f3gov, ktor\u00ed sa pri c\u00e1rskom dvore vtedy vyskytovali. Ve\u013ekoknie\u017eat\u00e1 Alexandra i\u00a0mlad\u0161ieho Kon\u0161tant\u00edna vychov\u00e1val \u0161vaj\u010diarsky osvietenec a polyhistor Fridrich C\u00e9zar de La Harpe, jeden z\u00a0najlep\u0161\u00edch a\u00a0najrozh\u013eadenej\u0161\u00edch myslite\u013eov a pedag\u00f3gov svojej doby.<\/p>\n

Ke\u010f sa 9.\u00a0VIII. 1783 (d\u00e1tum pod\u013ea rusk\u00e9ho kalend\u00e1ra) narodilo diev\u010da, na po\u010des\u0165 najstar\u0161ieho brata Alexandra dali jej jeho meno. Samotn\u00fd p\u00f4rod malej ve\u013ekok\u0148a\u017enej bol ve\u013emi komplikovan\u00fd. Novorodeniatko bolo slab\u00e9 a nedu\u017eiv\u00e9. Jej matka po p\u00f4rode dostala pop\u00f4rodn\u00fd z\u00e1pal, ktor\u00fd sa na\u0161\u0165astie podarilo dvorn\u00e9mu lek\u00e1rovi zvl\u00e1dnu\u0165. Do kol\u00edsky malej Alexandry na prianie jej otca vlo\u017eila star\u00e1 mama, c\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. Rad sv\u00e4tej Katar\u00edny. V\u00a0hist\u00f3rii c\u00e1rskej rodiny sa tak dovtedy e\u0161te nestalo, aby novoroden\u00e9 nemluv\u0148a dostalo tak\u00fato vysok\u00fa poctu \u2013 a\u00a0to boli u\u017e na svete jej dvaja star\u0161\u00ed bratia! Pre samotn\u00fa c\u00e1rovn\u00fa Katar\u00ednu bolo narodenie diev\u010datka sklaman\u00edm, preto\u017ee po osobn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch sk\u00fasenostiach z\u00a0h\u013eadiska n\u00e1sledn\u00edctva a\u00a0zachovania dynastie preferovala viac chlapcov, no \u010dasom si mali\u010dk\u00e1 Alexandra z\u00edskala priaze\u0148 svojej pr\u00edsnej ale l\u00e1skavej a vzdelanej starej mamy. C\u00e1rovn\u00e1 si do svojho denn\u00edka nesk\u00f4r poznamenala: \u201eMali\u010dk\u00e1 Sa\u0161ka ma \u013e\u00fabi ako nikoho na svete a\u00a0mysl\u00edm, \u017ee ma v\u00a0ka\u017edej chv\u00edli dok\u00e1\u017ee rozveseli\u0165.<\/em>\u201c Poverenie nad v\u00fdchovou \u201emali\u010dkej Sa\u0161ky<\/em>\u201c dostala od imper\u00e1torky sk\u00fasen\u00e1 dvorn\u00e1 d\u00e1ma c\u00e1rovnej \u0160arlota, k\u0148a\u017en\u00e1 Lievenov\u00e1, ktor\u00e1 z\u00e1rove\u0148 s\u00a0Alexandrou vychov\u00e1vala aj jej mlad\u0161iu sestru, ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00fa Al\u017ebetu Pavlovnu \u2013 \u0161tvrt\u00e9 die\u0165a Alexandrin\u00fdch rodi\u010dov. Obe sestry mali v\u00a0detstve k\u00a0sebe ve\u013emi bl\u00edzko, \u010do dosved\u010duje aj mno\u017estvo spolo\u010dn\u00fdch portr\u00e9tov z\u00a0tej doby i\u00a0spomienok \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich na c\u00e1rskom dvore.<\/p>\n

\"Katar\u00edna<\/a>

Katar\u00edna II. Ve\u013ek\u00e1, Imper\u00e1torka rusk\u00e1. Star\u00e1 mama Alexandry Pavlovny.<\/p><\/div>\n

I\u00a0po odchode Alexandry z\u00a0c\u00e1rskeho dvora v\u00a0roku 1799 ostali obe sestry v\u00a0st\u00e1lom p\u00edsomnom styku. Diev\u010dat\u00e1 dostali rovnak\u00fa, klasick\u00fa v\u00fdchovu v\u00a0duchu franc\u00fazskeho osvietenectva podporovan\u00fa prusk\u00fdm racionalizmom. Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e9 ovl\u00e1dali ved\u013ea materskej ru\u0161tiny i\u00a0franc\u00faz\u0161tinu, nem\u010dinu a\u00a0angli\u010dtinu. Vyznali sa v\u00fdborne vo v\u0161etk\u00fdch vtedaj\u0161\u00edch z\u00e1kladn\u00fdch n\u00e1uk\u00e1ch, zvl\u00e1\u0161\u0165 v\u00a0umen\u00ed, hudbe, botanike. Ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz sa kl\u00e1dol na dobr\u00e9 mravy, vystupovanie, jazdu na koni. Teologick\u00e1 ot\u00e1zka bola tie\u017e zahrnut\u00e1 v\u00a0u\u010debnom pl\u00e1ne. Zbo\u017enos\u0165 bola ve\u013emi citlivo vo v\u00fdchove c\u00e1rskej rodiny zd\u00f4raz\u0148ovan\u00e1, ale v\u00a0duchu nemeckej v\u00fdchovy pod rusk\u00fdm vplyvom sa pietizmus u\u00a0rusk\u00fdch ve\u013ekoknie\u017eat a ve\u013ekok\u0148a\u017eien nezakorenil. Boli to zbo\u017en\u00e9 deti, av\u0161ak vo svojej ortodoxnej viere triezvo veriace. N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 exaltovanos\u0165 a\u00a0na verejnosti ostentat\u00edvne vystavovan\u00e1 zbo\u017enos\u0165 im v detstve boli cudzie, hoci rusk\u00fd panovn\u00edk mal medzi z\u00e1plavou najrozli\u010dnej\u0161\u00edch titulov a\u00a0predik\u00e1tov titul \u201eJedin\u00fd a\u00a0Prav\u00fd Obranca pravosl\u00e1vnej Viery<\/em>\u201c. Mal\u00e1 Alexandra rada nav\u0161tevovala ortodoxn\u00e9 kl\u00e1\u0161tory a\u00a0po\u010d\u00favala spev mn\u00edchov a\u00a0popov, pri\u010dom v\u017edy obetovala na kostol, \u010di kl\u00e1\u0161tor jeden zlat\u00fd \u010dervonec. (V tom \u010dase mal hodnotu 5 zlat\u00fdch rub\u013eov \u2013 10 vtedaj\u0161\u00edch uhorsk\u00fdch zlat\u00fdch). Rovnako obdarovala vojakov a\u00a0vojnov\u00fdch vysl\u00fa\u017eilcov. Charita mala tie\u017e svoje miesto vo v\u00fdchove c\u00e1rovnin\u00fdch vn\u00fa\u010dat.<\/p>\n

Alexandra Pavlovna v\u0161ak u\u017e od detstva mala v\u00fdrazn\u00e9 filologick\u00e9 a\u00a0spisovate\u013esk\u00e9 nadanie. Navy\u0161e bola roden\u00fd polyglot: u\u017e ako sedemro\u010dn\u00e1 p\u00edsomne i slovom bez probl\u00e9mov plynule prekladala p\u00edsomn\u00fd i\u00a0\u010d\u00edtan\u00fd text z\u00a0ru\u0161tiny do nem\u010diny a\u00a0franc\u00faz\u0161tiny. Viedla si denn\u00edk a\u00a0vyd\u00e1vala vlastn\u00e9 detsk\u00e9 noviny. Za\u010dala sa u\u010di\u0165 po taliansky i\u00a0gr\u00e9cky. Pod\u013ea z\u00e1piskov jej guvernantky tak\u00e9 jazykov\u00e9 nadanie nemal nikto z\u00a0jej s\u00farodencov. Ve\u013emi dobre hrala na \u010dembalo, husle, ve\u013emi dobre tancovala, skicovala a\u00a0pekne spievala. V\u0161etky vtedaj\u0161ie zn\u00e1me divadeln\u00e9 hry, ktor\u00e9 sa d\u00e1vali v\u00a0Petrohrade \u010di Moskve, poznala v\u00a0origin\u00e1li a\u00a0poznala i\u00a0Ve\u013ek\u00fa franc\u00fazsku encyklop\u00e9diu. Zn\u00e1ma je historka z\u00a0divadeln\u00e9ho predstavenia v\u00a0pal\u00e1ci gr\u00f3fa Orlova, kde uprostred predstavenia \u2013 k\u00a0zdeseniu vyberanej spolo\u010dnosti a\u00a0k\u00a0\u0161kodoradostnosti svojej starej mamy (Orlov bol ist\u00fd \u010das jej favoritom, no v\u00a0tom \u010dase u\u017e b\u00fdval\u00fdm) \u2013 postaviac sa v\u00a0publiku na stoli\u010dku, nahlas opravila repliku herca na javisku v\u00a0jednej talianskej hre.<\/p>\n

