{"id":16430,"date":"2020-11-14T15:03:22","date_gmt":"2020-11-14T13:03:22","guid":{"rendered":"http:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/?p=16430"},"modified":"2024-11-27T15:32:44","modified_gmt":"2024-11-27T13:32:44","slug":"andrej-grof-oreilly","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/andrej-grof-oreilly\/","title":{"rendered":"Andrej, gr\u00f3f O\u2018Reilly"},"content":{"rendered":"

Andrej, gr\u00f3f O\u2018Reilly<\/strong><\/p>\n

(3.\u00a0VIII. 1742 Balleulough, \u00cdrsko \u2013 5.\u00a0VII. 1832, Viede\u0148, Rak\u00fasko)<\/p>\n

C. k. podmar\u0161al, majite\u013e \u0161valis\u00e9rskeho pluku \u010d.\u00a03<\/em><\/p>\n

Cis\u00e1rsky komorn\u00edk<\/em><\/p>\n

\"O\u00b4Reillyho<\/a>

O\u00b4Reillyho portr\u00e9t.<\/p><\/div>\n

Narodil sa na z\u00e1mku Ballinlough v\u00a0gr\u00f3fstve Roscommon v\u00a0dne\u0161nom severnom \u00cdrsku a s\u00edce v\u00a0rodine \u0161\u013eachtica, ktor\u00fd bol sudcom v\u00a0roscommonskom gr\u00f3fstve. Jeho rodina bola pr\u00edsne katol\u00edckeho vierovyznania, \u017eila napriek dobr\u00e9mu zabezpe\u010deniu skromne. Otec sa rozhodol po\u010das n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch nepokojov medzi katol\u00edkmi a\u00a0protestantmi, ktor\u00e9 sa na ostrovoch rozhoreli, pres\u00eddli\u0165 s\u00a0rodinou do Eur\u00f3py. Po kr\u00e1tkych pobytoch vo Franc\u00fazsku a\u00a0Sasku sa nakoniec O\u2018Reillyovci us\u00eddlili v katol\u00edckom\u00a0Rak\u00fasku. D\u00f4vodom na odchod rodiny zo Saska boli n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 d\u00f4vody. Protestantsk\u00ed Sasi d\u00e1vali \u00edrskym katol\u00edckym pri\u0161elcom najavo, \u017ee v\u00a0ich krajine nie s\u00fa v\u00edtan\u00ed. Hlavn\u00fdm impulzom bol v\u0161ak \u0165a\u017ek\u00fd fyzick\u00fd inzult otca neskor\u0161ieho gener\u00e1la rodinou ods\u00faden\u00e9ho po vynesen\u00ed viny s\u00fadom. O\u2018Reillyho otec nakoniec z\u00edskal v\u00a0hodnosti majora miesto ni\u017e\u0161ieho referenta pri Hlavnom vojenskom apela\u010dnom s\u00fade vo Viedni a\u00a0nesk\u00f4r sa stal jeho st\u00e1lym pr\u00edsediacim a\u00a0nakoniec jeho podpredsedom. Po odchode z arm\u00e1dy sa venoval diplomacii.<\/p>\n

Mlad\u00fd Andrej vst\u00fapil po\u010das tzv.\u201csedemro\u010dnej<\/em>\u201c vojny (1756\u20131763) ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd dobrovo\u013en\u00edk na otcovu radu do rak\u00faskej cis\u00e1rskej arm\u00e1dy, svoju slu\u017ebu za\u010dal v\u00a054. pe\u0161om pluku. V\u00a0roku 1785 je s\u00a0otcovou pomocou prevelen\u00fd k\u00a0jazdectvu. Za preuk\u00e1zan\u00e9 slu\u017eby na s\u00fadoch \u017eiada O\u2018Reillyho otec uznanie svojich titulov a\u00a0\u0161\u013eachtick\u00e9ho p\u00f4vodu panovn\u00edckym dvorom. T\u00fdm by jeho rod bol pova\u017eovan\u00fd za nemeck\u00fd a rozhodnut\u00edm pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho zemsk\u00e9ho snemu za rod \u010desk\u00fd a\u00a0r\u00ed\u0161sky nemeck\u00fd \u2013 tzv. indigen\u00e1t \u2013 a\u017e 8. VII.\u00a01787 (podobn\u00fd pr\u00e1vny predpis sa pou\u017e\u00edval i\u00a0v\u00a0Uhorsku po schv\u00e1len\u00ed tamoj\u0161\u00edm snemom \u2013 pozn. PeS<\/em>). V\u00a0Uhorsku v\u0161ak O\u2018Reilly o\u00a0indigen\u00e1t priamo nepo\u017eiadal. V\u00a0Uhorsku bude uznan\u00fd a\u017e v\u00a0roku 1808 na z\u00e1klade zvykov\u00e9ho pr\u00e1va. N\u00e1sledne star\u00fd O\u2018Reilly obdr\u017eal od panovn\u00ed\u010dky M\u00e1rie Ter\u00e9zie gr\u00f3fsky titul. Prchk\u00fd mlad\u00fd podporu\u010d\u00edk jazdectva Andrej d\u0148a 28.\u00a0VIII. 1787 v\u00a0Starej Boleslavi v\u00a0s\u00faboji \u00fakladne zab\u00edja Karola, gr\u00f3fa Klebenbersk\u00e9ho, majora tosk\u00e1nskeho karabinierskeho pluku, ktor\u00fd pri\u0161iel v s\u00faboji o\u00a0zbra\u0148. Jeho otec s\u00a0pomocou vplyvn\u00fdch zn\u00e1mych tento \u010din len s\u00a0n\u00e1mahou vysvet\u013euj\u00fa a\u00a0skladaj\u00fa vysok\u00fa kauciu. Jeho syn nebude s\u00faden\u00fd za vra\u017edu ani za n\u00e1sledn\u00fa dezerciu. Na \u010das mus\u00ed utiec\u0165 do Saska.<\/p>\n

