odvysielan\u00fd na STV 1 v d\u0148och 1. 1. – 4. 1. 2004<\/span><\/div>\nR\u00e9\u017eia:<\/span> Yves Simoneau<\/p>\nHraj\u00fa:<\/span> v hlavn\u00fdch \u00faloh\u00e1ch Christian Clavier (Napoleon), Isabella Rosselini (Jos\u00e9phine), John Malkovich (Talleyrand) a G\u00e9rard Depardieu (Fouch\u00e9).<\/p>\n Povedzme si to hne\u010f na \u00favod, superprodukcia franc\u00fazskej stanice France 2 ma hlboko sklamala a obzvl\u00e1\u0161\u0165 to plat\u00ed v pr\u00edpade Talleyranda. Nezneva\u017euj\u00fac talent Malkovicha ako herca, ale jeho fyzick\u00fd v\u00fdzor nebol ani z\u010faleka podobn\u00fd Talleyrandovi.<\/span><\/div>\n Kto vie z poh\u013eadu dne\u0161ka objekt\u00edvne pos\u00fadi\u0165, \u010di bol Malkovich vo filme fyzicky podobn\u00fd Talleyrandovi? Portr\u00e9tne umenie konca 18. a za\u010diatku 19. storo\u010dia m\u00e1 vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov charakter historick\u00e9ho svedectva, ale jeho vlastn\u00e1 podstata je idealizuj\u00faca. Sp\u00f4sobuje to n\u00e1dych romantizmu, ktor\u00fd sa vtedy vyv\u00edjal paral\u00e9lne s umen\u00edm klasicizmu, resp. klasicizmus reagoval na vtedaj\u0161ie spolo\u010densko-politick\u00e9 zmeny vo Franc\u00fazsku a prij\u00edmal nov\u00e9 umeleck\u00e9 podnety, charakteristick\u00e9 pre umenie a filozofiu romantizmu. Pr\u00e1ve v umen\u00ed emp\u00edru ako vrcholnej f\u00e1ze klasicizmu nach\u00e1dza romantizmus svoj po\u010diato\u010dn\u00fd estetick\u00fd r\u00e1z, \u010d\u00edm de facto reaguje na hodnoty prijat\u00e9 a zau\u017e\u00edvan\u00e9 u\u017e po\u010das Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie. Z tohto h\u013eadiska nemo\u017eno usudzova\u0165, \u010di sa "filmov\u00fd Talleyrand" Malkovich podob\u00e1, resp. nepodob\u00e1 na historick\u00fa postavu Talleyranda, ktor\u00e9ho vizu\u00e1lna podoba sa zachovala v idealizuj\u00facich portr\u00e9toch \u010di hanliv\u00fdch politick\u00fdch karikat\u00farach. Okrem toho je treba podotkn\u00fa\u0165, \u017ee n\u00e1js\u0165 v dne\u0161nej dobe profesion\u00e1lneho herca, ktor\u00fd by sa (bez pou\u017eitia mask\u00e9rskych trikov) v\u00fdrazne fyzicky podobal na tak jedine\u010dn\u00fa postavu v dejin\u00e1ch, ako bol Talleyrand, je pod\u013ea m\u0148a len m\u00e1lo re\u00e1lne. S\u00fad o tom, \u017ee Malkovich nebol ani z\u010faleka podobn\u00fd Talleyrandovi, teda pova\u017eujem za bezpredmetn\u00fd. Faktom v\u0161ak zost\u00e1va, \u017ee do postavy filmov\u00e9ho Talleyranda r\u00e9\u017eia vybrala herca, ktor\u00e9ho \u010drty tv\u00e1re i postava sa najviac pribli\u017eovali k \u010drt\u00e1m skuto\u010dnej historickej postavy tak, ako n\u00e1m ju zachovali vizu\u00e1lne dobov\u00e9 pramene.<\/div>\n
<\/p>\n
Talleyrand mal blond vlasy, jemn\u00fa prieh\u013eadn\u00fa a\u017e priesvitn\u00fa poko\u017eku, nosil paroch\u0148u a ve\u013emi dbal o svoj vzh\u013ead.<\/span><\/div>\n To je pravda – uv\u00e1dzaj\u00fa to memo\u00e1re, ako aj p\u00edsomn\u00e9 zmienky mnoh\u00fdch jeho s\u00fa\u010dasn\u00edkov bez oh\u013eadu na pozit\u00edvny \u010di negat\u00edvny vz\u0165ah k jeho osobe. Je v\u0161ak na zamyslenie, \u010di sc\u00e9ny s obrazom ka\u017edodenn\u00fdch Talleyrandov\u00fdch zd\u013ahav\u00fdch kozmetick\u00fdch proced\u00far s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre dej historickej filmovej biografie, venovanej \u017eivotu Napoleona Bonaparta. <\/div>\n
<\/p>\n
\u010co vid\u00edme na obrazovke? Hnedast\u00fd, zle oble\u010den\u00fd, dlh\u00e9, neupraven\u00e9, \u0161pinav\u00e9 vlasy bez napudrovanej parochne: ve\u013emi sedliacke.<\/span><\/div>\n Z historick\u00e9ho h\u013eadiska je to chyba filmov\u00e9ho \u0161t\u00e1bu, ale z h\u013eadiska etick\u00e9ho to zapad\u00e1 do kontextu, v akom Talleyranda prezentuje samotn\u00fd film, resp. tvorcovia filmu. Mor\u00e1lna "\u0161pinavos\u0165" Talleyranda sa tentokr\u00e1t prejavila nielen z psychologick\u00e9ho h\u013eadiska (resp. z aspektu jeho charakterov\u00fdch vlastnost\u00ed), ale aj z h\u013eadiska fyzick\u00e9ho. Cie\u013eom toho bolo posilnenie "talleyrandovsk\u00e9ho" efektu v o\u010diach div\u00e1ka smerom k z\u00e1porn\u00fdm, resp. amor\u00e1lnym \u010drt\u00e1m charakteru jeho zlo\u017eitej osobnosti.<\/div>\n