\"Ma\u013eba<\/a>

Ma\u013eba Alexandry Pavlovny.<\/p><\/div>\n

Mal\u00e1 ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 na rodinn\u00fdch soir\u00e9e \u010dasto predn\u00e1\u0161ala franc\u00fazsku a\u00a0nemeck\u00fa po\u00e9ziu. Svojim mlad\u0161\u00edm s\u00farodencom pred\u010d\u00edtavala riekanky a\u00a0rozpr\u00e1vky, hrala im divadlo. Franc\u00fazsky vedela \u00fadajne lep\u0161ie ako jej najstar\u0161\u00ed brat Alexander ktor\u00fd za toto na svoju mlad\u0161iu sestru \u017eiarlil a navy\u0161e\u00a0s\u00faperil s\u00a0malou Alexandrou o\u00a0priaze\u0148 starej mamy, hoci sa s\u00farodenci navz\u00e1jom mali mimoriadne radi. Otec Pavol i\u00a0matka M\u00e1ria sa, pochopite\u013ene, te\u0161ili z\u00a0napredovania svojich det\u00ed. Star\u00e1 mama bola iste\u017ee spokojn\u00e1 tie\u017e.<\/p>\n

Pomaly dospievaj\u00faca Alexandra sa zo svojou starou mamou a\u00a0zo svojou matkou z\u00fa\u010dast\u0148ovala ved\u013ea ofici\u00e1lnych podujat\u00ed i koncertov, plesov, divadeln\u00fdch predstaven\u00ed, baletov a\u00a0v\u00fdstav. S\u00a0otcom tr\u00e1vila vo\u013en\u00e9 chv\u00edle pri ko\u0148och, na vojensk\u00fdch prehliadkach a na\u00a0po\u013eova\u010dk\u00e1ch. \u017dila striedavo v\u00a0c\u00e1rskych pal\u00e1coch v\u00a0Petrohrade, Moskve, C\u00e1rskom Sele a\u00a0s\u00a0otcom a\u00a0bratmi v\u00a0ich pal\u00e1ci v\u00a0Gat\u010dine pri vojsku. Jej ve\u013ekou z\u00e1\u013eubou v\u00a0s\u00fakrom\u00ed boli karty, pre ktor\u00e9 ju z\u00edskal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed favorit jej starej mamy, sl\u00e1vny bonviv\u00e1n knie\u017ea Potemkin. Nesk\u00f4r to bol tanec, ma\u0161karn\u00e9 plesy a\u00a0plavba na lo\u010fk\u00e1ch po c\u00e1rskych kan\u00e1loch. Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 bola ve\u013emi bystr\u00e9ho ducha a\u00a0pr\u00edjemn\u00e1 spolo\u010dn\u00ed\u010dka. Tak sa pomaly m\u00ed\u0148alo detstvo mladej ve\u013ekok\u0148a\u017enej Alexandry Pavlovny, kedy pomaly vstupovala do veku, v\u00a0ktorom prich\u00e1dzala na rad aktu\u00e1lna ot\u00e1zka jej mo\u017en\u00e9ho sob\u00e1\u0161a. Star\u00e1 mama Katar\u00edna II. si toho bola zas pod vplyvom svojich \u017eivotn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed ve\u013emi dobre vedom\u00e1 a\u00a0nemienila vyda\u0165 svoju mimoriadne vzdelan\u00fa, kr\u00e1snu a\u00a0navy\u0161e aj najob\u013e\u00fabenej\u0161iu vnu\u010dku za nejak\u00e9ho infantiln\u00e9ho a polo\u0161ialen\u00e9ho princa tak, ako sa to kedysi d\u00e1vno z\u00a0v\u00f4le jej rodi\u010dov stalo jej samotnej\u2026<\/p>\n

\"Ve\u013ekoknie\u017ea<\/a>

Ve\u013ekoknie\u017ea Pavol Petrovi\u010d, neskor\u0161\u00ed imper\u00e1tor Pavol I. Otec Alexandry Pavlovny.<\/p><\/div>\n

Rok 1794 bude v\u00a0tejto ot\u00e1zke zlomov\u00fd. Alexandra Pavlovna bude vo veku 11 rokov a\u00a0ot\u00e1zka jej sob\u00e1\u0161a za\u010d\u00edna by\u0165 jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch\u00a0politick\u00fdch t\u00e9m jej panuj\u00facej starej mamy. T\u00e1 toti\u017e popri svojich mocensk\u00fdch cie\u013eoch nezab\u00fada ani na s\u00fakromn\u00e9 blaho svojej najob\u013e\u00fabenej\u0161ej a\u00a0najstar\u0161ej vnu\u010dky \u2013 nov\u00e1 krajina m\u00e1 by\u0165 nielen prirodzen\u00fdm a\u00a0siln\u00fdm spojencom Ruska, ale z\u00e1rove\u0148 mus\u00ed by\u0165 postavenie a\u00a0\u00farove\u0148 \u017een\u00edcha dostato\u010dne prijate\u013en\u00e9 \u00farovni a vzdelaniu Alexandry Pavlovny. V\u00a0Eur\u00f3pe nebolo ve\u013emi z\u00a0\u010doho v\u00a0tom \u010dase vybera\u0165 \u2013 a\u00a0pre Rusko zvl\u00e1\u0161\u0165. Faktorov limituj\u00facich v\u00fdber bolo viac ne\u017e dos\u0165. Pravosl\u00e1vni Romanovci sa, \u010do sa sob\u00e1\u0161nej politiky t\u00fdka, v\u00a0panovn\u00edckej l\u00ednii z\u00e1sadne nikdy nesob\u00e1\u0161ili v\u00a0minulosti s katol\u00edckymi\u00a0panovn\u00edckymi rodmi a\u00a0vysokou \u0161\u013eachtou poch\u00e1dzaj\u00facou z\u00a0Franc\u00fazska, \u0160panielska, Rak\u00faska, Po\u013eska a\u00a0Talianska.<\/p>\n

Rak\u00fasko ako bezprostredn\u00fd sused a\u00a0pr\u00edle\u017eitostn\u00fd spojenec bolo pre Rusko i\u00a0sob\u00e1\u0161nu politiku Petrohradu v\u017edy excentrick\u00e9 a\u00a0nevypo\u010d\u00edtate\u013en\u00e9. Navy\u0161e, na tr\u00f3ne tam kedysi sedel Jozef II., o\u00a0ktorom si na c\u00e1rskom dvore v\u00a0druhos\u00eddelnom meste nerobili ve\u013ek\u00e9 il\u00fazie \u010do sa zahrani\u010dnej politiky t\u00fdka a\u00a0po smrti jeho druhej man\u017eelky o\u00a0jeho mor\u00e1lnej povesti vo vz\u0165ahu k \u017een\u00e1m u\u017e v\u00f4bec nie. Jeho mlad\u0161\u00ed brat a\u00a0tosk\u00e1nske arciknie\u017ea Peter Leopold sa o\u017eenil z\u00a0bigotne katol\u00edckou \u0161panielskou princeznou z\u00a0rodu Bourbonovcov a\u00a0ich synovia boli v\u00a0petrohradskej spolo\u010dnosti pokladan\u00ed za excentrick\u00fdch mum\u00e1kov, akiste po vzore arciknie\u017ea\u0165a Franti\u0161ka, najstar\u0161ieho syna Petra Leopolda, neskor\u0161ieho cis\u00e1ra Leopolda\u00a0II. Zo v\u0161etk\u00fdch tosk\u00e1nskych\u00a0Habsburgovcov bol v\u00a0Rusku zn\u00e1my len Alexander Leopold, ktor\u00fd bol od roku 1791 uhorsk\u00fdm palat\u00ednom \u2013 a\u00a0zn\u00e1mym v\u00a0Rusku bol len v\u010faka tomu, \u017ee ob\u010das prispieval do rusk\u00fdch vedeck\u00fdch solemni\u00ed. Hoci vynikal v\u00a0pr\u00edrodn\u00fdch ved\u00e1ch, umen\u00ed a\u00a0hudbe, mal poves\u0165 \u010dud\u00e1ka a\u00a0homosexu\u00e1la. Cis\u00e1r Jozef II. zomiera v\u00a0roku 1790, jeho mlad\u0161\u00ed brat a\u00a0n\u00e1sledn\u00edk na tr\u00f3ne Leopold II. n\u00e1hle zomiera v\u00a0roku 1792. Na tr\u00f3n dosad\u00e1 jeho najstar\u0161\u00ed syn, u\u017e spom\u00ednan\u00fd Franti\u0161ek.<\/p>\n