Do cis\u00e1rskej arm\u00e1dy vstupuje op\u00e4\u0165 v hodnosti majora a tak bojuje O\u2018Reilly v\u00a0rokoch 1778\u20131779 vo vojne o\u00a0tzv. \u201ebavorsk\u00e9 dedi\u010dstvo\u201c<\/em>. V\u00a0nasleduj\u00facej vojne Rak\u00faska proti Vysokej Porte (roky 1787\u20131792) bol O\u2018Reilly pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti podplukovn\u00edka, o\u00a0kr\u00e1tky \u010das nato v\u00a0roku 1789 do hodnosti plukovn\u00edka. Z\u00e1rove\u0148 obdr\u017eal menovac\u00ed dekr\u00e9t veliaceho plukovn\u00edka v\u00a0\u0161valis\u00e9rskom pluku \u201eModena<\/em>\u201c (v\u00a0roku 1798 prekvalifikovan\u00e9ho na drag\u00fansky pluk \u010d.\u00a05 \u2013 pozn PeS<\/em>). V\u00a0mlad\u00fdch rokoch je opakovane a ve\u013emi kriticky hodnoten\u00e1 jeho mor\u00e1lka a\u00a0sklony k\u00a0alkoholu a\u00a0\u017een\u00e1m, \u010do mu prin\u00e1\u0161a len nepr\u00edjemnosti. Uva\u017euje sa o\u00a0jeho prepusten\u00ed z\u00a0arm\u00e1dy, alebo v\u00a0pr\u00edpade konania slu\u017eby \u010falej jeho ob\u017ealoba a postavenie pred vojensk\u00fd s\u00fad. Zabr\u00e1nila tomu len smr\u0165 kr\u00e1\u013ea Jozefa II. a\u00a0mal\u00e1 vojensk\u00e1 amnestia nov\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Leopolda II. O\u2018Reillyho otec bol v\u00a0tom \u010dase u\u017e m\u0155tvy.<\/p>\n

Svojej novej funkcie sa O\u2018Reilly ujal v\u00a0jeseni 1789 po \u00faspe\u0161nom obliehan\u00ed Belehradu. Vo velen\u00ed modensk\u00fdm \u0161valis\u00e9rom medzit\u00fdm nahradil in\u00e9ho cudzinca v\u00a0habsbursk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch, Fridricha, dedi\u010dn\u00e9ho princa Hessensko-Homburgsk\u00e9ho, \u010derstvo pov\u00fd\u0161en\u00e9ho do hodnosti gener\u00e1lmajora. O\u2018Reilly si \u010falej rozv\u00edjal s\u00fastavne svoje vedomosti a\u00a0vojensk\u00e9 schopnosti po\u010das prv\u00fdch koali\u010dn\u00fdch vojen proti revolu\u010dn\u00e9mu Franc\u00fazsku. Z\u00edskal si re\u0161pekt a\u00a0uznanie nadriaden\u00fdch ako velite\u013e predvoja a\u00a0za svoje neskor\u0161ie z\u00e1sluhy na nemeckom a\u00a0holandskom fronte bol v\u00a016.\u00a0IV.\u00a01794 pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti gener\u00e1lmajora. Neoby\u010dajn\u00e9 uznanie si za svoje po\u010d\u00ednanie, postreh a\u00a0preh\u013ead vysl\u00fa\u017eil v\u00a0\u0165a\u017een\u00ed v\u00a0roku 1795, kde bojoval tradi\u010dne chrabro. Vyznamenal sa najm\u00e4 24.\u00a0VIII.\u00a01796 v\u00a0bojoch pri Ambergu. 20.\u00a0IV.\u00a01797 pad\u00e1 do franc\u00fazskeho zajatia, po \u010dase je v\u0161ak vymenen\u00fd. Rovnako chrabro si po\u010d\u00ednal aj v\u00a0druhej koali\u010dnej vojne, aj v\u00a0boji pri Z\u00fcrichu 4.\u00a0VI.\u00a01799, \u010d\u00edm sa \u010diasto\u010dne rehabilitoval za svoje po\u010detn\u00e9 disciplin\u00e1rne, alkoholov\u00e9 a\u00a0sexu\u00e1lne excesy z\u00a0mladosti. D\u0148a 8.\u00a0IX.\u00a01799 mu je do\u010dasne prepo\u017ei\u010dan\u00e1 hodnos\u0165 podmar\u0161ala a\u00a0je v\u00a0zostave spojenej rak\u00fasko-ruskej arm\u00e1dy na \u0161vaj\u010diarskom bojisku.<\/p>\n

\"Bitka<\/a>

Bitka pri Marengu.<\/p><\/div>\n

Nach\u00e1dzal sa pri Z\u00fcrichu v oddieli na \u013eavom kr\u00eddle pod velen\u00edm gener\u00e1la Hotzea. Rak\u00fasku bitevn\u00fa zostavu tvorili petrovarad\u00ednski hrani\u010diari v\u00a0sile batali\u00f3nu, Kounicovi strelci o\u00a0troch batali\u00f3noch, dve \u0161vadr\u00f3ny Koburgov\u00fdch drag\u00fanov a\u00a0dve \u0161vadr\u00f3ny chorv\u00e1tsko-slav\u00f3nskeho hrani\u010diarskeho hus\u00e1rskeho pluku. Po Hotzeho smrti na n\u00e1sledky zranenia je d\u0148a 6.\u00a0III.\u00a01800 O\u2018Reillymu definit\u00edvne udelen\u00e1 hodnos\u0165 podmar\u0161ala. N\u00e1sledne bol O\u2018Reilly prevelen\u00fd do Talianska, kde sl\u00fa\u017eil v\u00a0arm\u00e1de gener\u00e1la jazdy, slobodn\u00e9ho p\u00e1na Melasa. Z\u00fa\u010dastnil sa ne\u0161\u0165astnej bitky pri Marengu, v\u00a0ktorej mu jeho nadriaden\u00fd, gener\u00e1l Melas, zveril velenie pravej kr\u00eddelnej kol\u00f3ny \u2013 celkovo p\u00e4\u0165 batali\u00f3nov pechoty, komp\u00e1niu j\u00e1grov a\u00a0dve \u0161vadr\u00f3ny jazdy v\u00a0celkovej sile 3000 mu\u017eov.<\/p>\n