Ne\u00fapln\u00fd zoznam ch\u00fdb, ktor\u00e9 sa vo filme vyskytli:<\/span><\/p>\nPo\u010das atent\u00e1tu na ulici St. Nicaise. Jozef\u00edna nebola s Bonapartom v ko\u010di, ale so svojou dc\u00e9rou Hortense.<\/span><\/div>\n Z h\u013eadiska filmovej dramatickosti bolo pre div\u00e1ka ur\u010dite p\u00f4sobivej\u0161ie, ke\u010f bezprostredne pred atent\u00e1tom viedla Jos\u00e9phine pokojn\u00fd rozhovor s Bonapartom v spolo\u010dnom ko\u010di.<\/div>\n
Fouch\u00e9 nepri\u0161iel na miesto \u010dinu.<\/span><\/p>\n V tomto pr\u00edpade re\u017eis\u00e9r siahol za dan\u00fd filmov\u00fd z\u00e1ber – Fouch\u00e9 sa objavil na sc\u00e9ne atent\u00e1tu v prekvapivej \u00fazkosti – filmov\u00fd dej toti\u017e \u010falej nevypoved\u00e1 o tom, \u010di Fouch\u00e9 skuto\u010dne o danom atent\u00e1te vedel (hoci v\u010faka svojej obrej \u0161pion\u00e1\u017enej sieti vedel o takmer v\u0161etk\u00fdch protinapoleonskych akci\u00e1ch rojalistov v Par\u00ed\u017ei, ale pikantn\u00e9 kompromituj\u00face inform\u00e1cie, ktor\u00e9 mu vyhovovali ako bud\u00faca mo\u017en\u00e1 tajn\u00e1 zbra\u0148, zost\u00e1vali za stenami kancel\u00e1rie jeho policajn\u00e9ho ministerstva). Z\u00e1bery vysvet\u013euj\u00face dan\u00fd jav sa preto (mo\u017eno z priestorov\u00fdch d\u00f4vodov, \u010do sa t\u00fdka po\u010dtu sc\u00e9n a \u010dasovej d\u013a\u017eky filmu) obmedzili len na miesto samotn\u00e9ho atent\u00e1tu a sc\u00e9nu Napoleonovej pracovne, kedy rozhnevan\u00fd Napoleon Fouch\u00e9ho zo svojich slu\u017eieb prepustil.<\/div>\n
Ot\u00e1zne v\u0161ak pre m\u0148a zost\u00e1va, do akej miery bol v\u00fdber G\u00e9rarda Depardieu aj napriek jeho v\u00fdborn\u00fdm hereck\u00fdm kvalit\u00e1m pre stv\u00e1rnenie postavy Fouch\u00e9ho spr\u00e1vny… Sklenen\u00e9 o\u010di, m\u0155tvoln\u00fd poh\u013ead a studen\u00fd bezduch\u00fd v\u00fdraz tv\u00e1re byrokratick\u00e9ho ministra pol\u00edcie m\u00f4\u017eu by\u0165 nerozl\u00fasknute\u013en\u00fdm orie\u0161kom aj pre najostrielanej\u0161ieho herca… <\/div>\n
Bonaparte a Barras sa prv\u00fdkr\u00e1t nestretli po\u010das Toulonsk\u00e9ho zasadnutia.<\/span><\/p>\n Vysvetlenie je podobn\u00e9 ako v predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edpade – kontakt t\u00fdchto dvoch mu\u017eov (z h\u013eadiska vl\u00e1dy direkt\u00f3ria rozhodne d\u00f4le\u017eit\u00fd a rozhoduj\u00faci) sa pre nedostatok priestoru filmov\u00e9ho spracovania situoval do danej sc\u00e9ny, resp. sa z komplexn\u00e9ho h\u013eadiska nevyu\u017eila mo\u017enos\u0165 vytvorenia sc\u00e9ny inej a pre priebeh deja nepodstatnej. Pri dodr\u017ean\u00ed v\u0161etk\u00fdch historick\u00fdch detailov by sa zo \u0161tvordielneho filmu stal seri\u00e1l, nezrozumite\u013en\u00fd pre \u0161irok\u00e9 div\u00e1cke publikum, resp. be\u017en\u00fdch laikov. Cie\u013eom filmov\u00fdch tvorcov nebolo suplova\u0165 historick\u00e9 udalosti, ale poda\u0165 najjednoduch\u0161ie svedectvo o ich priebehu, hoci aj za predpokladu, \u017ee pr\u00edli\u0161n\u00fdmi zjednodu\u0161eniami bud\u00fa musie\u0165 prinies\u0165 hist\u00f3rii obetu. <\/div>\n
<\/p>\n
Vojvoda d’Enghien nebol zajat\u00fd vojenskou pechotou, ale drag\u00fanmi, ktor\u00fdm velil Ordener a nie Caulaincourt.<\/span><\/div>\n S\u00e1m som prekvapen\u00fd, ko\u013eko priestoru sa venovalo tejto udalosti vo filmovom spracovan\u00ed, ale zrejme t\u00fdm mal by\u0165 vrhnut\u00fd negat\u00edvny tie\u0148 na postavu Talleyranda, ktor\u00fd bol inici\u00e1torom cel\u00e9ho tohto amor\u00e1lneho projektu, pri\u010dom sa malo pouk\u00e1za\u0165 na "ospravedlnite\u013en\u00fa" omylnos\u0165 Napoleona, ktor\u00fd sa nechal strhn\u00fa\u0165 poku\u0161en\u00edm "Talleyrandovho diablovho kopyta." Priebeh samotnej popravy politicky neanga\u017eovan\u00e9ho vojvodu d’Enghien ako \u010dlena emigrovanej bourbonskej dynastie mal posilni\u0165 dramatickos\u0165 filmov\u00e9ho deja, o \u010dom vypoved\u00e1 samotn\u00fd akt popravy, sp\u00f4sob jeho prevedenia a mor\u00e1lny odkaz. Pr\u00e1ve tento odkaz je pre div\u00e1ka d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ne\u017e fakt, k\u00fdm bol vojvoda z Enghienu zajat\u00fd. <\/div>\n
<\/p>\n