\"Rodina<\/a>

Rodina Alexandry Pavlovny. Prv\u00ed z\u013eava stoja bratia Alexander a Kon\u0161tant\u00edn.<\/p><\/div>\n

Ani katol\u00edcki Habsburgovci si nikdy nevzali nikoho z\u00a0rodu Romanovcov, ani sa princezn\u00e9 nevydali do Ruska. U\u017e za \u010dias M\u00e1rie Ter\u00e9zie rak\u00fasky kancel\u00e1r Kounic presadil, \u017ee sob\u00e1\u0161na politika s\u00a0Ruskom monarchii prinesie len probl\u00e9my. Jeho n\u00e1zor podporili i\u00a0arm\u00e1dne \u0161pi\u010dky vedom\u00e9 si rusk\u00fdch ve\u013emocensk\u00fdch ch\u00fa\u0165ok. D\u00f4kazom bola obojak\u00e1 hra Ruska vo\u010di Rak\u00fasku a\u00a0jeho spojencom v\u00a0prusko-rak\u00faskej vojne, kedy Peter III. zradil. Teda, ani tu zas nebol nik vhodn\u00fd pre imper\u00e1torkinu vnu\u010dku, ani pre mocensk\u00e9 ciele Ruska expandova\u0165 do Eur\u00f3py. Mal\u00e9 nemeck\u00e9 \u0161t\u00e1tiky zas nepredstavovali v\u00fdrazn\u00fd mocensk\u00fd faktor a\u00a0v\u00a0pomere k \u010doraz\u00a0mohutnej\u00facemu Rusku mohli s\u00a0n\u00edm dr\u017ea\u0165 krok len v\u00a0starobylosti a\u00a0rovnopr\u00e1vnom rodovom postaven\u00ed v\u00a0ot\u00e1zke sob\u00e1\u0161ov. Mnoh\u00ed nemeck\u00ed \u0161\u013eachtici sl\u00fa\u017eili v\u00a0ruskej arm\u00e1de a\u00a0podstatn\u00fa \u010das\u0165 ruskej inteligencie v\u00a0tom \u010dase tvorili pr\u00e1ve Nemci. Islamsk\u00e9 Turecko bolo d\u00e1vnym nepriate\u013eom Ruska, India a\u00a0Orient nepripadali do \u00favahy a\u00a0ni\u010d podobn\u00e9 na v\u00fdchode tie\u017e nie. Vec v\u0161ak dost\u00e1va pomaly konkr\u00e9tnej\u0161ie rysy. E\u0161te v\u00a0okt\u00f3bri roku 1793 si c\u00e1rovnin najstar\u0161\u00ed vnuk, ve\u013ekoknie\u017ea Alexander Pavlovi\u010d berie za man\u017eelku Lujzu, roden\u00fa princezn\u00fa B\u00e1densk\u00fa. V\u00a0decembri 1793 sa na petrohradskom dvore objavuje \u0161v\u00e9dsky mimoriadny a\u00a0splnomocnen\u00fd vyslanec gr\u00f3f Stenbock, ktor\u00fd popri ofici\u00e1lnej gratul\u00e1cii od \u0161v\u00e9dskeho dvora k\u00a0Alexandrovmu sob\u00e1\u0161u prin\u00e1\u0161a tajn\u00e9 poverenie: vies\u0165 rozhovory o\u00a0mo\u017enom sob\u00e1\u0161i \u0161v\u00e9dskeho n\u00e1sledn\u00edka tr\u00f3nu s\u00a0Alexandrou Pavlovnou. Pozornos\u0165 imper\u00e1torky preto z\u00a0nemeck\u00fdch kraj\u00edn ur\u00fdchlene zamieri na sever Eur\u00f3py. Cie\u013eom c\u00e1rovninej politiky sa tak st\u00e1va studen\u00e9 luter\u00e1nske \u0160v\u00e9dsko.<\/p>\n

\"Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1<\/a>

Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 M\u00e1ria Fjodorovna. Matka Alexandry Pavlovny.<\/p><\/div>\n

V\u00a0roku 1792 bol 23.III. v\u00a0\u0161tokholmskej opere na ma\u0161karnom plese zavra\u017eden\u00fd c\u00e1rovnin bratranec, vtedaj\u0161\u00ed \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013e Gust\u00e1v III. Adolf z rodu Vasa. N\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu sa stal jeho 14-ro\u010dn\u00fd adopt\u00edvny synovec, korunn\u00fd princ Gustav IV. Adolf. Povestnou bola jeho zbo\u017enos\u0165 a\u00a0z\u00e1\u013euba v\u00a0uniform\u00e1ch. Nako\u013eko v\u0161ak nebol plnolet\u00fd, ako regent vl\u00e1dol mlad\u0161\u00ed brat zavra\u017eden\u00e9ho kr\u00e1\u013ea a\u00a0str\u00fdko mlad\u00e9ho princa Karol, vojvoda Sodermanlandsk\u00fd. Idea sob\u00e1\u0161nej mezaliancie medzi oboma krajinami poch\u00e1dzala e\u0161te z\u00a0\u010dias zavra\u017eden\u00e9ho panovn\u00edka. Pr\u00ed\u010dinou bola \u0161v\u00e9dsko-rusk\u00e1 vojna. Sob\u00e1\u0161na klauzula bola zakomponovan\u00e1 v\u00a0tajnom dodatku mierovej zmluvy medzi \u0160v\u00e9dskom a\u00a0Ruskom z\u00a0V\u00e4r\u00e4l\u00e4, podp\u00edsanej e\u0161te 19.\u00a0X. 1791.<\/p>\n

C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. obozn\u00e1mila svojho syna Pavla i\u00a0vnu\u010dku o\u00a0pl\u00e1novanom sob\u00e1\u0161i a\u00a0za\u010dali rozhovory medzi oboma dvormi. Alexandra Pavlovna sa za\u010dala u\u010di\u0165 \u0161v\u00e9dsky a\u00a0zoznamova\u0165 sa s\u00a0kult\u00farou, hist\u00f3riou a\u00a0geografiou \u0160v\u00e9dska. C\u00e1rovn\u00e1 nap\u00edsala v\u00a0janu\u00e1ri 1795 svojmu bratrancovi, regentovi \u0161v\u00e9dskemu: \u201eZ h\u013eadiska politiky i\u00a0svojej rodiny vzhliadam s\u00a0n\u00e1dejou k\u00a0tomuto zv\u00e4zku t\u00fa\u017eobne, s\u00a0re\u0161pektom i\u00a0o\u010dak\u00e1vaniami<\/em>.\u201c Dohoda bola stvrden\u00e1 i\u00a0p\u00edsomne, pri\u010dom bola c\u00e1rovn\u00e1 \u00fastne a\u00a0na \u010destn\u00e9 slovo \u0161v\u00e9dskym regentom viackr\u00e1t ubezpe\u010den\u00e1, \u017ee ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 si smie svoje vierovyznanie slobodne ponecha\u0165, na verejnosti sa v\u0161ak mus\u00ed podriadi\u0165 \u0161v\u00e9dskym n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm zvyklostiam ako \u0161v\u00e9dska korunn\u00e1 princezn\u00e1 a\u00a0nesk\u00f4r kr\u00e1\u013eovn\u00e1. Svadbe tak nest\u00e1lo ni\u010d v\u00a0ceste.<\/p>\n