Jeho jednotky boli spolo\u010dne s\u00a0jednotkami podmar\u0161ala Hadika posledn\u00fdmi, ktor\u00e9 opustili ne\u0161\u0165astn\u00e9 marengsk\u00e9 bojisko. V boji tradi\u010dne preuk\u00e1zal d\u00f4vtip i\u00a0chrabros\u0165, i\u00a0ke\u010f neman\u00e9vroval tak pru\u017ene a v\u017edy\u00a0s\u00a0\u010diasto\u010dn\u00fdm oneskoren\u00edm reagoval na situ\u00e1ciu, \u010do ved\u013ea ch\u00fdb in\u00fdch velite\u013eov viedlo k\u00a0por\u00e1\u017eke Rak\u00fa\u0161anov, ktor\u00fa politicky, vojensky a\u00a0propagandisticky Napoleon Bonaparte majstrovsky vyu\u017eil.<\/p>\n

D\u0148a 18.\u00a0VIII.\u00a01800 mu bol za predo\u0161l\u00e9 z\u00e1sluhy udelen\u00fd Rytiersky kr\u00ed\u017e Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Z\u00e1rove\u0148 sa st\u00e1va veliacim gener\u00e1lom v\u00a0zakarpatskom \u013dvove, \u010d\u00edm sa st\u00e1va priamo zodpovedn\u00fdm za ostrahu rak\u00faskej a\u00a0uhorskej hranice s\u00a0Ruskom, ktor\u00e1 v\u00a0tom \u010dase bola len slabo chr\u00e1nen\u00e1. Bol tu v\u0161ak aj in\u00fd z\u00e1mer \u2013 po marengskej por\u00e1\u017eke odstr\u00e1nenie z\u00a0vidite\u013en\u00e9ho miesta v\u00a0arm\u00e1de. Rusko c\u00e1ra Pavla I. predstavovalo v\u00a0tom \u010dase pre ostatn\u00e9 eur\u00f3pske dvory ve\u013emi nevypo\u010d\u00edtate\u013en\u00fd mocensk\u00fd faktor. Zvl\u00e1\u0161\u0165 pre svojho rak\u00faskeho suseda. Pomerne zlo\u017eit\u00fa politick\u00fa situ\u00e1ciu medzi Ruskom a\u00a0Rak\u00faskom u\u017e od \u010dias rak\u00fasko-ruskej vojny proti Vysokej Porte nakoniec vyrie\u0161ila svadba mlad\u0161ieho brata kr\u00e1\u013ea Franti\u0161ka, uhorsk\u00e9ho palat\u00edna Jozefa Antona s\u00a0dc\u00e9rou rusk\u00e9ho c\u00e1ra Pavla I., ve\u013ekok\u0148a\u017enou Alexandrou Pavlovnou. O\u2018Reillyho zmysel pre poriadok v\u00a0ot\u00e1zke ochrany hranice a\u00a0ur\u010dit\u00e9 diplomatick\u00e9 nadanie si za\u010d\u00edna bli\u017e\u0161ie v\u0161\u00edma\u0165 knie\u017ea Schwarzenberg, vtedaj\u0161\u00ed rak\u00fasky ve\u013evyslanec v\u00a0Petrohrade a\u00a0jeho vojensk\u00fd pridelenec, podplukovn\u00edk gr\u00f3f P\u00e1lffy.<\/p>\n

\"Arciknie\u017ea<\/a>

Arciknie\u017ea Maximili\u00e1n d’Este, ve\u013emajster R\u00e1du nemeck\u00fdch rytierov.<\/p><\/div>\n

\u010eal\u0161ie pocty na podmar\u0161ala O\u2018Reillyho \u010dakali v\u00a0roku 1803. Kr\u00e1\u013eom Franti\u0161kom bol menovan\u00fd na n\u00e1vrh za majite\u013ea novozriaden\u00e9ho \u0161valis\u00e9rskeho pluku \u010d.3, (zl\u00fa\u010den\u00e9ho z\u00a0b\u00fdval\u00fdch Lobkovicov\u00fdch drag\u00fanov \u010d.\u00a010 a\u00a0drag\u00fanov Korunn\u00e9ho princa \u010d.\u00a02 \u2013 pozn.PeS)<\/em>, ktor\u00e9ho majite\u013eom ostal a\u017e do svojej smrti. Na sklonku roku 1803 bol navrhnut\u00fd do hodnosti gener\u00e1la kaval\u00e9rie. T\u00e1to mu mala by\u0165 udelen\u00e1 v\u00a0auguste 1805 na za\u010diatku III. koali\u010dnej vojny. Nestalo sa tak, hoci podmar\u0161al patril ku kruhu st\u00fapencov mar\u0161ala Macka. Arciknie\u017ea Karol \u013dudov\u00edt to vedel, a\u00a0i\u00a0napriek svojmu zamietav\u00e9mu stanovisku k\u00a0pov\u00fd\u0161eniu O\u2018Reillyho mu vo svojej arm\u00e1de, operuj\u00facej na talianskom fronte, zveruje velenie samostatne operuj\u00facej jazdeckej div\u00edzie. Pod priamym velen\u00edm arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta sa O\u2018Reilly z\u00fa\u010dast\u0148uje 30.\u00a0X. 1805 bitky pri Caldiere, kde sa zaskvel na \u010dele svojich jazdcov pri \u00fatokoch proti pechote mar\u0161ala Mass\u00e9nu \u00fato\u010diacej na stred rak\u00faskej zostavy. V\u00a0boji intuit\u00edvne \u00fato\u010dil a\u00a0podporil uhorsk\u00e9 pe\u0161ie pluky \u010d.\u00a031 \u201eBe\u0148ovsk\u00fd\u201c a\u00a0\u010d.39 \u201eDuka\u201c. Za svoju \u010dinnos\u0165 si vysl\u00fa\u017eil od arciknie\u017ea\u0165a n\u00e1vrh na udelenie Komand\u00e9rskeho kr\u00ed\u017ea Radu M\u00e1rie Ter\u00e9zie, ktor\u00fd mu bol udelen\u00fd 28.\u00a0V.\u00a01806. Ve\u013emi pochvalne sa o\u00a0\u0148om vyjadruje gener\u00e1l Bellegarde, pod ktor\u00fdm sl\u00fa\u017eil na pravom kr\u00eddle v\u00a0caldierskej bitke.<\/p>\n