Po bitke pri Slavkove (Austerlitz) v r. 1805 Talleyrand nemohol navrhova\u0165 Napoleonovi, aby sa zbavil Jozef\u00edny a o\u017eenil sa s M\u00e1riou Lujzou. O t\u00fdchto veciach sa hovorilo a\u017e v r. 1809.<\/span><\/div>\n \u010eal\u0161\u00ed prehre\u0161ok filmov\u00e9ho \u0161t\u00e1bu vo\u010di hist\u00f3rii… Aj znalec dej\u00edn sa v zjednodu\u0161enej antilogickej n\u00e1slednosti za\u010d\u00edna str\u00e1ca\u0165. Vo svete filmu sa v\u0161ak pozadie niektor\u00e9ho javu zamen\u00ed za in\u00e9, predbehn\u00fa sa udalosti, \u010d\u00edm autor pripravuje div\u00e1ka na mo\u017en\u00fa radik\u00e1lnu dejov\u00fa zmenu. Natiahne sa t\u00fdm filmov\u00fd \u010das a dej sa pomaly pres\u00fava k o\u010dak\u00e1van\u00e9mu rie\u0161eniu dramatick\u00e9ho konfliktu, \u010do samozrejme z div\u00e1ckeho h\u013eadiska zvy\u0161uje dramatickos\u0165 cel\u00e9ho odohr\u00e1vaj\u00faceho sa pr\u00edbehu. Jos\u00e9phine je vo filme po Napoleonovi druhou dominantnou postavou (hoci nie je nosite\u013ekou samotn\u00e9ho deja), preto si k nej div\u00e1k vybuduje silnej\u0161\u00ed vz\u0165ah (ne\u017e ku ktorejko\u013evek inej postave). Tento vz\u0165ah je o to silnej\u0161\u00ed, lebo je postaven\u00fd na romantickom pr\u00edbehu l\u00e1sky medzi man\u017eelskou dvojicou – Napoleonom a Jos\u00e9phine (\u010d\u00edm sa ich vz\u0165ah odli\u0161uje od v\u0161etk\u00fdch in\u00fdch, charakterizovan\u00fdch vo filmovom deji len n\u00e1znakovo v podobe obojstrannej man\u017eelskej nevery). Probl\u00e9m z\u00fafal\u00e9ho vz\u0165ahu – nutnosti biologick\u00e9ho potomka, resp. n\u00e1stupcu pre Napoleona v silnom kontraste s neschopnos\u0165ou neplodnej Jos\u00e9phine a n\u00e1sledne jej z\u00fafalos\u0165ou z naliehania man\u017eela a tlaku okolia, sa rozv\u00edja v priebehu cel\u00e9ho deja. T\u00fdm, \u017ee sa n\u00e1pad mo\u017enosti rozvodu objav\u00ed u\u017e po bitke pri Slavkove znamen\u00e1, \u017ee sa div\u00e1k ove\u013ea sk\u00f4r dost\u00e1va do dramatick\u00e9ho nap\u00e4tia, za\u010d\u00edna s Jos\u00e9phine emocion\u00e1lne s\u00fac\u00edti\u0165, pred\u010dasne tak poci\u0165uj\u00fac sklamanie z nenaplnenej l\u00e1sky. Ak by sa vo filmovom deji n\u00e1pad rozvodu situoval a\u017e do r. 1809, znamenalo by to r\u00fdchly sled udalost\u00ed a pre div\u00e1ka oslabenie dramatick\u00e9ho \u00fa\u010dinku z osudu Jos\u00e9phine.<\/div>\n
Bitka pri Iene bola 14. 10. 1806 a nie 13.<\/span>
Kozmetick\u00e1 chyba, pre historika g\u00f3l, ale pre be\u017en\u00e9ho div\u00e1ka nepodstatn\u00e1.<\/p>\nTalleyrand tam po\u010das tejto bitky nebol, pr\u00e1ve sa nach\u00e1dzal v Nemecku.<\/span><\/p>\n Sk\u00fasme sa zamyslie\u0165, pre\u010do filmov\u00ed autori Talleyranda k Iene vyslali. Bolo to grandi\u00f3zne v\u00ed\u0165azstvo grandi\u00f3zneho gener\u00e1la… A Talleyrand v\u017edy st\u00e1l na strane v\u00ed\u0165aza. V tomto pr\u00edpade aj za cenu p\u00e1chnucich m\u0155tvol na bojovom poli…<\/div>\n
Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Marie-Louise nikdy nepri\u0161la na bojov\u00e9 pole (Iena).<\/span><\/p>\n Nebol to pr\u00edchod, ale sk\u00f4r bezhlav\u00fd symbolick\u00fd \u00fatek katastroficky porazenej pruskej kr\u00e1\u013eovnej zo strachu pred "korzickou \u0161elmou."<\/div>\n
Code civil – 1804 a nie po\u010das bitky pri Iene (1806).<\/span><\/p>\n Code civil i bitka pri Iene boli Napoleonov\u00fdm dvojit\u00fdm v\u00ed\u0165azstvom – jedno na politicko-pr\u00e1vnom, druh\u00e9 na vojenskom poli. Ich v\u00fdznam bol z h\u013eadiska vn\u00fatornej a zahrani\u010dnej politiky napoleonskeho Franc\u00fazska zrejme ch\u00e1pan\u00fd ako vyrovnan\u00fd, \u010do vyu\u017eili autori na ich symbolick\u00e9 \u010dasov\u00e9 sk\u013abenie do Napoleonovho ve\u013ekolep\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva na dvojitom poli. <\/div>\n
Code civil de Fran\u00e7ais (Ob\u010diansky z\u00e1konn\u00edk Franc\u00fazov) potvrdil princ\u00edp pr\u00e1vnej rovnosti a znamenal definit\u00edvne odstr\u00e1nenie feudalizmu a ak\u00fdchko\u013evek pre\u017eitkov l\u00e9nneho pr\u00e1va vo v\u0161etk\u00fdch form\u00e1ch. Ch\u00e1pe sa preto ako dedi\u010dstvo v\u00fddobytkov Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie a Napoleon I. ako jej pokra\u010dovate\u013e. <\/div>\n