Hra ale bola rozohran\u00e1 dvojmo, o\u00a0\u010dom v Petrohrade na c\u00e1rskom dvore nevedeli. Protirusk\u00e1 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 proanglick\u00e1 skupina na \u0161v\u00e9dskom dvore si nepriala kr\u00e1\u013eovn\u00fa v\u00a0ktorej videla pred\u013a\u017een\u00fa ruku Ruska. Vyu\u017eila na to z\u00e1sadn\u00fa vec: v\u00a0zmluve z\u00a0V\u00e4r\u00e4l\u00e4 sa nespom\u00ednala povinnos\u0165 bud\u00facej kr\u00e1\u013eovnej prija\u0165 protestantsk\u00fa, evanjelick\u00fa vieru augsbursk\u00e9ho vyznania, nako\u013eko \u0160v\u00e9dsko bolo evanjelick\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo a\u00a0Alexandra Pavlovna bola pravosl\u00e1vneho \u2013 ortodoxn\u00e9ho vierovyznania \u2013 a\u00a0to e\u0161te pred samotn\u00fdm sob\u00e1\u0161om. Dokument si vysvetlili jednoducho \u2013 bud\u00faca \u0161v\u00e9dska kr\u00e1\u013eovn\u00e1 mus\u00ed by\u0165 odmali\u010dka vychov\u00e1van\u00e1 v\u00a0evanjelickej luter\u00e1nskej viere. Pokia\u013e by tak nebolo, bud\u00faca kr\u00e1\u013eovn\u00e1 mus\u00ed konvertova\u0165. Pr\u00e1ve bezpodmiene\u010dn\u00fa konverziu bud\u00facej korunnej princeznej a\u00a0bud\u00facej kr\u00e1\u013eovnej p\u00f4vodom z Ruska si proanglick\u00e1 skupina vyn\u00fatila za prispenia \u0161tokholmsk\u00e9ho biskupa na \u0161v\u00e9dskom regentovi, ktor\u00fd ako najvy\u0161\u0161ia laick\u00e1 autorita \u0161v\u00e9dskej cirkvi nakoniec s\u00fahlasil. Proti tomu protestovali v\u0161etci ostatn\u00ed \u0161v\u00e9dski biskupi na \u010dele s\u00a0arcibiskupom Unom von Troil z\u00a0Uppsaly \u2013 evanjelick\u00fdm pr\u00edmasom \u0160v\u00e9dska, ktor\u00fd po\u010das audiencie v\u00a0kr\u00e1\u013eovskom pal\u00e1ci napom\u00ednal pred pr\u00edtomn\u00fdmi ministrami na korunnej rade regenta Karola pred jeho vlastnou vierolomnos\u0165ou a\u00a0vedom\u00fdm po\u0161pinen\u00edm cti \u0161v\u00e9dskej evanjelickej cirkvi i\u00a0kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho majest\u00e1tu. Varoval regenta Karola, aby nevnucoval niekomu in\u00e9mu in\u00fa vieru ako t\u00fa, v\u00a0ktorej bol s\u00e1m vychovan\u00fd. Pre neevanjelick\u00fa princezn\u00fa bol ochotn\u00fd udeli\u0165 di\u0161penz \u2013 v\u00fdnimku \u2013 s\u00a0t\u00fdm, \u017ee evanjeli\u010dkou sa princezn\u00e1 stane form\u00e1lne, pri\u010dom ortodoxn\u00fd r\u00edtus si v\u00a0s\u00fakrom\u00ed smie ponecha\u0165. Prejavil obavy z\u00a0mo\u017enej vojenskej intervencie Ruska a\u00a0predpovedal hanbu \u0161v\u00e9dskeho dvora pred celou Eur\u00f3pou a\u00a0Bohom. Taktie\u017e varoval regenta pred rozkolom v\u00a0cirkvi kv\u00f4li politick\u00fdm ot\u00e1zkam. M\u00e1rne. Regent v\u00a0hneve arcibiskupove n\u00e1mietky a\u00a0obavy ignoroval a\u00a0skon\u010dil zasadnutie korunnej rady a\u00a0audienciu arcibiskupa na nej.<\/p>\n

\"Uno<\/a>

Uno von Troil, evanjelick\u00fd arcibiskup a pr\u00edmas \u0161v\u00e9dsky<\/p><\/div>\n

Arcibiskupa z\u00a0Uppsaly na regentov pokyn vyviedla kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 Garda z\u00a0pal\u00e1ca a\u00a0vyhodila ho do snehu. Arcibiskup bol ihne\u010f eskortovan\u00fd do dom\u00e1ceho v\u00e4zenia a mal na neur\u010dito\u00a0z\u00e1kaz opusti\u0165 Uppsalu. C\u00e1rovn\u00fa Katar\u00ednu II. nechal \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor na \u010dele s regentom o\u00a0tejto veci na\u010falej v\u00a0nevedomosti a\u00a0neofici\u00e1lnym spr\u00e1vam o\u00a0tom zas c\u00e1rovn\u00e1 neverila. Ml\u010dal i\u00a0korunn\u00fd princ Gustav IV. Adolf. Ke\u010f \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor ozn\u00e1mil 1. XI. 1795 ofici\u00e1lne z\u00e1snuby Gustava IV. Adolfa s\u00a0protestantkou, evanjeli\u010dkou\u00a0Lujzou \u0160arlotou, k\u0148a\u017enou Meklenburgsko-\u0160verinskou, pre c\u00e1rovn\u00fa Katar\u00ednu II. a\u00a0jej rodinu to znamenalo \u0165a\u017ek\u00fa ur\u00e1\u017eku a\u00a0pre c\u00e1rsky dvor\u00a0diplomatick\u00fa prehru. Petrohrad sa o z\u00e1snub\u00e1ch dozvedel od anglick\u00e9ho vyslanca.<\/p>\n

Luter\u00e1nske Prusko ako rusk\u00fd spojenec sa \u00fastami svojho vyslanca v\u00a0Petrohrade do veci odmietlo mie\u0161a\u0165 a ostalo vo veci ne\u010dinn\u00e9. Znamenalo to ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m s\u00a0ktor\u00fdm rusk\u00e1 diplomacia nepo\u010d\u00edtala.<\/p>\n

C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. ozn\u00e1mila kr\u00e1tkym reskriptom \u0161v\u00e9dskemu regentovi, v\u00a0ktorom st\u00e1lo: \u201eMil\u00fd m\u00f4j bratranec…Budem chr\u00e1ni\u0165 \u010des\u0165 svojho Majest\u00e1tu i mojej malej Alexandry podobne a\u00a0s\u00a0rovnakou silou, ako Ste klamali Vy i\u00a0korunn\u00fd princ…<\/em>\u201c. N\u00e1sledne okam\u017eite povolala do pal\u00e1ca arm\u00e1dne \u0161pi\u010dky a vydala pr\u00edkaz gener\u00e1lovi Suvorovovi aby s\u00a0arm\u00e1dou stojacou na okol\u00ed Petrohradu zamieril k\u00a0ruskej hranici. Gener\u00e1lovi Petrovi, gr\u00f3fovi Pahlenovi vydala rozkaz aby s\u00a0koz\u00e1kmi a\u00a0kaval\u00e9riou okam\u017eite vyrazil a vyp\u00e1lil zop\u00e1r z\u00e1mkov a\u00a0miest na \u0161v\u00e9dskej strane hranice. \u010ealej maj\u00fa obaja velitelia poda\u0165 hl\u00e1senie a\u00a0vy\u010dka\u0165 na nov\u00e9 rozkazy. Pohla sa i U\u0161akovova\u00a0rusk\u00e1 baltsk\u00e1 vojnov\u00e1 flotila, ktor\u00e1 po vypl\u00e1van\u00ed z\u00a0Kron\u0161tadu ihne\u010f potopila nieko\u013eko \u0161v\u00e9dskych lod\u00ed. Rusi nestratili jedin\u00fa lo\u010f a\u00a0anglick\u00e9 lode do boja v\u00f4bec nezasiahli. Anglick\u00fd ve\u013evyslanec sa dom\u00e1hal audiencie u\u00a0c\u00e1rovnej, t\u00e1 ho po p\u00e4\u0165hodinovom \u010dakan\u00ed \u00fastami svojho z\u00e1stupcu tajomn\u00edka odk\u00e1zala na Lond\u00fdn, \u0160tokholm alebo Istanbul. C\u00e1rska pol\u00edcia na pokyn ministerstva zahrani\u010dia uvalila na \u0161v\u00e9dskeho ve\u013evyslanca dom\u00e1ce v\u00e4zenie. Ve\u013ekoknie\u017ea \u2013 c\u00e1rovi\u010d Pavol, nevestin otec d\u00f4razne naliehal na svoju matku aby vyhl\u00e1sila \u0160v\u00e9dsku vojnu. C\u00e1rovn\u00e1 v\u00e1hala, po porade s\u00a0korunnou radou a\u00a0generalitou nakoniec odmietla \u0160v\u00e9dsku vyhl\u00e1si\u0165 vojnu. Rusk\u00fd ve\u013evyslanec v\u00a0\u0160tokholme, gener\u00e1lmajor Andrej Vasilievi\u010d, gr\u00f3f Budberg dostal tajn\u00fa in\u0161trukciu diplomatickou cestou zabr\u00e1ni\u0165 sob\u00e1\u0161u s\u00a0nemeckou k\u0148a\u017enou.<\/p>\n

\"Georgijevsk\u00fd<\/a>

Georgijevsk\u00fd s\u00e1l, tr\u00f3nna sie\u0148 rusk\u00fdch imper\u00e1torov<\/p><\/div>\n