V\u00a0\u010fal\u0161ej rak\u00fasko-franc\u00fazskej vojne v\u00a0roku 1809 sa stal ved\u013ea arciknie\u017ea\u0165a Maximili\u00e1na d\u2018Este, ve\u013emajstra R\u00e1du nemeck\u00fdch rytierov, druh\u00fdm vojensk\u00fdm velite\u013eom viedenskej pos\u00e1dky a\u00a0z\u00e1rove\u0148 viceguvern\u00e9rom Viedne. V\u00a0m\u00e1ji 1809 pritiahli Franc\u00fazi pod gener\u00e1lom Andre\u00f3ssym k\u00a0hradb\u00e1m Viedne a\u00a0vyzvali mesto ku kapitul\u00e1cii. Veliaci gener\u00e1l pevnosti a\u00a0mesta Viede\u0148 O\u2018Reilly ju odmietol. Nomin\u00e1lnym velite\u013eom bol arciknie\u017ea Maximili\u00e1n d\u2018Este, brat kr\u00e1\u013eovnej, v\u00a0tom \u010dase sa nach\u00e1dzaj\u00faci s\u00a0nepatrn\u00fdmi silami na pochode ku\u00a0Kom\u00e1rnu, ktor\u00e9 sa pripravovalo na takmer ist\u00fd franc\u00fazsky \u00fatok. Po r\u00e1bskej bitke prenasledovali Franc\u00fazi ustupuj\u00facich Uhrov v\u00a0smere na Kom\u00e1rom, kde sa za tokom Dunajom t\u00fd\u010dil mohutn\u00fd kom\u00e1r\u0148ansk\u00fd fort. Cis\u00e1rsky dvor u\u017e predt\u00fdm u\u0161iel do pevnosti Kom\u00e1rno a\u00a0\u010falej do Ko\u0161\u00edc a\u00a0\u010das\u0165 dvora do Olomouca. Kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek sa zdr\u017eiaval pri hlavnej arm\u00e1de generalissima Karola \u013dudov\u00edta, alebo pri insurekcii svojho brata, palat\u00edna Jozefa Antona na rak\u00fasko-uhorskom pomedz\u00ed.<\/p>\n

\"Bombardovanie<\/a>

Bombardovanie Viedne franc\u00fazskym delostrelectvom.<\/p><\/div>\n

Samotn\u00fd vojnov\u00fd rok 1809 bude prelomov\u00fdm v\u00a0O\u2018Reillyho vojenskej kari\u00e9re. Ako viceguvern\u00e9r Viedne bude postaven\u00fd prv\u00fdkr\u00e1t vo svojej kari\u00e9re do poz\u00edcie nielen vojaka, ale i\u00a0lok\u00e1lneho politika zodpovedn\u00e9ho za \u017eivoty civiln\u00fdch obyvate\u013eov \u2013 v\u00a0tomto pr\u00edpade s\u00fa nimi priamo obyvatelia hlavn\u00e9ho s\u00eddeln\u00e9ho mesta. Viede\u0148 m\u00e1 v\u00a0tom \u010dase pomerne ve\u013ek\u00e9 sily ur\u010den\u00e9 na obranu v\u00a0po\u010dte 35\u00a0000 mu\u017eov. Samotn\u00fd O\u2018Reilly vel\u00ed \u0161trn\u00e1stim batali\u00f3nom domobrany z\u00a0Horn\u00e9ho a\u00a0Doln\u00e9ho Rak\u00faska a\u00a0tie\u017e z\u00a0\u010ciech a\u00a0popri nim\u00a0pribli\u017ene trom tis\u00edcom ozbrojen\u00fdch me\u0161\u0165anov a\u00a0dve tis\u00edc mu\u017eov silnej\u00a0mestskej str\u00e1\u017ei. S\u00fa tu v\u0161ak i\u00a0\u010fal\u0161ie jednotky \u2013 pod podmar\u0161alom slobodn\u00fdm p\u00e1nom Kienmayerom je p\u00e4\u0165 pe\u0161\u00edch gran\u00e1tnick\u00fdch batali\u00f3nov, podmar\u0161al Dedovi\u010d vel\u00ed \u00f4smim pe\u0161\u00edm batali\u00f3nom, \u0161iestim pe\u0161\u00edm batali\u00f3nom \u0161tajerskej domobrany a\u00a0jedn\u00e9mu batali\u00f3nu domobrany z\u00a0Korut\u00e1nska. Gener\u00e1lmajor von Nordmann disponuje \u0161tyrmi pe\u0161\u00edmi batali\u00f3nmi a\u00a0polbatali\u00f3nom j\u00e1grov. Podbrigadier uhorskej insurekcie gr\u00f3f Koloni\u010d zo svojimi piatimi \u0161vadr\u00f3nami insurek\u010dn\u00fdch hus\u00e1rov s\u00fa rozpt\u00fdlen\u00ed od Viedne k\u00a0uhorskej hranici, a\u017e k\u00a0Pre\u0161porku. Franc\u00fazi sa od za\u010diatku m\u00e1ja nezadr\u017eate\u013ene bl\u00ed\u017eia dunajsk\u00fdm \u00fadol\u00edm k\u00a0Viedni. V\u0161etky bojaschopn\u00e9 jednotky s\u00fa na rozkaz generalissima arciknie\u017ea\u0165a Karola od Viedne stiahnut\u00e9 k\u00a0hlavnej rak\u00faskej arm\u00e1de. Mestu tak k\u00a0obrane ost\u00e1va len dvojtis\u00edcov\u00e1 pos\u00e1dka pod priamym O\u2018Reillyho velen\u00edm.<\/p>\n