Bitky pri Iene a Auerst\u00e4dte znamenali katastrof\u00e1lnu por\u00e1\u017eku prusk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva a jeho faktick\u00e9 vyradenie z III. protinapoleonskej koal\u00edcie. Napoleon tak zni\u010dil m\u00fdtus o neporazite\u013enosti pruskej arm\u00e1dy (\u017eiven\u00fd od \u010dias panovania kr\u00e1\u013ea Friedricha II. Ve\u013ek\u00e9ho), pri\u010dom triumf\u00e1lne vtiahol do Berl\u00edna a v novembri 1806 vyhl\u00e1sil kontinent\u00e1lnu blok\u00e1du, namieren\u00fa proti Ve\u013ekej Brit\u00e1nii a jej kol\u00f3ni\u00e1m. Z prusk\u00fdch z\u00e1borov vytvoril v r. 1807 Kr\u00e1\u013eovstvo vestf\u00e1lske, ur\u010den\u00e9 pre svojho brata J\u00e9r\u00f4ma a z po\u013eskej \u010dasti prusk\u00e9ho z\u00e1boru zase Ve\u013ekovojvodstvo var\u0161avsk\u00e9 ako dar svojmu spojencovi – sask\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Friedrichovi Augustovi I. Z tohto h\u013eadiska je v\u00fdznam Ieny a Code civil v dejin\u00e1ch cis\u00e1rskeho Franc\u00fazska jednozna\u010dne nespochybnite\u013en\u00fd…<\/div>\n
Fouch\u00e9 nepri\u0161iel do Var\u0161avy, aby ohl\u00e1sil Napoleonovi narodenie jeho syna L\u00e9ona.<\/span><\/p>\n Koho vhodnej\u0161ieho by mohli autori filmu posla\u0165 Napoleonovi ozn\u00e1mi\u0165 tak\u00fa kr\u00e1snu novinu, ako star\u00e9ho zn\u00e1meho p\u00e1na Fouch\u00e9! Had m\u00e1 v\u017edy dopredu spo\u010d\u00edtan\u00e9, kto mu padne za obe\u0165. Svoj\u00edm jedom "obdaruje" ka\u017ed\u00e9ho, koho vyu\u017eije a je mu nepotrebn\u00fd. Pou\u017eit\u00e9 seno patr\u00ed do hnoja… Hr\u00e1 sa na "poslu\u0161n\u00e9ho," ale u\u017e si starostlivo spo\u010d\u00edtal, ktor\u00e1 bije. Je na \u010dase hodi\u0165 svoju d\u00e1vnu informa\u010dn\u00fa b\u00e1zu Jos\u00e9phine cez palubu – Napoleon predsa potrebuje korunova\u0165 svoje triumf\u00e1lne v\u00ed\u0165azstv\u00e1 gloriolou svojho syna. Bez sl\u00e1vneho otca i syna sa toti\u017e Fouch\u00e9mu a\u017e pr\u00edli\u0161 k\u00fdva stoli\u010dka pod zadkom… <\/div>\n
Bitka pri Eylau proti Rusku sa odohrala 8. febru\u00e1ra 1807. <\/span>
A odkedy maj\u00fa vo febru\u00e1ri stromy l\u00edstie a e\u0161te po\u010das tuhej ruskej zimy?<\/p>\n Tuh\u00fa rusk\u00fa zimu si zrejme r\u00e9\u017eia ponechala v ruk\u00e1ve ako eso na rok 1812. Lep\u0161ie to zapadlo do celkov\u00e9ho vystup\u0148ovania deja a div\u00e1ka kone\u010dne "riadne" zamrazilo – nielen v s\u00favislosti s rusk\u00fdm mrazom, ale aj v s\u00favislosti s Moskvou v plame\u0148och a n\u00e1hlym "precitnut\u00edm" Napoleona vo svojej vlasti. <\/div>\n
Viac ako rusk\u00e9 febru\u00e1rov\u00e9 l\u00edstie na stromoch ma na filme zaujal z\u00e1ber kamery na skuto\u010dn\u00fd Slavkovsk\u00fd z\u00e1mok na Morave. Rok 1805 na prahu \u010deskej zimy teda nesklamal…<\/div>\n
Maria Walewsk\u00e1 nestretla Napoleona vo Var\u0161ave, ale v Bolie a on ju vlastne sexu\u00e1lne zneu\u017eil.<\/span><\/p>\n Ve\u010f mu le\u017eal pri noh\u00e1ch osud cel\u00e9ho Po\u013eska! Franc\u00fazi v\u017edy boli a s\u00fa hrd\u00ed na to, ak\u00fd obrovsk\u00fd dosah na Eur\u00f3pu mali ich vlastn\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 dejiny… Pre\u010do by teda po\u013esk\u00e1 gr\u00f3fka Walewsk\u00e1 nemala vo filme nav\u0161tevova\u0165 Napoleona a\u017e do jeho \u00fapln\u00e9ho politick\u00e9ho konca? Konieckoncom s n\u00edm mala syna! <\/div>\n
<\/p>\n
Druh ko\u0148a Lipizzan, ktor\u00e9ho Napoleon pou\u017e\u00edval. Aj ke\u010f t\u00e1to rasa nebola cis\u00e1rskym stajniam \u00faplne \u013eahostajn\u00e1.<\/span><\/div>\n Naozaj? H\u013eada\u0165 ko\u0148a medzi (konsk\u00fdmi?) hercami je e\u0161te \u0165a\u017e\u0161ie ako h\u013eada\u0165 Talleyranda!<\/p>\n
Po\u010das bitiek bubnova\u010di neboli nikdy vpredu, ale vzadu, a odtia\u013e bubnovali a viedli k spr\u00e1vnym pohybom. Umiestni\u0165 ich do prvej l\u00ednie je ve\u013ekou hl\u00fapos\u0165ou.<\/span><\/div>\n Nie bubnova\u010di, ale buben\u00edci… Mo\u017eno bolo ve\u013ekou hl\u00fapos\u0165ou pre filmov\u00fd \u0161t\u00e1b, aby ich umiestnil dozadu, ke\u010f ich potreboval sn\u00edma\u0165 z\u00e1ber kamery z front\u00e1lneho poh\u013eadu. Buben\u00edkov vzadu odpor\u00fa\u010dam vychutna\u0165 na prelome novembra a decembra v ka\u017edoro\u010dne simulovanej bitke pri Slavkove…<\/div>\n
Po\u010detn\u00e9 chyby v obliekan\u00ed – uniformy – shakos z roku 1812, chlpat\u00e1 \u010diapka, model Empire za revol\u00facie a Consulat, Bonapartova kokarda s farbami naopak.<\/span><\/p>\n Kritika opr\u00e1vnen\u00e1, kost\u00fdmerk\u00e1m \/ kost\u00fdmerom by mali odoprie\u0165 honor\u00e1r. Len nerozumiem tomu modelu Empire za Revol\u00facie… (?)<\/div>\n