Cel\u00fd \u0160tokholm i\u00a0kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor zatia\u013e \u017eili pr\u00edpravami na sob\u00e1\u0161 a\u00a0regent Karol si z\u00a0reskriptu c\u00e1rovnej \u0165a\u017ek\u00fa hlavu nerobil, preto\u017ee za sebou c\u00edtil anglick\u00e9ho spojenca a\u00a0v\u00a0ruke mal predsa mierov\u00fa zmluvu. Svadobn\u00fd dodatok pova\u017eoval na radu anglick\u00fdch diplomatov za zmluvn\u00fd doplnok. Prusko nepokladal v\u00f4bec za nebezpe\u010dn\u00e9ho protivn\u00edka. Uppsalsk\u00e9ho arcibiskupa op\u00e4\u0165 priviezli do \u0161tokholmsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho pal\u00e1ca a\u00a0regent Karol sa mu verejne ospravedlnil a \u00faprimne\u00a0poprosil o odpustenie. Arcibiskup vzal regenta ako kaj\u00facnika na milos\u0165. \u0160v\u00e9dsky dvor u\u017e o\u010dak\u00e1val pr\u00edchod nevesty ke\u010f \u0161v\u00e9dsky regent po desiv\u00fdch spr\u00e1vach z\u00a0pohrani\u010dia a\u00a0z\u00a0pohrani\u010dn\u00fdch v\u00f4d v\u00a0poslednej chv\u00edli zmenil rozhodnutie. Z\u00e1snuby a\u00a0svadba boli definit\u00edvne a\u00a0okam\u017eite zru\u0161en\u00e9. \u0160tokholm o\u00a0tom obratom informoval c\u00e1rsky dvor v\u00a0Petrohrade, aj lond\u00fdnsky dvor. V\u00a0Lond\u00fdne zavl\u00e1dli opr\u00e1vnen\u00e9 obavy z\u00a0mo\u017enej vojny na severe s\u00a0neist\u00fdm v\u00fdsledkom pre anglick\u00e9 zbrane. Katar\u00edna II. sprvoti nereagovala a stiahla svoje vojsko a\u00a0flotilu a\u017e po opakovan\u00fdch prosb\u00e1ch \u0161v\u00e9dskeho regenta a\u00a0po opakovan\u00fdch pr\u00edhovoroch anglick\u00e9ho dvora. Anglick\u00e9 lode e\u0161te predt\u00fdm bez boja opustili baltsk\u00e9 vody… Prusko deklarovalo \u0160v\u00e9dsku a Anglicku, \u017ee je to v\u00fdlu\u010dne rusko-\u0161v\u00e9dska vec a\u00a0berl\u00ednsky dvor nevid\u00ed zatia\u013e d\u00f4vod na z\u00e1sah. Lond\u00fdn tak kone\u010dne pochopil, \u017ee s\u00a0Petrohradom nie je do bud\u00facna vhodn\u00e9 ma\u0165 bez spojencov otvoren\u00fa roztr\u017eku a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie kv\u00f4li nejakej svadbe ktor\u00e1 sa t\u00fdka len \u0160tokholmu, zatia\u013e\u010do ove\u013ea ju\u017enej\u0161ie v\u00a0Eur\u00f3pe a\u00a0inde vo svete sa dej\u00fa d\u00f4le\u017eitej\u0161ie veci, z\u00a0ktor\u00fdch v bud\u00facnosti Albi\u00f3n m\u00f4\u017ee len profitova\u0165 a\u00a0m\u00f4\u017ee si tak \u0161etri\u0165 arm\u00e1du i\u00a0lo\u010fstvo. V\u00a0rokoch 1800- 1801 bude Lond\u00fdn v\u00a0rusk\u00fdch veciach postupova\u0165 ove\u013ea obozretnej\u0161ie a\u00a0v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku\u00a0m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee u\u017e aj ove\u013ea efekt\u00edvnej\u0161ie a z\u00e1kernej\u0161ie…<\/p>\n

\"Princ<\/a>

Princ Gust\u00e1v Adolf Vasa, \u0161v\u00e9dsky n\u00e1sledn\u00edk tr\u00f3nu<\/p><\/div>\n

V\u00a0apr\u00edli roku 1796 pri\u0161la zo \u0161v\u00e9dskej strany op\u00e4\u0165 re\u010d na sob\u00e1\u0161, pri\u010dom u\u017e kr\u00e1\u013e Gust\u00e1v IV. Adolf a\u00a0b\u00fdval\u00fd regent Karol boli pozvan\u00ed Katar\u00ednou II. na n\u00e1v\u0161tevu Petrohradu, kam pricestovali inkognito. C\u00e1rovn\u00e1 oboch prijala s\u00edce zdvorilo ale chladne. Stretnutie mlad\u00e9ho p\u00e1ru v\u0161ak prebehlo nad o\u010dak\u00e1vanie dobre, mlad\u00ed \u013eudia skuto\u010dne na\u0161li v\u00a0sebe za\u013e\u00fabenie a\u00a0str\u00e1vili mnoho \u010dasu konverz\u00e1ciou, prech\u00e1dzkami a\u00a0n\u00e1v\u0161tevou kult\u00farnych podujat\u00ed . Gust\u00e1v bol Alexandrou skuto\u010dne o\u010daren\u00fd i\u00a0jej znalos\u0165ou \u0161v\u00e9d\u010diny. Alexandre sa rovnako p\u00e1\u010dil vysok\u00fd, dobre stavan\u00fd a\u00a0modrook\u00fd \u0161v\u00e9dsky princ. 25.VIII. 1796 ofici\u00e1lne po\u017eiadal Gust\u00e1v IV. Adolf c\u00e1rovn\u00fa Katar\u00ednu II. o\u00a0ruku ve\u013ekok\u0148a\u017enej Alexandry Pavlovny.<\/p>\n

C\u00e1rovn\u00e1 s\u00fahlasila. Bola v\u0161ak pou\u010den\u00e1 minulos\u0165ou a\u00a0vierolomnos\u0165ou svojho bratranca. Poverila preto svojho posledn\u00e9ho favorita, Plat\u00f3na Petra Alexandrovi\u010da, gr\u00f3fa Zubova ako svojho osobn\u00e9ho splnomocnenca a\u00a0spolu s\u00a0n\u00edm Arkadija Ivanovi\u010da Morkova, tajomn\u00edka rusk\u00e9ho kol\u00e9gia zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a\u00a0b\u00fdval\u00e9ho rusk\u00e9ho ve\u013evyslanca vo \u0160v\u00e9dsku, pr\u00edpravou negocia\u010dnej dohody a\u00a0splnomocnila ich k\u00a0rokovaniam o nej. C\u00e1rovn\u00e1 si dala jedin\u00fa podmienku: na rokovaniach za \u0161v\u00e9dsku stranu nebude pr\u00edtomn\u00fd jej bratranec, \u0161v\u00e9dsky regent Karol. \u0160v\u00e9dska strana s\u00fahlasila. Z\u00e1rove\u0148 po\u017eiadala o\u00a0dovolenie zostavi\u0165 text zmluvy. C\u00e1rovn\u00e1 s\u00fahlasila a rovnako svojho syna Pavla prezieravo vyl\u00fa\u010dila z\u00a0ak\u00fdchko\u013evek rokovan\u00ed. 30.\u00a0VIII. 1796 za\u010d\u00ednaj\u00fa v Petrohrade ofici\u00e1lne rokovania medzi \u0160v\u00e9dskom a\u00a0Ruskom.<\/p>\n

Na prvom mieste bola pochopite\u013ene ot\u00e1zka bud\u00faceho vierovyznania bud\u00facej \u0161v\u00e9dskej kr\u00e1\u013eovnej. Hlavn\u00fd rusk\u00fd prokur\u00e1tor a\u00a0\u010dlen ruskej deleg\u00e1cie Alexander Nikolajevi\u010d Samojlov sa v\u00a0spomienkach svojmu synovcovi, gener\u00e1lovi Nikolajovi Nikolajevi\u010dovi Rajevsk\u00e9mu (bojoval nesk\u00f4r pri Borodine) vyjadril o\u00a0rokovaniach takto: \u201e\u0160v\u00e9dski p\u00e1ni boli zbo\u017en\u00ed, ve\u013emi \u010destn\u00ed a\u00a0pr\u00e1va znal\u00ed mu\u017ei. Ve\u013emi l\u00e1skavo a\u00a0pritom n\u00e1stoj\u010divo n\u00e1s ubezpe\u010dovali, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9 aby pod\u013ea \u0161v\u00e9dskeho pr\u00e1va ich kr\u00e1\u013eovn\u00e1 bola in\u00e9ho vierovyznania ako kr\u00e1\u013e, pri\u010dom toto i\u00a0svoje tvrdenia podlo\u017eili mnoh\u00fdmi n\u00e1zorn\u00fdmi pr\u00edkladmi a\u00a0naskutku n\u00e1m ni\u010d nezatajili.<\/em>\u201c Rokovania uviazli tak ako predt\u00fdm na tomto bode.<\/p>\n