Ke\u010f kr\u00e1tke ale intenz\u00edvne ostre\u013eovanie Viedne nemalo \u017eiaden \u00fa\u010dinok, Franc\u00fazi sa rozhodli mesto delostrelecky systematicky bombardova\u0165. Gener\u00e1l Andre\u00f3ssy, ako b\u00fdval\u00fd franc\u00fazsky vyslanec vo Viedni, opakovane vyz\u00fdval Viede\u0148 ku kapitul\u00e1cii. Ke\u010f\u017ee bombardovanie pod jeho priamym velen\u00edm sp\u00f4sobilo zna\u010dn\u00e9 \u0161kody na majetku mesta i\u00a0\u017eivotoch vieden\u010danov, maj\u00fac na zreteli tieto okolnosti, podpisuje O\u2018Reilly a\u00a0jeho 2000 mu\u017eov d\u0148a 13.\u00a0V.\u00a01809 kapitula\u010dn\u00fd akt, ktor\u00fdm Viede\u0148 pad\u00e1 do r\u00fak Franc\u00fazov. Samotn\u00fd O\u2018Reilly viac samostatn\u00e9 arm\u00e1dne velenie nedostane a\u00a0s\u0165ahuje sa do \u00fastrania. Po\u010das pobytu Franc\u00fazov vo Viedni je internovan\u00fd a gener\u00e1lom Andre\u00f3ssym predstaven\u00fd cis\u00e1rovi Napoleonovi a\u00a0mar\u0161alovi Berthi\u00e9rovi. O\u2018Reilly bol po\u010das pobytu Franc\u00fazov vo Viedni internovan\u00fd v\u00a0dom\u00e1com v\u00e4zen\u00ed.<\/p>\n

\"Situa\u010dn\u00fd<\/a>

Situa\u010dn\u00fd n\u00e1\u010drt boja o pre\u0161porsk\u00e9 predmostie.<\/p><\/div>\n

Kapitula\u010dn\u00fd akt mal \u010falekosiahle n\u00e1sledky i\u00a0pre sily rozlo\u017een\u00e9 na okol\u00ed Viedne v\u00a0Dolnom Rak\u00fasku, na \u010desko-bavorskej hranici a\u00a0na rak\u00fasko-uhorskej hranici: zbor gener\u00e1la Kienmayera, pozost\u00e1vaj\u00faci z\u00a0piatich granatierskych batali\u00f3nov, zbor gener\u00e1la Dedovi\u010da z\u00a0\u00f4smych pravideln\u00fdch, \u0161iestich dobrovo\u013en\u00edckych a\u00a0\u0161iestich domobraneck\u00fdch batali\u00f3nov, \u0161tyroch batali\u00f3nov a\u00a0dvoch \u0161vadr\u00f3n zboru gener\u00e1la Nordmanna, a\u00a0insurek\u010dnej \u0161vadr\u00f3ny pod kapit\u00e1nom Kva\u0161ajom z\u00a0tren\u010dianskej a tekovskej \u017eupy. Insurekcia spadala pod velenie hlavn\u00e9ho preddunajsk\u00e9ho brigadiera Me\u0161ka, st\u00e1la na uhorskej hranici pred Pre\u0161porkom. Podbrigadier gr\u00f3f Koloni\u010d zamieril od Neusiedlersk\u00e9ho jazera smerom k\u00a0P\u00e1pe, kde mal spr\u00e1vy o\u00a0tam operuj\u00facom jazdeckom oddiele pod gener\u00e1lmajorom Kon\u0161tant\u00ednom Ettinghausenom. Nemeck\u00e9 jednotky unikaj\u00fa k\u00a0hlavnej arm\u00e1de arciknie\u017ea\u0165a Karola \u013dudov\u00edta, Me\u0161kov roztiahnut\u00fd oddiel sa s\u0165ahuje popri \u013eavom brehu Dunaji do Uhier a\u00a0na Pre\u0161porok. Z\u00e1lo\u017en\u00ed insurek\u010dn\u00ed hus\u00e1ri z hornouhorsk\u00fdch stol\u00edc p\u00f4vodne st\u00e1li na okol\u00ed dne\u0161n\u00e9ho \u010cunova, Jaroviec a\u00a0Rusoviec. Pre\u0161li Pre\u0161porkom a\u00a0zabezpe\u010dovali nesk\u00f4r komunika\u010dn\u00fa a z\u00e1sobovaciu l\u00edniu, d\u00f4le\u017eit\u00fa cestu medzi s\u00eddeln\u00fdm uhorsk\u00fdm mestom a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi d\u00f4le\u017eit\u00fdmi hornouhorsk\u00fdmi mestami : Trnavou, Tren\u010d\u00ednom, Topo\u013e\u010danmi, Nitrou, Nov\u00fdmi Z\u00e1mkami. V z\u00e1padnom\u00a0Tekove pri \u0160imonovanoch a\u00a0Os\u013eanoch sa nach\u00e1dzal ve\u013ek\u00fd v\u00fdcvikov\u00fd t\u00e1bor a\u00a0zhroma\u017edisko hornouhorskej pe\u0161ej insurekcie z\u00a0Oravy, Liptova, Tren\u010dianska, Nitrianska, Hontu, Tekova a\u00a0Zvolena v\u00a0po\u010dte asi 4000 mu\u017eov. Do bojov vojny 1809 tak t\u00edto insurgenti priamo nezasiahli.<\/p>\n

P\u00e1dom Viedne sa v\u00a0polovici m\u00e1ja roku 1809 vojensk\u00e9 oper\u00e1cie bez boja dostali a\u017e na uhorsk\u00fa hranicu a\u00a0Franc\u00fazi tak doslova zadarmo z\u00edskali ve\u013ek\u00fd opera\u010dn\u00fd priestor. Opakoval sa rok 1805, len\u017ee Uhorsko sa tentokr\u00e1t rozhodlo br\u00e1ni\u0165 a\u00a0neutralitu nevyhl\u00e1silo. Naopak. Na tento dunajsk\u00fd \u00fasek Napoleon nasadil svojho najschopnej\u0161ieho mar\u0161ala Davouta, ktor\u00fd poznal kraj i\u00a0ter\u00e9n na pre\u0161porskom smere e\u0161te z kampane\u00a0roku 1805.<\/p>\n