Pri Esslingu, Napoleona nezasiahla gu\u013eka do stehna, ale do \u010dlenka. A bolo to v Ratisbonne.<\/span><\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161\u00ed dojem na div\u00e1ka vyvol\u00e1 strela do stehna ako do \u010dlenka, p\u00f4sob\u00ed to ove\u013ea tragickej\u0161ie a bolestivej\u0161ie ne\u017e prestrelenie vysokej vojenskej \u010di\u017emy. Vo filmovom spracovan\u00ed op\u00e4\u0165 zv\u00ed\u0165azil \u00fa\u010dinok pred historickou autenticitou.<\/div>\n
<\/p>\n
Napoleon sa vracia z Elby, \u013dudov\u00edt XVIII. unik\u00e1, ale Talleyrand v tom \u010dase nebol v Par\u00ed\u017ei, ale na kongrese vo Viedni.<\/span><\/div>\n Dorazil tam na \u010dele franc\u00fazskej deleg\u00e1cie 23. septembra 1814 ako "vzorn\u00fd" minister zahrani\u010dia "ve\u013eav\u00e1\u017een\u00e9ho" kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta XVIII. a viedenskej kl\u00edmy si u\u017e\u00edval a\u017e do podpisu Fin\u00e1lneho aktu Viedensk\u00e9ho kongresu 9. j\u00fana 1815. Dovtedy "v z\u00e1ujme svojej vlasti" stihol rozo\u0161tva\u0165 spojencov proti sebe, aby ich nasledovne op\u00e4tovne zjednotil proti "korzickej be\u0161tii," ktor\u00e1 ne\u010dakane utiekla z Elby a vyrazila v\u0161etk\u00fdm dych. Geni\u00e1lny diplomat ale pref\u00edkan\u00fd vypo\u010d\u00edtavec… P\u00e1n, ktor\u00e9mu tak kedysi "verne" sl\u00fa\u017eil, bol po svojom op\u00e4tovnom n\u00e1vrate k moci pre neho u\u017e len oby\u010dajn\u00fdm uzurp\u00e1torom franc\u00fazskeho tr\u00f3nu a uzavretou politickou kapitolou. Ve\u010f proti nemu st\u00e1la cel\u00e1 Eur\u00f3pa… P\u00e1n Talleyrand nebol nikdy tak\u00fd hl\u00fapy, aby ignoroval svoj neomyln\u00fd "l\u00ed\u0161\u010d\u00ed" \u010duch a geni\u00e1lnu schopnos\u0165 man\u00e9vrova\u0165 pod\u013ea aktu\u00e1lneho stavu diania. Waterloo sa pre neho stalo nov\u00fdm vyk\u00fapen\u00edm… <\/div>\n
Posledn\u00fd kontakt s Talleyrandom vo filme je pr\u00e1ve ten, kedy sa Napoleon vracia z Elby a \u013dudov\u00edt XVIII. unik\u00e1 z Tuileries. Je to hrub\u00fd faktografick\u00fd omyl autorov filmu, ktor\u00ed t\u00fdm de facto ignorovali vrchol Talleyrandovej diplomatickej kari\u00e9ry – jeho geni\u00e1lnu v\u00ed\u0165azn\u00fa misiu diplomata na Viedenskom kongrese? Ve\u010f to bol pr\u00e1ve Talleyrand, kto \u0161ikovn\u00fdm a pre\u0161iban\u00fdm sp\u00f4sobom zvr\u00e1til v\u00fdsledky kongresu v prospech svojej vlasti a zaradil tak porazen\u00e9 Franc\u00fazsko medzi v\u00ed\u0165azn\u00e9 ve\u013emoci! Podobne ako v\u0161etky ostatn\u00e9, aj tento historick\u00fd omyl skr\u00fdva v sebe svoju symboliku. Najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ako vypusti\u0165 postavu Talleyranda z Napoleonovho pr\u00edbehu bol pr\u00e1ve ten, ke\u010f sa "v\u00e1\u017een\u00fd" p\u00e1n minister l\u00fa\u010di so svoj\u00edm nov\u00fdm p\u00e1nom. Talleyrand zradil v\u0161etky re\u017eimy, ktor\u00fdm od \u010dias e\u0161te spred Revol\u00facie sl\u00fa\u017eil, prezliekal kab\u00e1ty, hral na v\u0161etky strany – a to len a len v prospech svojho materi\u00e1lneho blaha. Od svojich politick\u00fdch odporcov a neprajn\u00edkov si preto vysl\u00fa\u017eil prez\u00fdvky typu "Diablovo kopyto" \u010di "Mu\u017e so \u0161iestimi hlavami." Najv\u00fdsti\u017enej\u0161ie ho v\u0161ak nazval s\u00e1m Napoleon (dokonca aj priamo vo filme) "hovnom v hodv\u00e1bnych pan\u010duch\u00e1ch." Nakoniec Talleyrand hodil cez palubu aj \u013dudov\u00edta XVIII. a ponechal ho napospas jeho vlastnej politickej neschopnosti. Do politiky po\u010das panovania Bourbonovcov sa u\u017e nevr\u00e1til, hoci s pr\u00edstupom k dvoru a finan\u010dne zabezpe\u010den\u00fd (jeden z najbohat\u0161\u00edch mu\u017eov Franc\u00fazska) sa u\u017e len \u013dudov\u00edtovi XVIII. a Karolovi X. ironicky smial za chrbtom z ich politick\u00fdch ch\u00fdb. Tajne st\u00e1l na strane protibourbonovskej opoz\u00edcie a v roku 1830 sa postavil na stranu j\u00falovej monarchie kr\u00e1\u013ea-ob\u010dana \u013dudov\u00edta Filipa. Akt rozl\u00fa\u010dky Talleyranda s \u013dudov\u00edtom XVIII. v Par\u00ed\u017ei mal preto zjednodu\u0161uj\u00faci a symbolick\u00fd v\u00fdznam – v\u00fdznam \u010fal\u0161ej Talleyrandovej zrady vo\u010di svojmu p\u00e1novi a n\u00e1sledn\u00e9 jeho zmiznutie v chodbe, ktor\u00e1 viedla inam… <\/div>\n