Rusk\u00e1 deleg\u00e1cia v\u00a0duchu priebe\u017ene prich\u00e1dzaj\u00facich tajn\u00fdch in\u0161trukcii z\u00a0Petrohradu pohrozila odchodom a\u00a0t\u00fdm ukon\u010denie rokovan\u00ed. Gr\u00f3f Zubov nevylu\u010doval obnovenie vojensk\u00fdch oper\u00e1cii. Na \u0161v\u00e9dsku stranu tento n\u00e1tlak priniesol \u017eelan\u00fd \u00fa\u010dinok. Vojnu z\u00a0Ruskom si slab\u00e9 \u0160v\u00e9dsko nemohlo dovoli\u0165 a\u00a0z\u00a0Albi\u00f3nu dostalo u\u017e predt\u00fdm jasn\u00fa odpove\u010f: lond\u00fdnsky dvor rozhodne nemieni viac nasadzova\u0165 svoju arm\u00e1du a lo\u010fstvo kv\u00f4li dynastick\u00fdm sob\u00e1\u0161om na severe. Tvrdos\u0165 rokovan\u00ed ostro kontrastovala s\u00a0bohat\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm programom \u2013 koncertmi, divadeln\u00fdmi predstaveniami, ve\u013ek\u00fdmi ve\u010derami a\u00a0recepciami v\u00a0Petrodvorci, Zimnom pal\u00e1ci a\u00a0na \u0161v\u00e9dskom ve\u013evyslanectve. Samozrejmos\u0165ou boli po\u013eova\u010dky a\u00a0vych\u00e1dzky na koni po\u010das ktor\u00fdch sa nevestin otec Pavol uk\u00e1zal ako l\u00e1skav\u00fd a pozorn\u00fd hostite\u013e a\u00a0Alexandra Pavlovna ako vyspel\u00e1 a\u00a0vychovan\u00e1 ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1. Spolo\u010densk\u00fdch udalost\u00ed sa, samozrejme, z\u00fa\u010dast\u0148ovali ve\u013evyslanci in\u00fdch kraj\u00edn \u2013 bol pr\u00edtomn\u00fd anglick\u00fd, franc\u00fazsky, \u0161panielsky ve\u013evyslanec. \u010ealej i\u00a0ve\u013evyslanci mal\u00fdch nemeck\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Samozrejme, medzi nimi nemohli ch\u00fdba\u0165 ani ve\u013evyslanci Pruska a\u00a0Rak\u00faska.<\/p>\n

\"Alexandra<\/a>

Alexandra Pavlovna v \u010dase z\u00e1snub zo \u0161v\u00e9dskym n\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu<\/p><\/div>\n

Vidiac bezv\u00fdchodiskov\u00fa situ\u00e1ciu, obr\u00e1tila sa \u0161v\u00e9dska deleg\u00e1cia priamo na Gust\u00e1va IV. Adolfa. Ten nakoniec po dlhej porade zo svojim str\u00fdkom a s\u00a0anglick\u00fdm ve\u013evyslancom ust\u00fapil. D\u0148a 2. IX. 1796 zasiela c\u00e1rovnej Katar\u00edne II. p\u00edsomne Gust\u00e1v IV. Adolf svoje stanovisko, v\u00a0ktorom uv\u00e1dza, \u017ee Alexandra Pavlovna si m\u00f4\u017ee na\u010falej ponecha\u0165 svoju ortodoxn\u00fa vieru a\u00a0teda s\u00e1m kr\u00e1\u013e garantuje verejn\u00fa slobodu jej vierovyznania. Z\u00e1rove\u0148 d\u00e1va panovn\u00ed\u010dke na vedomie, \u017ee jeho stanovisko bude zazmluvnen\u00e9. C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. d\u00e1va po pre\u010d\u00edtan\u00ed n\u00e1vrhu zmluvy s\u00fahlas \u0161v\u00e9dskej strane na vyhotovenie negocia\u010dnej zmluvy a\u00a0\u017eiada \u0161v\u00e9dsku stranu o\u00a0zakomponovanie Gust\u00e1vovho stanoviska do nej. P\u00e1r dn\u00ed nato \u2013 6.IX. 1796 \u0161v\u00e9dski vyslanci form\u00e1lne \u017eiadaj\u00fa v\u00a0mene Gust\u00e1va IV. Adolfa c\u00e1rovn\u00fa Katar\u00ednu II. o\u00a0ruku ve\u013ekok\u0148a\u017enej Alexandry Pavlovny. C\u00e1rovn\u00e1 d\u00e1va svoj s\u00fahlas. Zmluvn\u00e9 strany si \u010das kr\u00e1tia kult\u00farou. Vrcholom je \u00fa\u010das\u0165 \u0161v\u00e9dskej deleg\u00e1cie na man\u00e9vroch vojska v\u00a0Gat\u010dine, ktor\u00fdm vel\u00ed ve\u013ekoknie\u017ea-c\u00e1rovi\u010d Pavol a\u00a0jeho synovia: ve\u013ekoknie\u017eat\u00e1 Alexander Pavlovi\u010d a\u00a0Kon\u0161tant\u00edn Pavlovi\u010d. Stanovil sa i\u00a0term\u00edn sl\u00e1vnostn\u00e9ho podpisu \u0161t\u00e1tnej zmluvy. Ofici\u00e1lna zmluva mala by\u0165 podp\u00edsan\u00e1 11.IX. 1796 v\u00a0tr\u00f3nnej s\u00e1le Zimn\u00e9ho pal\u00e1ca v\u00a0Petrohrade a\u00a0z\u00e1rove\u0148 to mali by\u0165 i\u00a0z\u00e1snuby. Obe strany s\u00a0d\u00e1tumom a\u00a0obsahom zmluvy s\u00fahlasili a\u00a0ni\u010d tak nest\u00e1lo v\u00a0ceste z\u00e1snub\u00e1m a\u00a0neskor\u0161iemu sob\u00e1\u0161u. \u0160v\u00e9dsky n\u00e1sledn\u00edk tr\u00f3nu zo sprievodom odcestoval do Petrohradu.<\/p>\n

Ke\u010f toho d\u0148a mali rusk\u00ed splnomocnenci gr\u00f3fi Zubov a\u00a0Morkov podp\u00edsa\u0165 zmluvu, r\u00e1no zistili \u017ee sa v\u00a0nej v\u00f4bec nenach\u00e1dza klauzula o\u00a0ponechan\u00ed si ortodoxnej viery ve\u013ekok\u0148a\u017enou Alexandrou Pavlovnou \u2013 teda o\u00a0slobode jej vierovyznania \u2013 tak ako to p\u00edsomne deklaroval Gust\u00e1v IV. Adolf imper\u00e1torke. Rusk\u00ed splnomocnenci dali c\u00e1rovn\u00fa a\u00a0c\u00e1rovi\u010da Pavla ihne\u010f informova\u0165 a\u00a0sami v\u00a0mene c\u00e1rovnej\u00a0po\u017eiadali \u0161v\u00e9dsku deleg\u00e1ciu o\u00a0okam\u017eit\u00e9 vysvetlenie tejto veci. \u0160v\u00e9dska deleg\u00e1cia \u010destne ozn\u00e1mila, \u017ee dohodu nakoniec v\u00a0tajnosti finalizoval s\u00e1m Gust\u00e1v IV. Adolf a oni\u00a0konali na jeho v\u00fdslovn\u00fd pr\u00edkaz. S\u00fa\u010dasne po\u017eiadal ve\u013ekoknie\u017ea \u2013 c\u00e1rovi\u010d Pavol o okam\u017eit\u00e9\u00a0stretnutie \u0161v\u00e9dskeho kr\u00e1\u013ea Gustava IV. Adolfa. Kr\u00e1\u013e po svojom velite\u013eovi str\u00e1\u017ee odk\u00e1zal, \u017ee si v\u0161etko rozmyslel a ned\u00e1 nikdy svojmu \u013eudu kr\u00e1\u013eovn\u00fa neevanjelick\u00e9ho vierovyznania a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie ortodoxn\u00e9ho. Zamkol sa vo svojich izb\u00e1ch a\u00a0pred vchody postavil svoju telesn\u00fa \u0161v\u00e9dsku Gardu.<\/p>\n