Dl\u017eno poznamena\u0165, \u017ee Davout sa pri Pre\u0161porku pok\u00fasil na Napoleonov priamy rozkaz o\u00a0toto\u017en\u00fd psychologick\u00fd efekt ako gener\u00e1l Andre\u00f3ssy v\u00a0pr\u00edpade Viedne. Hlavn\u00e9 mesto delostrelecky bombardova\u0165 a\u00a0tak ho don\u00fati\u0165 ku kapitul\u00e1cii. Hlavn\u00e9 mesto dedi\u010dn\u00fdch kraj\u00edn Viede\u0148 po \u0148om okam\u017eite kapitulovalo, Pre\u0161porok, hlavn\u00e9 mesto Uhorska, v\u0161ak nie a\u00a0franc\u00fazsko-sasko-hessensk\u00fdm jednotk\u00e1m sa nepodarilo ani doby\u0165 predmostie h\u00e1jen\u00e9 cis\u00e1rskou arm\u00e1dou, uhorskou insurekciou a\u00a0dolnorak\u00faskou domobranou, hoci vyp\u00e1lenie a\u00a0dobytie starej Petr\u017ealky a\u00a0nieko\u013ek\u00fdch predsunut\u00fdch po\u013en\u00fdch opevnen\u00ed mo\u017eno po\u010d\u00edta\u0165 za ur\u010dit\u00fd \u010diastkov\u00fd taktick\u00fd \u00faspech. Na Moravskom poli navy\u0161e stoj\u00ed cel\u00e1 hlavn\u00e1 arm\u00e1da pod arciknie\u017ea\u0165om Karolom \u013dudov\u00edtom a\u00a0z\u00a0juhu sa k\u00a0Dunaju bl\u00ed\u017eil arciknie\u017ea J\u00e1n Krstite\u013e zo svojou tzv. Talianskou arm\u00e1dou a\u00a0dospel a\u017e k Pre\u0161porku. Uhorsk\u00e1 insurekcia u\u017e medzit\u00fdm narukovala a\u00a0rukuje \u010falej. Mo\u017eno O\u2018Reilly po pre rak\u00faske zbrane \u00faspe\u0161nej bitke pri Asproch veril, \u017ee Napoleon bude v\u00a0tejto vojne porazen\u00fd a\u00a0podvedome mal po podpise kapitula\u010dn\u00e9ho aktu pred o\u010dami osudy Auersperga a\u00a0Macka z\u00a0roku 1805 za Ulm a\u00a0T\u00e1borsk\u00fd most\u2026<\/p>\n

\"Pr\u00edslu\u0161n\u00edci<\/a>

Pr\u00edslu\u0161n\u00edci uhorskej insurekcie v roku 1809.<\/p><\/div>\n

Samotn\u00fd O\u2018Reillyho \u0161valis\u00e9rsky pluk je v\u00a0tejto kampani rozdelen\u00fd na dve \u010dasti: tri divizi\u00f3ny s\u00fa v\u00a0stave hlavnej arm\u00e1dy na Moravskom poli, kde sa z\u00fa\u010dastnili bitky pri Asproch a\u00a0divizi\u00f3n 2. majora posilnil Bianchiho jednotky br\u00e1niace pre\u0161porsk\u00e9 predmostie v\u00a0Petr\u017ealke. \u0160valis\u00e9ri sa tu opakovane stretli v\u00a0jazdeck\u00fdch bojoch proti presile franc\u00fazskych jazdcov gener\u00e1la Lasalla \u2013 hus\u00e1rom a\u00a0jazdn\u00fdm j\u00e1grom. V\u00a0jazdeck\u00fdch pot\u00fd\u010dkach pri\u0161li Rak\u00fa\u0161ania asi o\u00a050 m\u0155tvych a\u00a0rovnak\u00fd po\u010det zranen\u00fdch. Jazdeck\u00e9 pole sa naj\u010dastej\u0161ie zv\u00e1dzali na tzv. Konskej l\u00fake, b\u00fdvalom pasienku \u2013 dnes lokalita medzi Wolfstahlom a\u00a0Petr\u017ealkou. Len na tomto smere mohlo by\u0165 jazdectvo efektne nasaden\u00e9. \u010clenit\u00fd ter\u00e9n neregulovan\u00e9ho toku Dunaja na okol\u00ed predmostia tu toti\u017e znemo\u017e\u0148oval nasadenie jazdectva, navy\u0161e franc\u00fazski jazdci poskytovali ve\u013emi v\u010fa\u010dn\u00fd ter\u010d rak\u00faskym delostrelcom v\u00a0po\u013en\u00fdch opevneniach a\u00a0rozpt\u00fdlenej pechote ukrytej v\u00a0n\u00e1letov\u00fdch krovin\u00e1ch a\u00a0r\u00e1kos\u00ed na brehoch dunajsk\u00fdch ramien a\u00a0v\u00a0nesk\u00f4r skvel\u00e9 krytie v zni\u010denej Petr\u017ealke.<\/p>\n

Po ukon\u010den\u00ed vojny roku 1809 prich\u00e1dza O\u2018Reilly do Pre\u0161porku, kde nav\u0161t\u00edvi miesta bojov a\u00a0nad \u00fadajn\u00fdm hromadn\u00fdm hrobom vojakov svojho pluku, le\u017eiacom oproti ostrovu Pe\u010d\u0148a, d\u00e1va postavi\u0165 spo\u010diatku jednoduch\u00fd kamenn\u00fd kr\u00ed\u017e a nesk\u00f4r kamenn\u00fa Bo\u017eiu muku. Op\u00e4\u0165 je na petr\u017ealskom brehu Dunaja pr\u00edtomn\u00fd v\u00a0novembri 1809 na vysviacke Bo\u017eej muky i\u00a0na z\u00e1du\u0161nej om\u0161i. Postihnut\u00fdm ob\u010danom v\u00a0bojoch zni\u010denej Petr\u017ealky venuje pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sto zlat\u00fdch a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch sto zlat\u00fdch na nov\u00fd katol\u00edcky kostol, ktor\u00fd v\u00a0Petr\u017ealke st\u00e1l a\u017e do prv\u00fdch rokov 20.\u00a0storo\u010dia. Zb\u00farali ho pri v\u00fdstavbe elektri\u010dky Pre\u0161porok\u2013Viede\u0148. \u0160pit\u00e1lu r\u00e1du Milosrdn\u00fdch bratov, ako v\u010faku za o\u0161etrovanie a\u00a0opateru vojakov jeho pluku, venoval 150 zlat\u00fdch. Nav\u0161t\u00edvi v\u00a0roku 1809 i\u00a0Bud\u00edn, kde sa mu pri pr\u00edle\u017eitosti udelenia uhorsk\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho indigen\u00e1tu uhorskou dvornou kancel\u00e1riou dost\u00e1va od star\u00e9ho po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Alvin\u010diho chladn\u00e9ho prijatia, rovnako tak i\u00a0od palat\u00edna Jozefa Antona.<\/p>\n