Postava Talleyranda bola v celom filmovom deji zobrazovan\u00e1 vo svetle politickej karikat\u00fary – sved\u010dali o tom nielen jeho v\u00fdroky citovan\u00e9 (hoci niekedy v mizernom preklade) z historickej literat\u00fary \u010di spom\u00ednan\u00e1 (skuto\u010dne iluz\u00edvna) vonkaj\u0161ia neupravenos\u0165, ale aj hlbok\u00e9 \u00faklony komick\u00e9ho r\u00e1zu, sarkastick\u00e9 poh\u013eady, zd\u00f4raznen\u00fd herecko-patetick\u00fd v\u00fdraz tv\u00e1re a pre\u0161iban\u00e9 \u00fasmevy. Skuto\u010dn\u00fd Talleyrand bol v\u0161ak ove\u013ea lep\u0161\u00edm a presved\u010divej\u0161\u00edm hercom, ne\u017e bol div\u00e1kovi prezentovan\u00fd vo filmovom spracovan\u00ed v podan\u00ed profesion\u00e1lneho herca Malkovicha. <\/div>\n
<\/p>\n
\u013dudov\u00edt XVIII. bol pre\u0161iban\u00fd a inteligentn\u00fd a nie dedinsk\u00fd nevzdelanec a idiot, ako sme mohli vidie\u0165 vo filme.<\/span><\/div>\n V obraze franc\u00fazskych dej\u00edn a v o\u010diach jeho politick\u00fdch liber\u00e1lnych s\u00fa\u010dasn\u00edkov v\u0161ak mor\u00e1lne poklesol neuv\u00e1\u017een\u00fdmi politick\u00fdmi chybami a konzervativizmom, ktor\u00fd si so sebou priviezol z dlhoro\u010dn\u00e9ho exilu. Hoci mu s\u00fa\u010dasn\u00e1 situ\u00e1cia neumo\u017enila naplno uplatni\u0165 svoje predstavy o reform\u00e1ch a riaden\u00ed \u0161t\u00e1tu (\u010do by v danej situ\u00e1cii znamenalo krok sp\u00e4\u0165 ignoruj\u00fac v\u00fddobytky Revol\u00facie etablovan\u00e9 po\u010das vl\u00e1dy Napoleona I.), \u010dasto podliehal tlaku ultrarojalistov a jeho nev\u00fdrazn\u00fd obraz navonok vyznieval ako obraz neohraban\u00e9ho, zaostal\u00e9ho, \u0165a\u017ekop\u00e1dneho a neschopn\u00e9ho panovn\u00edka v porovnan\u00ed s Napoleonom dosiahnutou politickou \u00farov\u0148ou. Jeho brat Karol X., ktor\u00fd nast\u00fapil na tr\u00f3n po jeho smrti, za\u0161iel e\u0161te \u010falej – obklopen\u00fd radik\u00e1lnymi konzervat\u00edvnymi rojalistick\u00fdmi kruhmi sa pok\u00fa\u0161al nar\u00fa\u0161a\u0165 kon\u0161titu\u010dn\u00fd syst\u00e9m a ignorova\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1va a slobody, \u010do nebezpe\u010dne hrani\u010dilo v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch a\u017e s neoabsolutizmom. V\u010faka svojej nepou\u010dite\u013enosti a tvrdohlavosti sa Bourbonovci skuto\u010dne politicky odp\u00edsali. Pokus o siahnutie na z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fddobytky Revol\u00facie viedla k neodvratn\u00e9mu p\u00e1du Karola X. a jeho rodu, ktor\u00fd sa u\u017e nikdy moci vo Franc\u00fazsku nechopil. Z tohto h\u013eadiska bola vo filmovom spracovan\u00ed prezentovan\u00e1 aj postava \u013dudov\u00edta XVIII. – panovn\u00edka, ktor\u00fd Napoleonovi po \u00fateku z Elby bez v\u00e4\u010d\u0161ieho odporu prepustil sp\u00e4\u0165 tr\u00f3n a s\u00e1m zbabelo "sklopil u\u0161i" a utiekol. Jeho faktick\u00e1 politick\u00e1 bezmocnos\u0165 pramenila v neschopnosti oslovi\u0165 z poz\u00edcie panovn\u00edka \u0161irok\u00e9 vrstvy a udr\u017ea\u0165 pod svojou kontrolou ozbrojen\u00e9 zlo\u017eky \u0161t\u00e1tu s arm\u00e1dou. Bol s\u00edce pre\u0161iban\u00fd, ale jeho inteligencia mala svoje hranice. O tom, \u010di bol dedinsk\u00fd nevzdelanec a idiot sa d\u00e1 diskutova\u0165 ve\u013ea – jedno je v\u0161ak ist\u00e9, dobov\u00e9 karikat\u00fary ho prezentuj\u00fa v ove\u013ea hor\u0161om svetle. A nakoniec – nikdy nedosiahol charizma, ak\u00e9 zo seba vy\u017earoval Napoleon. Hoci pod\u013ea niektor\u00fdch "naf\u00fakan\u00fd trpasl\u00edk," ale mu\u017e \u010dinu! Vo sfilmovanom napoleonskom pr\u00edbehu je teda z\u00e1konite prezentovan\u00fd pomer medzi \u013dudov\u00edtom XVIII. a Napoleonom na b\u00e1ze hlup\u00e1ka a hrdinu…<\/div>\n
Mar\u0161\u00e1l Ney nestretol Napoleona pri planine Laffrey.<\/span><\/p>\n Stretnutie Napoleona s Neyom je vo filmovom spracovan\u00ed celkovo pozmenen\u00e9 a v skuto\u010dnosti sa odohralo pri Lons-le-Saunier. Vo filme Ney pri strete oboch vojsk vytasil \u0161ab\u013eu a zavelil k pa\u013ebe, no pod\u013ea skuto\u010dnosti v\u0161ak e\u0161te pred stretom dostal od Napoleona pozdravn\u00fd list s ponukou n\u00e1vratu do jeho slu\u017eieb, pri\u010dom v momente stretu s Napoleonom a jeho dru\u017einou zvolal: "D\u00f4stojn\u00edci, podd\u00f4stojn\u00edci a vojaci! Bourbonovci nav\u017edy zhynuli!" A Neyova arm\u00e1da v plnej zostave pre\u0161la na Napoleonovu stranu. (citovan\u00e9 pod\u013ea Manfreda, A. Z.: Napoleon Bonaparte, s. 659). Po\u010det dobrovo\u013en\u00edkov, ktor\u00fdch mal Napoleon k dispoz\u00edcii v \u010dase stretu s Neyom, prevy\u0161oval u\u017e po\u010det 4000 (vi\u010f Blatn\u00fd, R.: Napoleonsk\u00e1 encyklopedie, s. 269) a nie h\u0155stku vojakov, ako sme videli vo filme. Op\u00e4\u0165 teda zv\u00ed\u0165azila sila dramatick\u00e1 \u00fa\u010dinku pred historickou autenticitou. <\/div>\n