C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. o\u00a0veci zatia\u013e nevedela, nako\u013eko nechcela by\u0165 v\u00a0to r\u00e1no nik\u00fdm ru\u0161en\u00e1. Ona v\u00a0c\u00e1rskom r\u00fachu i\u00a0cel\u00fd dvor zatia\u013e \u010dakali v\u00a0tr\u00f3nnej s\u00e1le na pr\u00edchod \u0161v\u00e9dskej deleg\u00e1cie a\u00a0\u0161v\u00e9dskeho kr\u00e1\u013ea zo sprievodom. Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 Alexandra Pavlovna bola oble\u010den\u00e1 v\u00a0svadobn\u00fdch \u0161at\u00e1ch. Vyzerala \u0161\u0165astne a o\u010daruj\u00faco. Boli pr\u00edtomn\u00ed v\u0161etci vysok\u00ed predstavitelia ortodoxnej pravosl\u00e1vnej cirkvi na \u010dele s\u00a0moskovsk\u00fdm archipatriarchom. Ke\u010f sa po viac ako \u0161tvorhodinovom \u010dakan\u00ed dozvedela c\u00e1rovn\u00e1 cel\u00fa pravdu, dostala slab\u00fa por\u00e1\u017eku a\u00a0bola odovzdan\u00e1 do starostlivosti dvorn\u00fdch lek\u00e1rov. Ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 Alexandra Pavlovna sa okam\u017eite psychicky zr\u00fatila, jej sprievod ju odniesol do jej komn\u00e1t kde sa zamkla. \u0160v\u00e9dsky ve\u013evyslanec v\u00a0mene kr\u00e1\u013ea zru\u0161il do\u010dasne podpis zmluvy i\u00a0z\u00e1snuby a ospravedlnil pred v\u0161etk\u00fdmi kr\u00e1\u013eovo spr\u00e1vanie nevo\u013enos\u0165ou a\u00a0silnou n\u00e1dchou. Iste chr\u00e1nil ako dobr\u00fd dvoran \u010des\u0165 svojho kr\u00e1\u013ea.<\/p>\n

\"\u0160tokholmsk\u00fd<\/a>

\u0160tokholmsk\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pal\u00e1c Drottningholm<\/p><\/div>\n

C\u00e1rovi\u010d Pavol i\u00a0gr\u00f3f Zubov boli za okam\u017eit\u00e9 vyhl\u00e1senie vojny \u0160v\u00e9dsku a\u00a0Anglicku a\u00a0rozbehli sa vojnov\u00e9 pr\u00edpravy. Bolo zvolan\u00e9 mimoriadne zasadnutie korunnej rady, ktorej predsedal c\u00e1rovi\u010d Pavol. Suvorovovi i\u00a0Pahlenovi boli odoslan\u00e9 rozkazy skoncentrova\u0165 ich sily. Baltsk\u00e1 flotila bola uveden\u00e1 do stavu bojovej pohotovosti. Evanjelick\u00fd prusk\u00fd dvor ako rusk\u00fd spojenec nab\u00e1dal prostredn\u00edctvom svojho ve\u013evyslanca \u0160v\u00e9dsko k\u00a0rozumu a\u00a0\u00fastretovosti. Argumentoval vz\u00e1jomnou jednotou evanjelickej viery a\u00a0apeloval na panovn\u00edkovu zodpovednos\u0165 pred Bohom. Korunn\u00e1 rada v\u0161ak bez vedomia c\u00e1rovnej odmietla urobi\u0165 ak\u00e9ko\u013evek z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 \u010fal\u0161ie rozhodnutie vo vojnov\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch vo vz\u0165ahu k\u00a0\u0160v\u00e9dsku a\u00a0kategoricky sa postavila proti c\u00e1rovi\u010dov\u00fdm n\u00e1vrhom. Ke\u010f sa c\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. zotavila, ostro pokarhala svojho syna a\u00a0gr\u00f3fa Zubova a\u00a0prik\u00e1zala arm\u00e1de zastavi\u0165 vojnov\u00e9 pr\u00edpravy a\u00a0baltskej flotile stiahnu\u0165 sa do pr\u00edstavov.<\/p>\n

Druh\u00e9ho d\u0148a sa kr\u00e1\u013e Gust\u00e1v IV. Adolf z\u00fa\u010dastnil na plese man\u017eelky ve\u013ekoknie\u017ea\u0165a Kon\u0161tant\u00edna Pavlovi\u010da, M\u00e1rie Fjodorovny (rodenej ako J\u00falia Henrieta, princezn\u00e1 Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00e1, zo star\u00e9ho evanjelick\u00e9ho rodu). Na plese sa mu od v\u0161etk\u00fdch dostalo ve\u013emi chladn\u00e9ho prijatia a\u00a0po necelej hodine ples s\u00a0hanbou opustil. Traduje sa historka, \u017ee poloautistick\u00e9 ve\u013ekoknie\u017ea Kon\u0161tant\u00edn Pavlovi\u010d ho s \u00fasmevom osobne priv\u00edtal, pote\u0161il sa jeho dobr\u00e9mu zdraviu a\u00a0pon\u00fakol ho malou \u010da\u0161ou v\u00edna. Pritom sa zamyslel a\u00a0poznamenal k\u00a0v\u0161etk\u00fdm z\u00fa\u010dastnen\u00fdm, \u017ee k\u00fdm \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013e dopije poh\u00e1r v\u00edna, on ve\u013ekoknie\u017ea si zatia\u013e rozmysl\u00ed, \u010di \u0161v\u00e9dskemu kr\u00e1\u013eovi povol\u00ed od\u00eds\u0165 bez \u00fahony \u2013 a\u00a0to hne\u010f \u2013 sl\u00e1vnostn\u00fdm schodi\u0161\u0165om s\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edmi poctami, alebo ho nech\u00e1 vyhodi\u0165 von oknom nah\u00e9ho do mrazu a\u00a0vypr\u00e1ska\u0165 bi\u010dom svojimi koz\u00e1kmi z n\u00e1dvoria\u00a0pal\u00e1ca.<\/p>\n

Alexandra Pavlovna sa na plese nez\u00fa\u010dastnila. C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. pri\u0161la, po \u0161tvr\u0165hodine v\u0161ak na \u0148u do\u013eahla nevo\u013enos\u0165 a\u00a0op\u00e4\u0165 sa odovzdala do lek\u00e1rskej starostlivosti. Na rozhovor o\u00a0zmluve u\u017e neostal \u010das, hoci diskusie o mo\u017enosti\u00a0sob\u00e1\u0161a tu st\u00e1le boli.<\/p>\n

\"Prehliadka<\/a>

Prehliadka c\u00e1rskej Gardy v Gat\u010dine pred c\u00e1rovi\u010dom Pavlom.<\/p><\/div>\n

Kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie o\u00a0obnoven\u00ed rozhovorov sa v\u017edy odkladalo a\u00a0\u0161v\u00e9dska strana v\u017edy ospravedl\u0148ovala kr\u00e1\u013eovo po\u010d\u00ednanie n\u00e1dchou. Tentokr\u00e1t sa ved\u013ea Pruska anga\u017eovalo i\u00a0Rak\u00fasko. \u0160v\u00e9dsky kr\u00e1\u013e zo sprievodom nakoniec z\u00a0Ruska Petrohrad opustil d\u0148a 22.\u00a0IX. 1796. C\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. u\u017e le\u017eala na smrte\u013enej posteli a\u00a0svojho syna a\u00a0n\u00e1sledn\u00edka tr\u00f3nu Pavla ironicky varovala: \u201eTo s\u00fa len Tvoji synovia a\u00a0ich \u017eeny? Ale predstav si, \u017ee by Tvoje \u010fal\u0161ie \u0161tyri dc\u00e9ry mali ma\u0165 st\u00e1le n\u00e1dchu…<\/em>\u201c<\/p>\n

Zomrela ve\u010der 7.\u00a0XI. 1796 vo svojej petrohradskej rezidencii. Pri jej posteli takmer nepretr\u017eite bola Alexandra Pavlovna, ktor\u00e1 sa o\u00a0star\u00fa mamu starala a\u00a0tr\u00e1vila pri nej najviac \u010dasu spomedzi jej vn\u00fa\u010dat.<\/p>\n

Pohreb starej mamy v\u00a0katedr\u00e1le sv\u00e4t\u00e9ho Petra a\u00a0Pavla v\u00a0petropavlovskej pevnosti na \u0148u hlboko zap\u00f4sobil. Tr\u00e1vila dlh\u00e9 hodiny na modlitb\u00e1ch za jej du\u0161u a\u00a0pom\u00fd\u0161\u013eala na vstup do mn\u00ed\u0161skeho stavu. Jej otec, teraz u\u017e ako nov\u00fd rusk\u00fd c\u00e1r Pavol I. pokra\u010doval v\u00a0rozhovoroch zo \u0161v\u00e9dskym kr\u00e1\u013eom o\u00a0mo\u017enom sob\u00e1\u0161i, no koncom roku 1796 rokovania definit\u00edvne zastavil. Probl\u00e9m konfesion\u00e1lnej odli\u0161nosti bol ve\u013emi hlbok\u00fd a\u00a0neprekonate\u013en\u00fd pre ob\u0161trukcie \u0161v\u00e9dskeho kr\u00e1\u013ea za ktor\u00fdmi nepozorovane nastupovala neskor\u0161ia du\u0161evn\u00e1 choroba.<\/p>\n