\"Pre\u0161porok<\/a>

Pre\u0161porok po roku 1810.<\/p><\/div>\n

Napriek ne\u00faspe\u0161nej kampani je podmar\u0161al O\u2018Reilly pov\u00fd\u0161en\u00fd 7.\u00a0I.\u00a01810 ako 68-ro\u010dn\u00fd do vyt\u00fa\u017eenej hodnosti gener\u00e1la jazdy a\u00a0na vlastn\u00fa \u017eiados\u0165 op\u00fa\u0161\u0165a slu\u017ebu. Pri odchode mu je udelen\u00e1 \u010destn\u00e1 funkcia cis\u00e1rskeho komorn\u00edka. Svoj \u017eivot do\u017eil v\u00a0tichosti vo Viedni. \u010casy d\u00e1vneho mlad\u00edckeho b\u00farliv\u00e1ctva patrili minulosti. Net\u00fa\u017eil viac po vysok\u00fdch vojensk\u00fdch poct\u00e1ch ani po funkci\u00e1ch vo vojenskej a\u00a0politickej spr\u00e1ve. \u017dil ve\u013emi asketicky, v\u00a0detstve bol v\u00a0\u0161kol\u00e1ch vychov\u00e1van\u00fd pr\u00edsnymi benedikt\u00ednskymi mn\u00edchmi. Bol poctiv\u00fdm vojakom a\u00a0a\u017e v\u00a0neskor\u0161ej dobe\u00a0triezvo uva\u017euj\u00facim taktikom. V\u00a0samostatnom velen\u00ed v\u00a0poli nikdy nevynikol, ani sa o\u0148 po p\u00e1de Macka v\u00a0roku 1805 neuch\u00e1dzal. Nepatril k\u00a0oslniv\u00fdm jazdeck\u00fdm strat\u00e9gom. Medzi vojakmi nebol ob\u013e\u00faben\u00fd. Udr\u017eiaval v\u017edy \u017eiv\u00e9 kontakty s\u00a0vetvou rodiny v \u017eij\u00facou\u00a0rodnom \u00cdrsku, ktor\u00e9 nav\u0161t\u00edvil a\u017e v roku 1816. Po\u010das viedensk\u00e9ho kongresu bol striedavo s\u00a0princom z\u00a0Ligny spolo\u010dn\u00edkom anglick\u00e9ho vyslanca Wellingtona a\u00a0po princovej smrti zaujal pri \u0148om jeho miesto.<\/p>\n

Za jeho priamych vojensk\u00fdch \u017eiakov sa po\u010d\u00edtali mnoh\u00ed d\u00f4stojn\u00edci zo \u0161valis\u00e9rskych a\u00a0drag\u00fanskych plukov, ktor\u00fdm v\u00a0mlad\u0161\u00edch dob\u00e1ch velil \u2013 aj neskor\u0161\u00ed gener\u00e1lmajor Juraj, slobodn\u00fd p\u00e1n Scheiter, ktor\u00fd priamo velil pluku O\u2018Reillyho \u0161valis\u00e9rov v\u00a0ruskej kampani v\u00a0roku 1812 a\u00a0stal sa uzn\u00e1van\u00fdm jazdeck\u00fdm velite\u013eom. Plne to spolu s\u00a0in\u00fdmi jazdeck\u00fdmi velite\u013emi dok\u00e1zal v\u00a0rokoch 1813\u20131815, ke\u010f rak\u00faske jazdectvo platilo za najkompaktnej\u0161ie jazdectvo v\u00a0spojeneck\u00fdch arm\u00e1dach ako celku. S\u00e1m Scheiter bol nesk\u00f4r dekorovan\u00fd vyznamenaniami r\u00f4znych eur\u00f3pskych arm\u00e1d.<\/p>\n

Andrej, gr\u00f3f O\u2018Reilly bol v\u00a0star\u0161om veku pod dojmom smrti svojho otca ako \u010dlovek ve\u013emi rezervovan\u00fd, m\u00e1lovravn\u00fd a\u00a0utiahnut\u00fd. Po kapitul\u00e1cii Viedne ve\u013emi \u0165a\u017eko niesol, \u017ee kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek vo\u010di nemu pou\u017eil podobn\u00fa sankciu ako kedysi pri jeho patr\u00f3novi, po\u013enom mar\u0161alovi Mackovi: nikdy sa s\u00a0panovn\u00edkom viac nemal stretn\u00fa\u0165. Aj napriek \u010destnej funkcii cis\u00e1rskeho komorn\u00edka mal k\u00a0dvoru zak\u00e1zan\u00fd pr\u00edstup. Penzionovan\u00fd gener\u00e1l sa stal v\u00a0priebehu \u010dasu ve\u013emi zbo\u017en\u00fdm, denne nav\u0161tevoval om\u0161u, pr\u00edpadne ne\u0161por a\u00a0nieko\u013ekokr\u00e1t denne sa modlil. Pravidelne nav\u0161tevoval kostoly a\u00a0cintor\u00edny, najm\u00e4 matzleindorfsk\u00fd cintor\u00edn pri tamoj\u0161ej pevnostnej l\u00ednii, kde bolo pochovan\u00fdch mnoho jeho spolubojovn\u00edkov. R\u00e1d \u010d\u00edtal teologick\u00e9 spisy a\u00a0polemiky, ve\u013ea \u010dasu tr\u00e1vil v\u00a0kni\u017enici a\u00a0prech\u00e1dzkami po okol\u00ed Viedne, \u010dasto na koni. Viackr\u00e1t \u0161tedr\u00fdmi milodarmi podporil po\u013en\u00fd vojensk\u00fd vikari\u00e1t a\u00a0vojensk\u00e9 invalidovne vo Viedni a\u00a0Trnave. Za \u010das zasadal v\u00a0zdravotnej komisii v\u00a0Penzingu.<\/p>\n