Mar\u0161\u00e1l Ney nemal blond vlasy, ale bol ry\u0161av\u00fd. <\/span>
Mo\u017eno mu vo filme od slnka vlasy zbledli…
<\/p>\nStretnutie s Metternichom sa neodohralo v Tuileries, ale po\u010das vojenskej oper\u00e1cie v Nemecku v roku 1813, ke\u010f sa pr\u00e1ve nebojovalo.<\/span><\/div>\n Pod\u013ea r\u00e9\u017eie to zrejme nezapadlo do sledu prebiehaj\u00faceho deja integrovan\u00e9ho do sc\u00e9n a Metternicha poslali za Napoleonom do Tuileries.<\/div>\n
<\/p>\n
Na za\u010diatku 100-d\u0148ov\u00e9ho vl\u00e1dnutia Napoleona, Murat nemohol pr\u00eds\u0165 za n\u00edm a pon\u00faknu\u0165 mu svoje slu\u017eby, preto\u017ee si zachra\u0148oval tr\u00f3n a z\u00e1rove\u0148 krk v Taliansku. A v\u00f4bec, Napoleon ho pova\u017eoval za najv\u00e4\u010d\u0161ieho zradcu a odmietol stretnutie.<\/span><\/div>\n To je pravda, ale str\u00e1vil by div\u00e1k film bez z\u00e1vere\u010dnej "rozl\u00fa\u010dky" Napoleona s Muratom? Murat bol predsa jeho pravou rukou a navy\u0161e \u0161vagrom, za zradu si musel teda pred o\u010dami div\u00e1ka, "zamilovan\u00e9ho" do hlavnej hrdinskej postavy Napoleona, odpyka\u0165 z mor\u00e1lneho h\u013eadiska krut\u00fd trest. Pon\u00ed\u017eenie, hanba a rozpaky, ktor\u00fdmi Murat kon\u010d\u00ed svoj posledn\u00fd v\u00fdstup vo filme, sa automaticky pren\u00e1\u0161a aj na jeho man\u017eelku a Napoleonovu sestru, mociba\u017en\u00fa Karol\u00ednu. <\/div>\n
<\/p>\n
Depe\u0161a doru\u010den\u00e1 v marci 1815 prostredn\u00edctvom slu\u017eieb p\u00e1na Chappe, ktor\u00fd je m\u0155tvy v roku 1805.<\/span><\/div>\n R\u00e9\u017eia asi nechala p\u00e1na Chappe vsta\u0165 z m\u0155tvych…<\/p>\n
Na DVD sa vyskytla chyba v d\u00e1tume: bitka pri Waterloo sa neodohrala 18. apr\u00edla, ale 18. j\u00fana 1815.<\/span><\/div>\n S t\u00fdm s\u00fahlas\u00edm, v pr\u00edpade Waterloo sa jedn\u00e1 o v\u00e1\u017enu chybu. <\/p>\n
Pom\u00fdlenie si mien: Roustam s Louis-Etienne Saint-Denis, alias Ali. <\/span><\/p>\nRoustam opustil Napoleona u\u017e pri prvej abdik\u00e1cii a nahradil ho Ali. Roustam teda logicky nem\u00f4\u017ee by\u0165 na ostrove Sv\u00e4tej Heleny. Mo\u017eno bol Roustam pre r\u00e9\u017eiu sympatickej\u0161\u00ed ako Ali, a preto mu darovala "dovolenku" na Sv\u00e4tej Helene…<\/div>\n
<\/p>\n
…Tak\u00e9 s\u00fa teda moje reakcie na kritiku a v\u00fdpo\u010det ch\u00fdb, ktor\u00e9 sa mi po vzhliadnut\u00ed filmu dostali do r\u00fak. Mo\u017eno sa niekomu bude zda\u0165, \u017ee som sa svojimi n\u00e1zormi zaradil k v\u00e1\u0161niv\u00fdm obhajcom tohto filmu, ale v skuto\u010dnosti som len pouk\u00e1zal na fakt, \u017ee umenie nemus\u00ed by\u0165 v\u017edy poplatn\u00e9 skuto\u010dnosti (a najm\u00e4 umenie popul\u00e1rne, idealizuj\u00face a zjednodu\u0161uj\u00face, ur\u010den\u00e9 pre \u0161irok\u00e9 vrstvy). Ve\u010f ani divadlo al\u017ebet\u00ednskeho Anglicka na prelome 16.-17. storo\u010dia \u010di franc\u00fazska klasick\u00e1 dr\u00e1ma 17. storo\u010dia nezobrazovali "mikroskopicky" presne skuto\u010dnos\u0165. Samotn\u00e9 kom\u00e9die, trag\u00e9die a historick\u00e9 hry Wilama Shakespeara s\u00fa pln\u00e9 historick\u00fdch nepresnost\u00ed, zjednodu\u0161en\u00ed a omylov, no Shakespeare sa dnes pova\u017euje za kr\u00e1\u013ea klasickej dr\u00e1my a jeho diela s\u00fa najuv\u00e1dzanej\u0161ie na dosk\u00e1ch svetov\u00e9ho divadla. Keby sme v\u017edy pozerali na diela pr\u00edsnym kritick\u00fdm okom, nikdy by sme si ich riadne nevychutnali. Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na svoj n\u00e1zor a ka\u017ed\u00e9ho oslovuj\u00fa in\u00e9 fenom\u00e9ny. Aj ke\u010f sa v tomto filme objavilo viacero historicko-faktografick\u00fdch ch\u00fdb, prikr\u00e1\u0161len\u00ed \u010d\u00ed pr\u00edli\u0161n\u00fdch zjednodu\u0161en\u00ed, aj ke\u010f sa herci zhostili svojich \u00faloh brav\u00farne, hoci niektor\u00ed nepresved\u010dili, film ma jednozna\u010dne oslovil. Aj napriek tomu, \u017ee v mnoh\u00fdch veciach prekr\u00fatil historick\u00fa realitu, uviedol div\u00e1ka do sveta minulosti, vniesol do dom\u00e1cnost\u00ed atmosf\u00e9ru napoleonskeho Franc\u00fazska so v\u0161etk\u00fdmi jeho str\u00e1nkami a aspo\u0148 v n\u00e1znakoch a zjednodu\u0161enou formou vypovedal pr\u00edbeh o mimoriadne zlo\u017eitom a dobrodru\u017enom \u017eivote Napoleona Bonaparta. A jeho v\u00fdznam je pod\u013ea m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00fd najm\u00e4 preto, lebo vzbudzuje u\u017eito\u010dn\u00fa diskusiu – nielen pre historikov, ale aj pre ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. Je \u0165a\u017ek\u00e9 si predstavi\u0165, \u010di je v\u00f4bec mo\u017en\u00e9 vypoveda\u0165 detailn\u00fd a presn\u00fd pr\u00edbeh o osude tohto "ve\u013emu\u017ea" v dejin\u00e1ch, ke\u010f jeho \u017eivot a \u010diny s\u00fa st\u00e1le pre historikov zahalen\u00e9 mno\u017estvom nezodpovedan\u00fdch ot\u00e1znikov, pri\u010dom pre be\u017en\u00e9ho \u010dloveka je navy\u0161e n\u00e1ro\u010dn\u00e9 pochopi\u0165 problematickos\u0165 a zlo\u017eitos\u0165 diania v napoleonskom Franc\u00fazsku, zmien v Eur\u00f3pe, \u010di u\u017e \u00fazemn\u00fdch, politick\u00fdch, alebo in\u00fdch. V ka\u017edom pr\u00edpade sa obrovsk\u00e9 mno\u017estvo probl\u00e9mov a faktov s\u00favisiacich so \u017eivotom Napoleona z\u00e1konite nedostane ani do \u0161tvordielneho celove\u010dern\u00e9ho filmu, ktor\u00fd je ur\u010den\u00fd pre ka\u017ed\u00e9ho div\u00e1ka. A ak by aj tak\u00fd vznikol, bol by u publika neznal\u00e9ho podrobne dejiny nezauj\u00edmav\u00fd a zd\u013ahav\u00fd. <\/div>\n
Na tomto historickom filme si najm\u00e4 cen\u00edm, \u017ee v\u00f4bec vznikol a nepod\u013eahol dne\u0161n\u00fdm lacn\u00fdm trikom a povrchn\u00fdm efektom strnulo-g\u00fd\u010dovit\u00fdch americk\u00fdch tzv. historick\u00fdch ve\u013ekofilmov (vi\u010f najnov\u0161ia americk\u00e1 verzia Johanky z Arcu \u010di Mu\u017ea so \u017eeleznou maskou), nat\u00e1\u010dan\u00fdch iluz\u00edvne v uzavret\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch a filmov\u00fdch ateli\u00e9roch, postr\u00e1daj\u00facich ak\u00fako\u013evek historick\u00fa \u010di hereck\u00fa kvalitu s prehnane patetick\u00fdmi hereck\u00fdmi gestami. Tak\u00e9to tzv. trh\u00e1ky s\u00fa pre hist\u00f3riu ove\u013ea nebezpe\u010dnej\u0161ie, preto\u017ee vedome deformuj\u00fa charaktery historick\u00fdch post\u00e1v, zav\u00e1dzaj\u00fa div\u00e1ka, utv\u00e1raj\u00fa u neho myln\u00e9 predstavy o dejin\u00e1ch a smrdia vysokopoplatnou komerciou. Ich cie\u013eom nie je vypoveda\u0165 o dejin\u00e1ch, ale zneu\u017ei\u0165 hist\u00f3riu a jej hodnoty pre oby\u010dajn\u00fd vlastn\u00fd finan\u010dn\u00fd zisk a poves\u0165 "kasov\u00e9ho" trh\u00e1ku. Bu\u010fme preto radi, \u017ee v oblasti historick\u00fdch filmov sa na\u0161\u0165astie rozv\u00edja aj tak\u00fd filmov\u00fd priemysel, ktor\u00fd sa do tohto r\u00e1mca nezara\u010fuje…<\/div>\n
<\/p>\n
S pozdravom,
Marian Hochel<\/div>\n
\u0161tudent hist\u00f3rie a estetiky v 5. ro\u010dn\u00edku
Filozofickej fakulty Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave<\/div>\n
<\/p>\n
P. S.: Text som nap\u00edsal ako reakciu na v\u00fdpo\u010det ch\u00fdb a n\u00e1mietok zo strany bratislavsk\u00fdch \u0161tudentov hist\u00f3rie po odvysielan\u00ed filmu Slovenskou telev\u00edziou v janu\u00e1ri tohto roku. <\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Pan Marian Hochel n\u00e1m poslal zaj\u00edmav\u00fd ohlas na televizn\u00ed seri\u00e1l Napol\u00e9on.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,28],"tags":[],"class_list":["post-588","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezobrazovat-na-homepage","category-recenze-a-anotace"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/588","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=588"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/588\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1438,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/588\/revisions\/1438"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=588"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=588"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.austerlitz.org\/cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=588"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}