C\u00e1r Pavol I. \u0161v\u00e9dskemu kr\u00e1\u013eovi nakoniec 19.\u00a0XII. 1796 poslal n\u00f3tu, v\u00a0ktorej okrem in\u00e9ho st\u00e1lo: \u201e…pamiatka mojej matky i\u00a0moja \u010des\u0165, i\u00a0titul Jedin\u00e9ho a\u00a0Prav\u00e9ho Obrancu pravosl\u00e1vnej Viery N\u00e1m uklad\u00e1 neda\u0165 V\u00e1m za man\u017eelku na\u0161u milovan\u00fa ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00fa Alexandru Pavlovnu. A to ani v\u00a0pr\u00edpade, \u017ee by Ste prest\u00fapili na na\u0161u vieru Vy s\u00e1m a\u00a0po kolen\u00e1ch pri\u0161li cez more do Petrohradu. Ako Imper\u00e1tor celej Rusi ned\u00e1m za man\u017eelku svoju najstar\u0161iu dc\u00e9ru tak\u00e9mu ne\u010dist\u00e9mu hadovi a vierolomn\u00edkovi ako Ste Vy, Sire a\u00a0budem proti V\u00e1m vies\u0165 vojnu na mori a\u00a0na zemi, k\u00fdm V\u00e1s a\u00a0Va\u0161e kr\u00e1\u013eovstvo cel\u00e9 nezni\u010d\u00edm. Nech mi je n\u00e1pomocn\u00e1 Sv\u00e4t\u00e1 Trojica, sv\u00e4t\u00e1 Bohorodi\u010dka a\u00a0v\u0161etci sv\u00e4t\u00ed..<\/em>\u201c. Cel\u00e1 Eur\u00f3pa sa tak dozvedela cel\u00fa pravdu o\u00a0vierolomnosti \u0161v\u00e9dskeho dvora. O panovn\u00edckom\u00a0rode Vasa sa na panovn\u00edckych dvoroch vyjadrovali len ve\u013emi diskr\u00e9tne, o\u00a0to v\u0161ak s\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edm opovrhnut\u00edm. Blahej pam\u00e4ti \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013e Gustav II. Vasa sa iste v\u00a0riddarholmskom kostole obracal vo svojom sarkof\u00e1gu… Len spolo\u010dn\u00e9 diplomatick\u00e9 \u00fasilie Anglicka, Pruska a\u00a0Rak\u00faska zabr\u00e1nilo novej \u0161v\u00e9dsko-ruskej vojne. Navy\u0161e, bol tu u\u017e aktu\u00e1lny konflikt z\u00a0revolu\u010dn\u00fdm Franc\u00fazskom, novodob\u00fdm ru\u0161ite\u013eom poriadku v\u00a0Eur\u00f3pe. Mo\u017eno niekde tu bol n\u00e1znak neskor\u0161ieho z\u00e1kladu III.\u00a0koal\u00edcie proti napoleonsk\u00e9mu Franc\u00fazsku…<\/p>\n

\"Gust\u00e1v<\/a>

Gust\u00e1v IV. Adolf ako \u0161v\u00e9dsky kr\u00e1\u013e u\u017e v \u010dase postupuj\u00facej du\u0161evnej choroby a jeho erotick\u00e1 skica.<\/p><\/div>\n

\u0164a\u017eko si jasne predstavi\u0165, ak\u00e9 stopy zanechali tieto udalosti v\u00a0psychike mladej a\u00a0pred\u010dasne dospievaj\u00facej ve\u013ekok\u0148a\u017enej. Ist\u00e9 je, \u017ee po n\u00e1stupe svojho otca na tr\u00f3n sa stala celkom iste jednou z\u00a0naj\u017eiadanej\u0161\u00edch artiklov na eur\u00f3pskom trhu neviest. Hoci Eur\u00f3pa stala na prahu nov\u00fdch \u010dasov, dynastick\u00e9 sob\u00e1\u0161e st\u00e1le predstavovali s\u00edce nie u\u017e najhlavnej\u0161\u00ed ale predsa jeden z\u00a0rozhoduj\u00facich faktorov eur\u00f3pskej politiky, i\u00a0ke\u010f im nebola u\u017e pripisovan\u00e1 tak\u00e1 \u00faloha, ako v\u00a014.\u201317. storo\u010d\u00ed. Konkr\u00e9tne, rak\u00faski Habsburgovci v\u00a0tom mali ve\u013emi bohat\u00fa prax a\u00a0celej Eur\u00f3pe mohli ude\u013eova\u0165 lekcie… Najstar\u0161ia dc\u00e9ra rusk\u00e9ho imper\u00e1tora \u017eila bokom od t\u00fdchto \u00favah, i\u00a0ke\u010f sporadicky sa objavovali pokusy o\u00a0ponuku k\u00a0sob\u00e1\u0161u. Tie prich\u00e1dzali najm\u00e4 z\u00a0mal\u00fdch nemeck\u00fdch \u0161t\u00e1tikov, no c\u00e1r Pavol I. ich nereflektoval a\u00a0v\u00a0ot\u00e1zke v\u00fdberu \u017een\u00edcha pre svoju dc\u00e9ru si ponechal v\u00fdsadn\u00e9 pr\u00e1vo pre seba \u2013 presne v\u00a0duchu svojej zve\u010dnenej imper\u00e1torskej matky.<\/p>\n

V\u00a0roku 1798 sa diskr\u00e9tne objavil na petrohradskom dvore z\u00a0Lond\u00fdna tlmo\u010den\u00fd n\u00e1zor, \u017ee by sa ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 Alexandra Pavlovna mohla v\u00a0bud\u00facnosti sta\u0165 man\u017eelkou n\u00e1sledn\u00edka anglick\u00e9ho tr\u00f3nu, pr\u00edpadne in\u00e9ho anglick\u00e9ho alebo nemeck\u00e9ho princa z\u00a0rodu spriaznen\u00e9ho s\u00a0anglickou kr\u00e1\u013eovskou rodinou. Nevestinho otca to popudilo. V\u00a0rozhovore s\u00a0franc\u00fazskym ve\u013evyslancom komentoval t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 svojsky a jednozna\u010dne: \u201e…ve\u013ekok\u0148a\u017en\u00e1 nie je bal\u00edk ko\u017eu\u0161\u00edn a\u00a0s\u00a0t\u00fdmi vydriduchmi, lodiarmi a\u00a0potkaniarmi nehandlujem…!…<\/em>\u201c Do \u00favahy tak e\u0161te prich\u00e1dzalo Prusko, ku ktor\u00e9mu c\u00e1r Pavol I. prechov\u00e1val obdiv. T\u00fdkal sa v\u0161ak len arm\u00e1dy. C\u00e1r Pavol I. svoj osobn\u00fd postoj k\u00a0\u0161v\u00e9dskemu a anglick\u00e9mu dvoru nezmenil a\u00a0nikdy lond\u00fdnskemu dvoru nezabudol jeho tich\u00fa podporu \u0160v\u00e9dsku. Berl\u00ednskemu dvoru zas nezabudol jeho vierolomnos\u0165. Napriek postupuj\u00facej psychickej chorobe mal v\u00a0ot\u00e1zke v\u00fdberu svojho za\u0165a a\u00a0\u017een\u00edcha pre svoju najmil\u0161iu dc\u00e9ru po t\u00fdchto sk\u00fasenostiach vo svojej chor\u013eavej\u00facej hlave nav\u017edy a definit\u00edvne jasno: \u017ee nikdy sa n\u00edm nestane ani \u0161v\u00e9dsky, ani anglick\u00fd princ, ba ani \u017eiaden z\u00a0nemeck\u00fdch princov spriaznen\u00fd rodovo s\u00a0panovn\u00edckymi dvormi v\u00a0Lond\u00fdne a\u00a0Berl\u00edne.<\/p>\n

 <\/p>\n

Venovan\u00e9 pamiatke mojej mamy.<\/p>\n

 <\/p>\n

(Koniec prvej \u010dasti<\/em>.)<\/p>\n

 <\/p>\n

(PeS<\/em>)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Narodila sa v Katar\u00ednskom pal\u00e1ci panovn\u00edckej rezidencie v C\u00e1rskom Sele ako tretie die\u0165a rusk\u00e9ho imper\u00e1tora Pavla I. a jeho man\u017eelky, ruskej imper\u00e1torky M\u00e1rie Fjodorovny. Ved\u013ea najstar\u0161\u00edch synov Alexandra Pavlovi\u010da \u2013 neskor\u0161ieho rusk\u00e9ho imper\u00e1tora Alexandra I. \u2013 a mlad\u0161ieho Kon\u0161tant\u00edna Pavlovi\u010da, bola Alexandra Pavlovna najstar\u0161ou dc\u00e9rou panovn\u00edckeho p\u00e1ru.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":16409,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,31],"tags":[6277,5866],"class_list":["post-16406","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-evropa-v-letech-1789-1821","tag-alexandra-pavlovna","tag-rusko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16406","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=16406"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16406\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":16429,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16406\/revisions\/16429"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/16409"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=16406"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=16406"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=16406"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}