\"\u0160pit\u00e1l<\/a>

\u0160pit\u00e1l Milosrdn\u00fdch bratov v Pre\u0161porku.<\/p><\/div>\n

Finan\u010dne podporoval i\u00a0vojensk\u00fa akad\u00e9miu vo Viedenskom Novom Meste a\u00a0vojensk\u00fd chlap\u010densk\u00fd v\u00fdchovn\u00fd \u00fastav, ktor\u00fdm venoval \u010das\u0165 svojej kni\u017enice a\u00a0patril k\u00a0ich mec\u00e9nom. Z\u00a0titulu mec\u00e9na sa podie\u013eal i\u00a0na v\u00fdchove mlad\u00fdch chlapcov. \u010casto nav\u0161tevoval vojensk\u00fd arch\u00edv. Jeho pam\u00e4te a\u00a0rady prispeli k\u00a0prame\u0148om ove\u013ea nesk\u00f4r nap\u00edsan\u00fdch dej\u00edn jazdeck\u00fdch plukov c.\u00a0k.\u00a0arm\u00e1dy. Jeho st\u00e1lym ob\u013e\u00faben\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom a\u00a0hos\u0165om na sklonku \u017eivota bol gener\u00e1l Kienmayer, ktor\u00fd \u017eil ne\u010faleko jeho domu vo viedenskom Penzingu.<\/p>\n

O\u2018Reilly sa e\u0161te v\u00a0roku 1784 sa o\u017eenil s\u00a0M\u00e1riou Barborou, gr\u00f3fkou Sweet-Sporck, vlastn\u00ed\u010dkou majetkov v\u00a0\u010cech\u00e1ch \u2013 Doksy, Koko\u0159\u00edn a\u00a0majetkov\u00fdch podielov v\u00a0panstve Dub\u00e1. Man\u017eelstvo ostalo bezdetn\u00e9, adoptovan\u00fd preto bol synovec J\u00e1n, mlad\u0161\u00ed syn gener\u00e1lovho star\u0161ieho brata Huga. J\u00e1n sl\u00fa\u017eil nesk\u00f4r v\u00a0rak\u00faskej arm\u00e1de. Na penzii gener\u00e1l b\u00fdval ve\u013emi \u010dast\u00fdm hos\u0165om v\u00a0Pre\u0161porku v\u00a0rodine \u00edrskych vys\u0165ahovalcov O\u2019Neillovcov, dlhoro\u010dn\u00fdch dedi\u010dn\u00fdch patr\u00f3noch \u0161pit\u00e1la a\u00a0kostola Milosrdn\u00fdch bratov v\u00a0Pre\u0161porku. Gener\u00e1l O\u2018Reilly zomrel v\u00a0ko\u010di cestou z\u00a0kostola do svojho penzingsk\u00e9ho domu po ve\u010dernom ne\u0161pore, len p\u00e1r dn\u00ed pred svojimi 90. narodeninami.<\/p>\n

Paradoxne, O\u2018Reillyho \u0161valis\u00e9ri boli jedin\u00fdm c.\u00a0k. plukom, ktor\u00fd vtedy \u2013 v\u00a0kampani roku 1812 \u2013 pri\u0161iel o\u00a0v\u0161etky svoje z\u00e1stavy. Rusi ale tieto vz\u00e1cne trofeje, \u00fadajne poch\u00e1dzaj\u00face e\u0161te z\u00a0\u010dias kr\u00e1\u013eovnej M\u00e1rie Ter\u00e9zie, za\u010diatkom\u00a0roku 1813 s\u00a0ospravedlnen\u00edm vr\u00e1tili. Bolo to prv\u00e9 gesto Ruska k\u00a0nov\u00e9mu spojenectvu s\u00a0Rak\u00faskom. Vysvet\u013euj\u00faci sprievodn\u00fd list nap\u00edsal s\u00e1m rusk\u00fd c\u00e1r Alexander, s\u00a0ktor\u00fdm sa O\u2018Reilly stretol e\u0161te na jeho korunov\u00e1cii, ke\u010f n\u00e1le\u017eal do sprievodu knie\u017ea\u0165a Schwarzenberga, v\u00a0tom \u010dase rak\u00faskeho ve\u013evyslanca v\u00a0Rusku.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>(PeS<\/em>)<\/p>\n

Venovan\u00e9 pamiatke Romaina Baulescha.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Narodil sa na z\u00e1mku Ballinlough v gr\u00f3fstve Roscommon v dne\u0161nom severnom \u00cdrsku a s\u00edce v rodine \u0161\u013eachtica, ktor\u00fd bol sudcom v roscommonskom gr\u00f3fstve. Jeho rodina bola pr\u00edsne katol\u00edckeho vierovyznania, \u017eila napriek dobr\u00e9mu zabezpe\u010deniu skromne. Otec sa rozhodol po\u010das n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch nepokojov medzi katol\u00edkmi a protestantmi, ktor\u00e9 sa na ostrovoch rozhoreli, pres\u00eddli\u0165 s rodinou do Eur\u00f3py.<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":16434,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,44],"tags":[6279,5878,6278],"class_list":["post-16430","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-rakouska-armada","tag-oreilly","tag-rakouska-armada","tag-rakousko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16430","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=16430"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16430\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":16441,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16430\/revisions\/16441"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media\/16434"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=16430"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=16430"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=16430"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}